Impozantný nákup dlhopisov Japonskej centrálnej banky znamená, že aktuálne sedí na aktívach, ktorých hodnota je väčšia ako celá ekonomika krajiny.
Údaje, ktoré vydala banka Japonska v priebehu tohto týždňa ukazujú, že ich celková výška je na úrovni 553,6 bilióna jenov (4,9 bilióna dolárov). Tento objem nastal po rokoch tlače peňazí zameranej k podpore stagnujúcej ekonomiky krajiny. To je viac ako ročný hrubý domáci produkt Japonska na konci druhého štvrťroka – a viac ako päťnásobok trhovej hodnoty spoločnosti Apple.
Roky silných podnetov spôsobili pokrivenie niektorých japonských finančných trhov a centrálna banka si tak obmedzila možnosti okolo poskytnutia podpory, v prípade že by prišla nová kríza. Ale je pravdepodobné, že táto márnotratnosť sa čoskoro skončí.
Centrálna Banka Japonska nahromadila väčšinu obrovských zásob aktív, odkedy jej guvernér – Haruhiko Kuroda sa v roku 2013 pustil do nebývalého plánu na nákup rozsiahlych objemov štátnych dlhopisov. Jeho cieľom bolo znížiť úrokové sadzby a povzbudiť spotrebiteľov a podniky, aby utrácali viac peňazí.
Tento krok bol podobný mimoriadnym programom uvoľnenej menovej politiky, ktorý sa začal v Spojených štátoch a Európe v dôsledku globálnej finančnej krízy. Program Japonska je však oveľa väčším vo vzťahu k hodnote celkového hospodárstva.
Celkové aktíva Federálneho rezervného systému USA predstavujú približne pätinu amerického HDP a Európska centrálna banka tvorí približne 40% ekonomiky eurozóny.
Fed už v roku 2014 oznámil, že zastaví spriaznený program nákupu dlhopisov a v súčasnosti pristupuje k navyšovaniu úrokových sadzieb a ECB ukončí svoj program na budúci mesiac. Program Centrálnej Banky Japonska však nemá určený žiadny koniec.
Súvisiace: Pokiaľ ide o úrovne vládneho dlhu, jedna krajina vyčnieva
Zmiešané výsledky ekonomiky
Japonsko nedávno dosiahlo najdlhšiu sériu hospodárskeho rastu v dekáde, ale hospodárstvo v tomto roku začalo poskytovať zmiešané výsledky. Podľa vládnych údajov zverejnených v stredu sa v treťom štvrťroku znížila anualizovaná miera ekonomického rastu o 1,2%.
Napriek obrovským nákupom aktív centrálnej banky a iným nezvyčajným politikám, ako sú negatívne úrokové sadzby, sa inflácia neústupne udržala výrazne pod cieľovou hodnotou banky, ktorý bol na úrovni 2%. Kuroda uviedol, že banka nebude zvažovať ukončenie dlhotrvajúceho stimulačného úsilia až do dosiahnutia tohto cieľa.
Riziková stratégia Centrálnej Banky
Ale môže sa jednať o nemožnú úlohu a pokračovanie v rozsiahlom stimulačnom programe zo sebou prináša nesmierne významné riziká.
“V rozsahu aktív ktoré môže Japonská centrálna banka kúpiť existujú limity,” poznamenal analytik Marcel Thieliant, so zameraním na Japonsko vo výskumnej spoločnosti Capital Economics, pretože veľká väčšina jej podielov je v japonských štátnych dlhopisoch, v ktorých existuje obmedzená ponuka.
Podľa Thielianta, už v súčasnosti “výrazne” spomaľuje nákup svojich aktív a pravdepodobne bude v tom pokračovať. Nie je to preto, že je ich plán úspešný, ale pretože vedúci predstavitelia centrálnej banky sa obávajú, že ich politika komplikuje dosahovanie ziskov u komerčných bánk.
Negatívne úrokové sadzby zatlačili ich marže a obrovské nákupy aktív reálne zabili pravidelné obchodovanie na kedysi lukratívnom trhu dlhopisov.
Veľmi uvoľnená menová politika Centrálnej banky Japonsku ju taktiež ponecháva v pozícii, kedy v prípade zhoršenia situácie nebudú mať už vôbec žiadne nástroje na podporu ekonomiky.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: BBC, Bloomberg
Facebook komentár