“Je to ekonomika, Hlupák!” od „Michael Chandler“

Viete, je to už  20 rokov, čo sme prvýkrát počuli tento bojový pokrik – variácia sloganu Billa Clintona a Jamesa Carvillea v roku 1992 v ich úspešnom pokuse zosadiť prezidenta Georga HW Busha. Po tých voľbách, nasledovala jedna z najväčších období ekonomickej expanzie, ktorú Amerika kedy zaznamenala, obdobie označené niektorými aj ako “technologická revolúcia”.

Každý sektor ekonomiky mal obrovské zálohy produktivity. Ak si spomínate, vtedy sme použili 86%-né využitie kapacít v spracovateľskom priemysle ako meradlo, bod, v ktorom začalo ekonomike hroziť nebezpečenstvo prehriatia, a vtedy sa od Federálneho rezervného systému očakávalo, že by mohol zvýšiť sadzby, aby sa ekonomika ochladila. Za posledných 15 rokov sa táto mierka pohybovala medzi 69% a 78%, tento vývoj sa dá pripočítať novo objavenej efektivite technologickej revolúcie.

Ďalším ukazovateľom, ktorý sme vtedy sledovali bol NAIRU (miera nezamestnanosti neakcelerujúca infláciu). Magické číslo miery nezamestnanosti bolo 6% – bod, kde inflácia bola stabilná. Pád pod toto číslo varoval, že dojde k inflácii. Nepočuť už veľa o tomto merítku možno preto, že by bolo výrazne menšie pre spomínanú novo objavenú efektívnosť na pracoviskách.

Nemali by sme príliš zveličovať účinky efektivity, ale.. Podľa vládnych údajov HDP narástlo 17% v poslednom desaťročí, ale výroba ako percento HDP sa znížila z 19 na približne 11% (podľa amerického Ministerstva priemyslu a obchodu). Pre porovnanie, späť počas Veľkej hospodárskej krízy (1929-1933) Amerika stratila 30,9% svojich výrobných miest. . . . . ale počas rokov 2000 až 2010 sa znížila zamestnanosť v spracovateľskom priemysle o 33,1%. To je tretina všetkých pracovných miest vo výrobe! V Severnej Karolíne sme stratili 43% výrobných miest za rovnaké obdobie. Zo všetkých štátov bola Severná Karolína druhá, čo sa týka straty pracovných miest vo výrobe.

Podľa Nadácie pre informačné technológie a inovácie (marec 2012), „Ak by od 2000 do 2010 objem výroby rástol rovnakým tempom ako vo zvyšku podnikateľského sektora, Spojené štáty by mali dnes o 3,8 milióna viac výrobných pracovných miest“.

V posledných 20. rokoch sme viedli svet v oblasti technológií a inovácií. V rovnakom období, počítače a elektronické zariadenia boli odvetvia s najvyšším rastom vo výrobnom sektore. A energie boli tiež jedným z mála svetlých momentov, verte tomu alebo nie.

Ako sa to mohlo stať? No, všetky tie hriešne korporácie sa premiestnili do iných krajín – alebo aspoň toto je odpoveď, ktorá v týchto dňoch prichádza z Washingtonu. Ale v skutočnosti, pracovné miesta vo výrobe zmizli kvôli politickým zlyhaniam americkej vlády. Skrátka sme stratili tieto miesta. Fixné náklady na výrobu tu v USA neboli konkurencieschopné s nákladmi inde vo svete. Produktivita nebol problém – stále vedieme vo svete v produktivite. Problémom bolo zdanenie. A obchodná politika. A vzdelávanie. A vyložene nekonkurencieschopnosť.

Výborným príkladom je automobilový priemysel. Toyota poslala Detroit do záhuby. Viete prečo? Pretože Toyotu stojí o 10 až 15 dolárov na hodinu menej vyrobiť svoj produkt – a že ten produkt bol lepší, ako jeho súpera Detroit. To je čistí kapitalizmus, Vážení. A áno, je to proste takto jednoduché – a to nie je o manufaktúrach v továrňach Toyoty.

Medzitým, Čína na nás sype každý deň svoje výrobky. Pre ilustráciu, uvažujme nad týmto ekonomickým faktom života: v prípade, že hodnota dolára klesne vzhľadom k čínskej mene, vecičky z Číny sa stanú pre nás drahšie na kúpu – pretože použijeme viac našich dolárov na každý nákup. Naše vecičky, na druhej strane, sa stanú menej nákladné, a preto atraktívnejšie pre čínskych zákazníkov. Všetci viete, že dolár klesal v hodnote po určitú dobu. V určitom bode by mal tento pokles dolára zvýšiť náš export a pomôcť oživiť náš výrobný sektor.

Ale to sa nedeje, pretože Číňania umelo zavesili svoju menu na Yankee dolár. Inými slovami, Číňania zámerne nechcú umožniť voľnému trhu, aby ocenil ich menu. Toto odmietanie sa rovná manipulácii s menovým systémom, a tak dlho, ako dovolíme, aby sa tieto praktiky diali naďalej beztrestne…zaslúžime si to, čo dostaneme.

Pokiaľ ide o vzdelanie, môžete si vybrať takmer akúkoľvek juhovýchodnú ázijskú krajinu a ich zručnosti prekonajú zručnosti Američanov. Veľké množstvo tohto je pravdepodobne spôsobené rozdielmi v kultúre a rodinné hodnoty, ale to je úplne iný článok. Zatiaľ sa na to pozrime bez obalu – Amerike chýba tak ako talent tak aj prístup a to sa nejak musí zmeniť. Verím, že máme veľa talentovaných pedagógov, ktorí sú v podstate v putách svojej práce a to najmä vo verejnom školstve. Musíme dať týmto pedagógom nástroje, ktoré potrebujú a nedovoliť, aby sa stali drahými opatrovateľmi detí.

Navyše, zdanenie korporácií na federálnej a štátnej úrovni patrí medzi najvyššie na svete. Niektorí môžu tvrdiť, že všetky daňové úľavy ju privedú späť na konkurencieschopnú sadzbu. Bohužiaľ, tieto úľavy sa nemusia vzťahovať na každú spoločnosť. Malé podniky sú zasiahnuté obzvlášť tvrdo. Podľa globálnej účtovnej firmy KPMG, Spojené štáty majú najvyššiu daňovú sadzbu vo svete vo výške 40%. A nezabudnite, že naše štátne zdanenie podnikov pridá v celonárodnom priemere ďalších 11%.

Ako celok, je to toxický kokteil finančných prekážok. Prečo by ste chceli držať vašu multimiliardovú korporáciu tu v Spojených štátoch, so zlomeným vzdelávacím systémom a nekonkurenčnou pracovnou silou?

Kde je zdravý rozum, pokiaľ ide o daňovú politiku v USA? Súčasná administratíva navrhla sankcie pre firmy, ktoré presídlia do iných krajín. Pretože tieto spoločnosti predávajú naspäť do USA a sú vyplácané v dolároch, Obamova administratíva chce zdaniť všetky doláre, ktoré sú repatriované späť do USA. To sa rovná trestu pre nich, aby sa vrátili. V dôsledku toho Cisco vezme svoje peniaze a postaví ďalšiu továreň v Ázii alebo inde vo svete. Jednoducho skvelé Pán Prezident.

Som chorý a unavený z vlády, ktorá roznáša v zuboch podniky za ich rozumné rozhodnutia. Politici potrebujú, aby sa spojili s korporátnou Amerikou a dostali našich ľudí naspäť do práce a znovu zostavili výrobné dynamo, ktorým sme zvykli byť. Ak veríme v slobodné podnikanie, kapitalizmus a v základné ekonomické slobody pre všetkých našich občanov, je čas, aby sme to ukázali.

Naši výkonní riaditelia musia robiť ťažké rozhodnutia, a ak zlyhajú, sú nahradení. Je čas, aby sme poslali do Washingtonu ľudí s chrbtovou kosťou. Ak zlyhajú v práci pre ľudí, aj oni by mali byť nahradení. Ak chcete vytvoriť prostredie, v ktorom dlhodobé investície opäť niečo znamenajú, musíme znovu obnoviť vieru v systém, ktorú sme kedysi mali. Jediná odpoveď je ísť a hlasovať 6.novembra, nech sa to zmení. Nech naša vláda je zodpovedná za zmenu tohto protiobchodného postoja a aby naša výrobná základňa sa dostala späť domov, kam patrí.

Ešte stále môžeme vidieť pravdu v starej mantre, “to je ekonomika, hlupák”. Ale v dnešnej dobe, vzhľadom na to, že existujúca administratíva má silne obmedzený finančný postreh, urobíme lepšie ak to preformulujeme na “Hej, Hlupák! Je to EKONOMIKA!”

Preložila: Dáša Bačinská

Zdroj: Bullfax.com