Kríza eurozóny v súčasnosti len začína

Projekt zavedenia politickej únie privádza ekonomiku ku krachu, vytváranie legitimizácie projektu EU je čoraz viac zraniteľnejším.
Na prvý pohľad sa zdá, že sú svety od seba oddelené. Švajčiarske referendum volilo proti voľnému pohybu pracovnej sily, rozhodnutie Nemeckým Ústavným Súdom nad ECB pokusmi zachrániť euro a varovanie Škótska, že im nebude dovolené ponechanie si libry ak si zvolia nezávislosť- toto môže vyzerať, že to spolu nesúvisí, ale v skutočnosti sú to všetky súčasti narastajúcej explózie stojacej medzi silami národnej suverenity na strane jednej a politickou a ekonomickou integráciou na strane druhej.

Pravdepodobne s voľbami v Máji, ktoré by mohli viesť k nárastu euroskeptikov v európskom parlamente v jej samotnej histórii. Európska dlhotrvajúca finančná a ekonomická kríza hrozí, že sa pretaví do jednej politickej zahŕňajúcej všetko. Podľa Berlína a Bruselu, Európska „temná noc duše“- je najvážnejšou krízou od druhej svetovej vojny- je teraz v podstate za nami, so sľubovaným príchodom obnovenej politickej harmónie a pomalým zotavovaním ekonomiky.

V skutočnosti všetky úspešné menové únie, začínajú s politickou úniou a potom pokračujú cez zdieľané poistenie, inštitúcie a fiškálne opatrenia do jednotnej spoločnej formy výmeny. Európa to sotva robí rovnako a snaží sa to urobiť opačnou cestou: bola nútená to urobiť cez menovú úniu bez podozrievajúcej verejnosti a teraz cez končiacu krízu, dúfa že to prevalcuje cez zdieľané fiškálne a politické opatrenia, ktoré by nakoniec mohli aj fungovať, s vyvrcholením do konečnej podoby Spojených Štátov Európskych.

Podporovatelia Škótskej nezávislosti vyhlasujú stále cudzí prístup. Chcú zlikvidovať to, čo sa doteraz ukázalo ako pomerne úspešná politická a fiškálna únia, ale načas si chcú ponechať libru. Večera, G. Osborne, E. Balls, Sir N. Macpherson a ďalší členovia Westminsterskej elity spoločne prišli s neodvratným verdiktom: Škóti nemôžu mať národnú suverenitu ako taktiež monetárnu so zvyškom UK, a to môžu byť vytvorené hocijaké fiškálne pravidlá, aby udržali nestabilnú konštrukciu. Musia si vybrať, samovláda alebo ekonomická únia

Podobnému výberu čelí aj Švajčiarsko a v skutočnosti aj Európa ako celok. Dokonca v Nemecku, ktoré zďaleka ušlo spustošeniu krízou eurozóny, rozkol je stále viac zrejmý.

Minulý týždeň, Nemecký ústavný súd spravil neobyčajnú vec: outsource-oval končený verdikt ECB politiky „spravme hocičo, len zachráňme euro“ na Európsky súdny dvor. Toto zdanlivo neškodné posunutie za babku, môže byť vyložené dvoma spôsobmi.
Veriacim v Európsky projekt je to pozitívny rozvoj, ktorý odstráni kľúčovú hrozbu evolúcie jednej meny do viacero udržateľných foriem. Vyzerá to tak, že Nemecko sa vzdalo jeho práva vetovať hocičo, čo považuje za monetárne financovanie boja vlád a namiesto toho je dané konečné slovo Európskemu súdnemu dvoru, ktorý takmer vždy dá palec hore a príjme integračný prístup.

Je tu aj menej pekný pohľad na vládnutie nemeckého súdu, pretože obsahuje isté zauzlenie. Áno, Európsky súdny dvor musí rozhodnúť, ale sudcovia neskôr prišli s tvrdením, že politiky ECB boli v skutočnosti  financované monetárne a boli preto všetky pravdepodobne ilegálne.

V Nemecku vedľa Boha a Bundesbanky niet väčšej a dôveryhodnejšej autority  akým je ústavný súd. Takže keď európsky súdny dvor rozhodne , že ide o rozpor, tam bude všemohúca vôľa. Nemecký súhlas v euro sa začne lámať.

V krajinách, ktoré boli očividne zasiahnuté euro finančnou krízou, ich rozčarovanie Európskym projektom a z jej inštitúcií je už extrémny. Tradičné stredné strany zisťujú, že je ešte ťažšie udržať líniu.

Jedným z bodov obsiahnutých v analýze Ministerstva Financií Škótska a libry je, že politická väzba na menovú úniu postráda myšlienku. Potom sa finančné špekulácie stanú proti tomu seba naplňujúce proroctvo, vytvorí sa únik kapitálu, posilnenia sa ekonomické problémy a zvýši sa potom tlak na opustenie únie.

V eurozóne vôľa starších politických tvorcov vytvoriť jednotnú menovú prácu je nepochybná, ale sú stále viac a viac mimo dosahu voličov a stále strácajú svoju legitímnosť. Tento vzrastajúci rozpor medzi mainstreamovou politickou triedou a jej podporovateľskou základňou bol najviac badateľný v reakcií na výsledok švajčiarskeho referenda. Bezprostredné vzťahy boli ohrozené. Podobný druh invektív je zarezervovaný Britským návrhom obmedziť migráciu pracovnej sily.

Napriek tomu Európska elita musí vedieť, že všetky vysoko príjmové krajiny by mohli voliť tak isto ako Švajčiari. Arogancia politických vodcov ktorí si myslia že vedia lepšie bola tolerovaná pokiaľ  Európa rástla. Dnes však doručili iba ekonomickú zkazu, zabezpečenie si vlastnej pozície a legitímnosť EU projektu je ešte viac krehký.

Zmiešaním všetkého dokopy, vidíme možno neoddeliteľné vytiahnutie spať na zásadách národnej suverenite v časoch kedy prežitie eura vyžaduje veľké rezervy- lepšiu úroveň fiškálnej, politickej a ekonomickej integrácie. Črtá sa tu boj o titanik a oni tvrdia, že kríza eurozóny skončila.

Preložil: Marek Kopriva

Zdroj: TheTelegraph