Je deflácia pre obyčajných ľudí nebezpečenstvom? Alebo žeby pre vládu?

Pravidelní čitatelia novín The Wall Street Journal mohli spozorovať mnohé varovania okolo súčasnej hrozby ktorou je chod globálnej ekonomiky. Nehovoria o zvyčajných obavách, akými sú globálne otepľovanie, ropný vrchol, arabská jar, Miley Cyrus, nukleárny Irán, Obamova reforma zdravotníctva. Namiesto toho varujú pred hororom, ktorý môže nastať po páde cien, známym ako deflácia. Pošli deti do suterénu mama…. zlacnili Cheerios!

Aby ospravedlnili naše súčasné menové a fiškálne politiky, kde vlády odmietajú vládnuť v určitých deficitoch, zatiaľ čo centrálne banky zúrivo rozširujú zásobu peňazí, ekonómovia nás musia presvedčiť, že inflácia vedúca k rastu cien je dôležitá pre hospodársky rast.

Súčasne vytvárajú kauzu, že klesajúce ceny sú zlé. Toto je veľmi ťažké zvládnuť, pretože veľa ľudí má dlhodobo podozrenie, že inflácia je znamením ekonomickej tiesne a vysoké ceny sú viac problém, ako riešenie. Absurdita tejto situácie nezastavila našich najlepších ekonómov a ich pomocníkov z médií od vytvorenia kauzy.

Článok z piateho januára z The Wall Street Journal opisuje ekonomickú situáciu v Európe hovoriac ,,Rastúce starosti v eurozóne o deflácii, ako o fenoméne pretrvávajúceho poklesu cien v ekonomike, ktorá v 30-tych rokoch zapríčinila mnoho pokazených životov, môže byť začiatkom toho, čo sa stalo v Japonsku v polovici 90-tych rokov.” Naozaj pokazila milióny životov? Ak vlastníte biznis, ste negatívne zasiahnutí, ak vaši dodávatelia znižujú ich ceny?

Žurnál podáva radu klasickým ,,cause and effect”-om. To znamená, že klesajúce ceny sú dôsledkom Veľkej hospodárskej krízy. Tento fakt ale stavia povoz pred koňa. Veľká hospodárska kríza bola vyvolaná prasknutím špekulatívnej bubliny (výsledok príliš veľa ľahko získaných peňazí v druhej polovici 20-tych rokov). Výsledný hospodársky pokles predlžoval nepotrebnú anti-trhovú ekonomiku Hoovera a Roosvelta, ktorá bola súčasťou obnovenia rovnováhy. Zlá ekonomika povzbudzuje ľudí aby redukovali aktuálnu spotrebu a šetrili do budúcnosti. Výsledný pokles dopytu bol príčinou znižovania cien.

Nižšie ceny však fungujú ako protizávažie pre zmluvné hospodárstvo. Myslím si, že ľudia žijúci počas Veľkej hospodárskej krízy boli schopní si kúpiť viac tovaru za menej peňazí. Predstavte si, o koľko horšie by bolo, keby sa museli vysporiadať s rastúcimi cenami podobne. Spotrebitelia chcú stále nakupovať, ale niekedy musia nákupy odložiť, pretože si nemôžu dovoliť tento tovar. Vyššie ceny môžu problém znásobiť. Môže to prekvapiť mnoho ekonómov ocenených Nobelovou cenou, ale zľavy častokrát motivujú spotrebiteľov ku kúpe. Vyskúšajte si to nabudúce, keď pôjdete okolo výkladov so zľavami.

Ekonómovia budú tvrdiť, že očakávané budúce ceny budú väčšou motiváciou ako bežné ceny. Títo ekonómovia zaoberajúci sa defláciou očakávajú, že nastane nanajvýš zníženie cien o 1-2%. Môžeme očakávať, že spotrebitelia prestanú nakupovať teraz, pretože očakávajú, že o rok ceny klesnú o 1-2%? Pamätajte, že niečo, čo spotrebitelia môžu kúpiť dnes je viac hodnotné pre kupujúceho, ako rovnaká vec, ktorú si môžu kúpiť až o rok.

V ďalšom článku o dva dni neskôr zasiahol žurnál čitateľov so správou :,,Ročná inflácia v eurozóne sa naďalej znižuje a dostala sa pod cieľ Európskej Centrálnej banky v decembri. Nízka miera inflácie však môže ohroziť stabilitu ekonomiky.” Zdá sa, že ak ceny neporastú dostatočne vysoko, kolesá ekonomiky sa zastavia.

Článok nezmieňuje niektoré veľmi dôležité historické súvislosti. V prvých 120-tich rokoch existencie USA (pred zriadením FED-u), ceny vo všeobecnosti klesali. Všeobecný cenový index (CPI) sa znížil o 19% od roku 1801-1900. Toto kontrastuje s nárastom 2,28% CPI medzi rokmi 1913-2013,

Kým v 19-tom storočí bolo veľa zdokumentovaných vzostupov a pádov, ľudia majú tendenciu zabúdať, že krajina vtedy zažila obrovský ekonomický rast. Životná úroveň pre priemerného Američana na konci storočia bola o poznanie vyššia, než na začiatku storočia. 19-te storočie sformovalo bezvýznamný poľnohospodársky štát na najbohatší najproduktívnejší a ekonomicky dynamický národ na Zemi.

Thomas Edison raz povedal, že jeho cieľom bolo vyrobiť elektrinu tak lacnú, že len bohatí by pálili sviečky. Mal šťastie, že nemal žiadnych držiteľov Nobelovej ceny za ekonómiu v jeho tíme. Určite by mu poradili, aby zvýšil ceny pre zvýšenie predaja. Ale Edisonova stratégia zvyšovania objemu predaju vďaka znižovaniu cien je jasne viditeľná v dnešnom priemysle. Znižovaním cien spoločnosti nie len zväčšovali ich zákaznícku základňu, ale aj zvyšovali zisk. Napríklad medzi spotrebnou elektronikou vidíme chronickú defláciu už roky bez narušenia jej profitov. Podľa The Wall Street Journal malo byť toto nemožné.

Pravdou je, že média iba pomáhajú vláde šíriť propagandu. Sú to vysoko zadĺžené vlády, ktoré potrebujú infláciu, nie zákazníci. Skôr, ako vláda môže začať viesť vlastný boj pre vytvorenie inflácie, musí presvedčiť verejnosť, že vysoké ceny sú cieľom, ktorý stojí za to dosiahnuť. Inflácia tiež pomáha udržať bubliny aktív a pomôcť bankám. V tom prípade sú The Wall Street Journal a vláda dokonale zladené.

Preložil : Anton Krpelan

Zdroj: Euro Pacific Capital