Investičné fondy padajú do problémovej zadĺženosti

Greg Madison píše: Regulátori žiadajú, aby banky zastavili angažovanie sa vo veľmi riskantnom počínaní – predovšetkým, investovaní do problémových dlhov. A banky začali obmedzovať tieto typy investovania.

Ale to má za následok nevídané (ale nie nepredvídateľné) situácie: vyzerá to tak, že banky vystriedali investičné fondy.

Problémové dlhy, ktoré banky nechávajú za sebou, sú vo veľkom štýle vykupované kreditnými investičnými fondmi. Celkovo bolo týmito spoločnosťami vyzdvihnutých 108 miliárd dolárov v problémových dlhových investíciách.

Investičné fondy, s aktívami  ,,len“ pol stovák miliárd, nie sú také významné ako veľké banky. Ale o koľkokrát viac krokov spravia, tým budú väčšie.

Investičné fondy, peňažný trhový fond a REIT (realitný investičný fond) – prostriedky tieňového bankovníctva – majú v najbližšej dobe explodovať, pokiaľ ide o prostriedky a počet zamestnancov. A top káder – pre Top dolár – odchádzajúc zo spoločností ako Deutsche Bank a Barclays pre zelenšie pastviny riskantnejších BlueCrest Capital Management a Pine River Capital Management.

Investičné fondy sú menej regulované ako banky, pretože sa zameriavajú na rozumnejších investorov s odlišnými cieľmi ako niekto, kto má bežný, sporiaci alebo dôchodkový účet. Stará mama nateraz neotvorí Vianočného termínovaný účet pre Vás s požehnaním Carl-a Icahn-a.

Táto voľnejšia atmosféra robí z investičných fondov prirodzenú liaheň, na základe ktorej znovu raz odmietnete banky. Sú to ,,tieňové banky“ a dostanú sa do nejakých pekných úrokových miest.

Ich investície do konkurzných pohľadávok a problémových dlhov radšej nespomenieme.

Prečo investičné fondy obľubujú problémové dlhové investovanie?

Problémoví dlžníci sú spoločnosti, ktoré už majú nezaplatené dlhy. Ak sa ničím zaujímavá gigantická banka potrebuje babrať s niektorým z ich biliónov aktív, regulácie diktujú, že musia posilniť ich rezervy na kompenzáciu rizika.

Nie je to tak s investičnými trhmi. Tie môžu dať prednosť riskantnejšej príležitosti, ktorú si nové obmedzené banky ešte nevšimli.

Finančný riaditeľ Deutsche Bank Stefan Krause nad týmto lamentoval na berlínskej konferencii: ,,Sú v tom biznisy založené na tom, že naše regulácie kapitálu si nebudú môcť dovoliť urobiť to, čo si budú môcť dovoliť investičné fondy.“

Krause nie je sám. Viac veľkých bánk, pustením toho čo ostalo do investičných fondov, osekalo niektoré riskantnejšie a kapitálovo náročnejšie operácie.

A je tam veľa biznisov, ktoré treba urobiť s investičnými fondmi a firmami kapitálového manažmentu, začínajúcimi sa podobať, aspoň povrchovo, investičným bankám. Niektoré z týchto firiem sú schopné obnoviť sa s už zabehnutým osadenstvom, presne tým istým obchodným týmom, ktorý existoval predtým ako skončila obchodovať.

Ak Vám toto znie ako šialenstvo, je k tomu dôvod.

Keď regulátori prinútia banky upustiť od riskantného správania, v podstate presúvajú risk na firmy kapitálového manažmentu. Pre Systém je ľahšie absorbovať padajúcu firmu kapitálového manažmentu ako to čo by bolo, ak by išla Bank of America bruchom nahor.

Videli sme niečo, čo vyzerá ako kolaps globálneho bankového systému pod tiažou toxických dlhov.

Ale ak pôjdu pod investičné fondy?

Naskytne sa pohľad na investičný fond – banditu – prebíjajúceho si cestu cez rozhnevaných milionárov, celou cestou na letisko v Teterboro v New Jersey a Learjet smerujúci na Tahiti.

Potom sú tu veci nehmotné, otázka charakteru. Vidíme, čo sa stane, ak hrabivosť prevládne  nad zdravým rozumom veľkých bánk. Boli sme tam predtým a sme šťastný, že môžeme prejsť na druhú stranu.

Manažér investičných fondov je kôň inej farby. Je vychovaný žiť v chamtivosti a povýšiť ju do umeleckej formy. Tento manažér pozná rozdiel medzi priebojnosťou užitočného risku pred veľkou výplatou a snažením sa o niečo za limitmi hlúposti. V Pine Tiver Capital Management poznajú tieto rozdiely. Určite nie sú v Lehman Brothers.

Vybratie investičných fondov zo zúfalých dlhov investovania, zviera risk a trochu obmedzuje a odhaľuje finančný systém.

Je to dobré, správne?

Ako obyčajne – dvojsečná zbraň.

Keď chcú banky oklieštiť ich špekulácie a ,,alternatívne trhové“ biznisy, môžu tak vykonať zásluhou funkcie bankovej likvidity, ich schopnosť dostať hotovosť odtiaľto a presunúť ju von na trhy, aby kolieska zostali namazané. Investičné fondy nemajú isť touto cestou a ani nejdú.

Navyše, tieto fondy vyzerajú, že majú nastavené nejaké reálne sankcie pre tých obchodníkov, ktorí sa zahrávajú a tratia. Bloomberg News oznámil, že obchodníci BlueCrest Capital Management stoja za návrhom stanovenia kapitálových alokácií ak stratia veľa peňazí – seriózne osekanie krídel. Taká malá prekáža v existencii bánk. Všetci si pamätáme neúspešných bankárov dostávajúcich obrovské prémie.

Takže, otázka znie: Chceme dostať naše banky von z ťažkého riskantného obchodu raz a navždy a dať ich do rúk skutočných profesionálov? Chceme riskovať funkciu likvidity veľkých bánk a rolu, ktorú by zohrali na uvoľňovaní krízy? Akú rolu hrá zvažované riziko v ozubených kolieskach a stabilite?

Mám pocit, že odpoveď sa čoskoro dozvieme.

Preložil: Peter Makyš

Zdroj: LA Times