Jeden z problémov, ktorý sa vynára pri debatách o národnom dlhu je, že neexistuje všeobecná dohoda nad definíciou tohto termínu. Sú to záväzky vlády, alebo záväzky voči zahraničným subjektom, alebo záväzky celej krajiny, verejného aj súkromného sektoru dokopy? Zahŕňa aj podsúvahové položky a podmienené záväzky?
Medzi najvyšším a najnižším ukazovateľom tohto spektra je až 100 miliardový rozdiel, ktorý umožňuje jednoduchým výberom toho najvhodnejšieho zmiasť masy ľudí. Paul Krugman komentátor z New York Times používa výraz „čistý dlh“ – objem ktorý USA dlží zahraničným subjektom – a argumentuje, že pokiaľ je toto číslo relatívne nízke a rastie pomaly, sme na tom ešte dobre. Analytici, ktorí používajú širšie definície prichádzajú k omnoho hrôzostrašnejším záverom. Posúďte dnešný článok z Wall Street Journal o tom čo spôsobujú podsúvahové záväzky:
Dym, zrkadlá a verejné deficity
Sú verejný dlh a deficit klamlivé údaje? Možno, súdiac podľa ľsti, ktorú vlády využívajú a ktorú nedávno identifikoval Timothy Irwin z Medzinárodného menového fondu. V súvislosti s dlhovou krízou rozvinutých krajín môžeme do budúcna očakávať zvýšený výskyt takýchto praktík, hoci z dlhodobého hľadiska veľmi nepomôžu.
V 90-tych rokoch boli Európske krajiny veľmi kreatívne pri napĺňaní cieľov, ktoré by im umožnili prijať jednotnú menu. V roku 2005 OECD zaznamenalo po celej Európe 192 opatrení a účtovníckych manévrov – z toho len 50 v samotnom Grécku – či už s nepatrným výsledným efektom, alebo takým, ktorý upravoval deficit o celé 2% HDP. Napríklad v roku 1997 Francúzsko prevzalo penzijné záväzky spoločnosti France Télécom za €5.7 miliárd ($7.6 miliárd), alebo 0,5% HDP.
Tieto pochybné praktiky sa ale neodohrávali len v Európe. V roku 2003 USA navrhovalo nakúpiť 100 tankovacích lietadiel na operatívny leasing, čo by vopred bránilo rozpoznať celkové náklady transakcie. Kongresový rozpočtový úrad (CBO) sa vyjadril, že je to maskovaná vládna pôžička a v konečnom dôsledku to bude nákladnejšie ako obyčajný nákup.
Dlhová kríza v eurozóne tieto praktiky vytlačila do centra pozornosti. Portugalsko v roku 2011 dokázalo naplniť svoj cieľ len vďaka transferom penzijných fondov, ktoré okresali deficit o 3,5% HDP.
Tak isto Spojené kráľovstvo prevádza penzijný plán spoločnosti Royal Mail, len aby si vydláždila chodníček k privatizácii. Tento plán zabezpečí aktíva v hodnote £28 miliárd ($44.8 miliárd) a tým sa zredukuje deficit krajiny v rokoch 2012-13. Spojené kráľovstvo tiež prevezme dlhodobé záväzky spoločnosti so súčasnou hodnotou £37.5 miliárd, čo sa neprejaví okamžite. Takže sa účtovne transformuje penzijný deficit spoločnosti Royal Mail do krátkodobých výnosov rozpočtu UK avšak v dlhodobých nákladoch.
Ponechanie dlhodobých záväzkov mimo obraz je bežná taktika. Podľa Irwina bol v roku 2010 v USA dlh 62% HDP, ale započítaním výsluhových dôchodkov a ďalších záväzkov sa vyšplhal a ž na 113%. Verejno-súkromné plány pre infraštruktúru tiež presunuli investičné náklady mimo rozpočet, ale zvýšili rizikovosť dlhodobých záväzkov – často prostredníctvom vládnych garancií
Kríza obmedzila vláde možnosti. Jeden spôsob ako si zlepšiť štatistiky je cez optimistický predpoklad rastu, i keď vďaka skeptickým trhom a fiškálnym strážnym psom v podobe Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť je to čoraz zložitejšie. Ďalšia možnosť je prispôsobiť si svoje cash flow ako to v minulosti cez sekuritizáciu budúcich vládnych výnosov urobili Nemecko, Grécko, Portugalsko a Belgicko. V súčasnosti sa to tiež môže javiť ako neštandardný predaj.
Investori, ktorí sa snažia udržať prehľad o vláde by si mali pamätať Goodhartov zákon: Hneď ako sa nejaký ukazovateľ použije pre kvantifikovanie cieľov určitej politiky, tento ukazovateľ stráca svoju vypovedaciu hodnotu a stáva sa terčom manipulácie a skresľovania. Je to triezvy pohľad na danú situáciu vzhľadom na posadnutosť eurozóny krotením deficitov. Môžu tiež prekrývať problémy vytváraním ďalších problémov.
Existujú nekryté záväzky z nárokov ako napríklad sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ktoré znižujú oficiálny národný dlh. Z nedávneho Zero Hedge článku:
Masívna $17 biliónová diera v zdravotnom systéme (Obamacare)
Pred dvomi rokmi, keď sa predstavovalo urýchlene uzákonené zdravotné poistenie nazývané Obamacare, prezident tvrdil, že reforma zdravotného systému nebude stáť ani o cent viac ako $1 bilión ($900 miliárd ak chceme byť presný) a že verejného dlhu sa vôbec nedotkne. Tento predpoklad sa javí ako mierne optimistickejší…presnejšie o 1700%. V zhode s nedávnym debaklom na Najvyššom súde v ktorom si zástanca ústavného práva prezident Obama asi uvedomí, že jeho magnum opus zákon je v skutočnosti protiústavný. Niekto si dal záležať a prečítal celý prípad stránku po stránke, namiesto toho, aby sa len bez rozmyslu spoľahol na odhady CBO, pardon Morgan Stanley a Goldman Sachs. Ten niekto je republikán Jeff Sessions, ktorý po preštudovaní čísel objavil markantný rozdiel neuveriteľných $17 biliónov len „o niečo“ viac ako pôvodne predpovedaná $1 miliarda.
Posledné odhalenie poukazuje na celkové podfinancovanie zdravotného poistenia, zdravotnej starostlivosti a sociálneho poistenia až o $99 biliónov! Ak k tomu pripočítame celkový americký dlh, ktorý za 2 mesiace dosiahne hranicu $16 biliónov, zrazu môžeme vidieť prečo sa Japonsko, ktorého zadlženosť má dosiahnuť hranicu 1 trilión (jenov, ale kto to vôbec počíta) asi bude musieť začať obzerať do spätného zrkadla za stále približujúcimi sa konkurentmi.
Nasledujúci graf ilustruje dopad započítania nekrytých záväzkov do národného dlhu (neviem si spomenúť odkiaľ pochádza, týmto sa chcem ospravedlniť jeho tvorcovi za chýbajúcu citáciu):
Existujú dva dôvody prečo sa s dlhom a nekrytými záväzkami zaobchádza ako s rozdielnymi vecami:
- Vláda má možnosť skryť výšku skutočného dlhu tak ako to urobil Enron – až pokiaľ sa na to neprišlo. Inými slovami, je to zákonom povolená lož.
- Dlh a nekryté záväzky sú na prvý pohľad v niekoľkých veciach odlišné. Dlh je zákonná obligácia, prostredníctvom ktorej má veriteľ dostať svoje peniaze späť. V súkromnom sektore veriteľ, ktorý nedostáva pravidelne svoje splátky môže zhabať dlžníkov majetok, alebo ho dohnať pred súd, kde sa rozhodne o tom čo kto dostane. S vládnym dlhom veriteľ (ten kto nakúpil dlhopisy) môže predať tieto dlhopisy a použiť výťažok na skúpenie dlžníkovho majetku.
Nekryté záväzky sú len sľuby, ktoré v sebe nemajú zakotvený žiadny zákonný záväzok. Teoreticky by sa mohlo stať, že kongres zajtra zruší zdravotné poistenie. Všetky nekryté záväzky by jednoducho zmizli.
Takže otázka znie, ako skutočné – a teda ako veľmi nebezpečné – sú tieto americké ničím nekryté záväzky? Odpoveď je, pretože reprezentujú sľuby dané desiatkam miliónom takzvaných „baby boomers“ (skupina obyvateľstva, ktorá sa narodila v období nadpriemernej pôrodnosti v povojnovom období), ktorí očakávajú, že im budú vyplácané dôchodky a bude zabezpečená zdravotná starostlivosť posledných približne 30 rokov ich života. Sú to predovšetkým skutočnejšie obligácie ako štátne pokladničné poukážky.
Politik, ktorý sa zahráva so systémom bezplatného zdravotníctva tej najsebeckejšej generácie sa ocitne v drsnom svete súkromného sektoru, ktorý očakáva konkrétne výsledky ešte pred tým ako sa zatvoria volebné miestnosti. Porovnajte to s možnými dôsledkami v prípade zamedzenia nákupu dlhopisov Číne a Saudskej Arábii na úrokovú mieru týchto dlhopisov. – niekoľko sporných titulkov a trochu rozruchu na zahraničných devízových trhoch, ktoré si väčšina voličov ani nevšimne – a je jasné že nekryté záväzky majú omnoho väčší dopad na budúci ekonomický vývoj v USA ako je to v prípade výnosov z pokladničných poukážok.
Takže náš skutočný národný dlh je vládny dlh plus dlh súkromného sektoru plus podsúvahové obligácie plus nekryté záväzky, čo vychádza okolo pol milióna dolárov na hlavu, alebo dva milióny pripadajúce na štvorčlennú rodinu.
Samozrejme, že to nevieme splatiť, takže v nasledujúcich niekoľko rokov bude dôležité hľadať najmenej bolestivejší spôsob nesplnenia našich sľubov. A história hovorí úplne jasne: krajina s možnosťou tlačiť svoje vlastné peniaze to vždy využije radšej ako by mala ísť ťažšou cestou ohlásenia bankrotu či už formou nevyplácania úrokov alebo zrušenia dávok.
Zdroj: DollarCollapse
Facebook komentár