Hugo Chávez je preč, ale jeho „ropný“ odkaz žije ďalej. Od: “Marin Katusa“

5. marca 2013, Hugo Chávez, jeden z najznámejších prezidentov na svete, zomrel vo veku 58 rokov. Kým bol nažive, Chávez bol veľmi kontroverznou postavou. Georga W. Busha nazval opilcom a “duševne chorým človekom” a Tonyho Blaira “imperialistickým pešiakom, ktorý sa pokúša o priazeň nebezpečného Busho-Hitlera”.

Majte ho radi, alebo ho nenáviďte, Chávez rozhodne mal obrovské množstvo nasledovateľov vo Venezuele, rovnako ako v celej Latinskej Amerike. Jeho anti-americká a socialistická rétorika z neho urobila spojenca s Fidelom Castrom na Kube a Ahmadínežádom v Iráne. V kombinácii s Correom v Ekvádore, Fernándezom v Argentíne a Moralesom v Bolívii, Chávez bol schopný vytvoriť front v Južnej Amerike proti “zlým imperialistickým gringom”.

Ale veci sa zmenia s ním mimo hry a lacná venezuelská ropa sa dostane na trhy, nie tak?

Nie.

Nech už uspeje ktokoľvek, Hugo Chávez bude uväznený medzi dvoma mlynskými kameňmi. Venezuela má v súčasnosti jeden z najlacnejších benzínov na svete; natankovať plnú nádrž stojí v priemere $1. Tieto nízke ceny sú možné vďaka obrovskému množstvu dotácií na palivo – odhaduje sa, že sa jedná o 4,5% HDP (pre porovnanie, americké ministerstvo obrany minie 4,5% z HDP USA). Akékoľvek pokusy o odstránenie týchto dotácií bude mať za následok enormný odpor obyvateľov, ktorí považujú lacné palivo za „právo narodeného“.

Aby toho nebolo málo, produkcia ropy z Venezuely sa neustále znižuje v dôsledku nedostatku reinvestovania späť do ropného priemyslu a nedostatku modernizácie energetickej infraštruktúry. Miesto investícií do ropného sektora, Chávez vynakladal väčšinu peňazí na sociálne programy. Tento pokles dodávok v kombinácii so zvýšeným dopytom po rope z rastúcej populácie znamená, že je oveľa menej ropy k dispozícii na vývoz.

Faktom je, že odkedy Chávez prevzal moc v roku 1999, vývoz ropy Venezuely sa znížil o polovicu.

Ropa zaisťuje 45% príjmov Venezuely, takže na zachovanie fungovania krajiny musí vláda nájsť spôsob, ako dostať viac peňazí z každého barelu, ktorý vyváža.

A čo je lepší spôsob, ako si pýtať viac od zlých imperialistických spotrebiteľov na Západe?

Táto situácia sa nedeje len vo Venezuele, ale aj v mnohých ďalších krajinách ťažiacich ropu: Irán, Kuvajt a Indonézia je len niekoľko príkladov. Je to len otázka času, než sa tieto krajiny spoja s cieľom zvýšiť celosvetové ceny ropy. A na akú úroveň ju budú zvyšovať?

$100 za barel ropy? $150? $200?

Čokoľvek, aby krajina fungovala ďalej a vládnuce triedy zostali pri moci.

Bude Amerika ušetrená? Podľa najnovšej správy Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) sa Spojené štáty stanú sebestačnými v oblasti energetiky do roku 2035, čo znamená, že budú nezávislými od geopolitických manipulácií krajín produkujúcich ropu.

Bohužiaľ pre Ameriku má táto správa nedostatky a je plná nezrovnalostí – spoliehať sa na ňu a na jej základe robiť rozhodnutia o energetických investíciách, by pravdepodobne vyústilo v katastrofu.

Lepšou voľbou pre vaše portfólio by bolo, riadiť sa radami v správe Energetické prognózy roku 2013. Tá poskytuje zasvätený pohľad na dva segmenty energetického sektora, ktoré by mohli poskytnúť značné výnosy v najbližšej dobe pre investorov, ktorí momentálne zaujali pozície.

Zdroj: Casey Research, LLC.