Mesto Pompeje bolo v roku 79 nášho letopočtu pokryté popolom pochádzajúcim z explózie sopky Vezuv. Táto udalosť viedla k absolútnemu zakonzervovaniu detailného vyobrazenia života v populárnom rímskom meste, od rušných vojenských objektov až po technologicky vyspelé akvadukty. Katastrofa sa odohrala už pred takmer 2 000 rokmi. Mnohí moderní historici však tvrdia, že sa vďaka nej zachovali isté prvky dobového života, ktoré môžu poskytnúť spôsob riešenia najzávažnejších sociálnych problémov súčasnosti.
Tím odborníkov porovnal zachované obydlia z Pompejí s obytnými štruktúrami ľudí spred 11 200 rokov. Vedci boli na základe tohto porovnania schopní analyzovať distribúciu bohatstva vo zvolených komunitách. Výsledok bol jednoznačný a veľavravný. Ekonomická nerovnosť postupom storočí výrazne narastala, pričom zásadnú rolu v tomto vývoji hral technologický pokrok. Výsledky vedeckých výskumov takto dopĺňajú naše predošlé poznatky o majetných a chudobných vrstvách populácie v histórii ľudskej spoločnosti. Priepasť medzi najvrchnejším 1% a nami ostatnými sa aktuálne pozoruhodne zväčšuje a táto téma je preto dôležitejšou ako kedykoľvek predtým.
Michael E. Smith, ktorý je archeológom zo Štátnej univerzity v Arizone a jedným z účastníkov výskumu, uviedol: „Chceli sme sa pozrieť na staroveký svet ako na jeden celok a nájsť spoločné prvky, ktoré zdieľa so súčasnou povahou reality okolo nás.“ Kompletné výsledky štúdie sa objavia v knihe s názvom „Ten Thousand Years of Inequality“, ktorá by mala byť vydaná v priebehu marca. Za jej finálnu podobu bude zodpovedný práve Smith v spolupráci s Timothym Kohlerom zo Štátnej univerzity vo Washingtone.
Výskumníci boli na základe archeologických nálezov schopní posúdiť veľkosť obydlia z daného historického obdobia, pomocou ktorej následne klasifikovali spoločenské postavenie majiteľa tohto objektu. To samo o sebe nie je vôbec revolučným postupom v tejto oblasti výskumu. Najnovšia štúdia však predstavila spôsob, prostredníctvom ktorého dokázala efektívne využiť zhromaždené údaje pri odhadovaní ekonomického charakteru skúmaných starovekých usadlostí. Výskumníci pre každú zvolenú lokalitu stanovili takzvaný Giniho koeficient. Ten je štatistickým ukazovateľom rozdelenia majetku v populácii, ktorý sa využíva práve pri charakterizovaní príjmových a majetkových rozdielov medzi jej členmi. V prípade, že populácia dosahuje Giniho koeficient o hodnote 0, každý jej člen disponuje rovnakými ekonomickými prostriedkami. Keď hodnota koeficientu dosiahne úroveň 1, hovoríme o dokonalej nerovnosti. V takomto prípade môže mať jedna domácnosť majetok totožný majetku celej spoločnosti. Spojené štáty sa v súčasnosti považujú za krajinu s najvyššou mierou príjmovej a majetkovej nerovnosti na svete. Ich situáciu je možné ilustrovať Giniho koeficientom o hodnote 0,81. Pre porovnanie, Giniho koeficient Slovenskej republiky predstavuje 0,48.
Akou rovnosťou majetku sa teda vyznačovali dávno minulé ľudské spoločnosti? Čo sa týka lovcov a zberateľov, výskum potvrdil dlhodobé predpoklady historikov a odborníkov. Ukázalo sa totiž, že medzi príslušníkmi tejto populácie vládla najväčšia rovnosť. Avšak okolo roku 10 200 pred naším letopočtom začali ľudia obrábať pôdu. Práve v tomto období sa na scéne po prvýkrát objavila výrazná majetková nerovnosť. Rozvoj farmárstva umožnil rodinám zhromažďovať bohatstvo a odovzdávať ho svojmu potomstvu. Domestikácia ťažných zvierat sa na území dnešnej Európy a Ázie objavila približne pred 10 000 rokmi. Farmári takto získali možnosť obrábať omnoho väčšie plochy poľnohospodárskej pôdy, čo viedlo k ďalšiemu zvýšeniu koncentrácie majetku. Tento trend sa však na americkom kontinente objavil až v 16. storočí, keď tu raní európski kolonisti podnietili prvú poľnohospodársku revolúciu.
Súvisiace:
Buffett: “Treba zamedziť rozdielom medzi bohatými a pracujúcimi”
MMF: Najbohatší ľudia sveta neplatia dostatočne vysoké dane
Výskumníci potvrdili, že čím technologicky vyspelejšou bola daná spoločnosť, tým menšia rovnosť majetku platila medzi jej členmi. Táto skutočnosť by snáď mala byť varovaním pre našu bezprostrednú budúcnosť, ktorá sa poberá smerom pokrokovej a inovatívnej technológie.
Čas sú peniaze
Odborníci porovnali veľkosť obydlí v rámci niekoľkých archeologických areálov a zistili, že majetková nerovnosť neustále narastala v priebehu tisícok rokov. Technológia má tendenciu urýchľovať tento vývoj. Potvrdilo sa to najprv v Starom svete, neskôr aj v tom Novom. Výskumníci pre každú študovanú lokalitu stanovili Giniho koeficient, ktorý vyjadruje rozdelenie majetku v danej populácii. Nižšie uvedený graf ilustruje mieru majetkovej nerovnosti v rámci skúmaných archeologických nálezísk, pričom pre porovnanie je uvedená súčasná hodnota Giniho koeficientu Spojených štátov.
Giniho koeficient historických populácií.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Smithsonian
Facebook komentár