Grécky Najvyšší súd: Pravidlá “Konfiškácie bankových vkladov” boli protiústavné

Aj keď sme si istí vládam a ich manipulácii MMF našli sme aj spôsob, kde vláda poskytla výhlásenie proti krokom tejto celosvetovej organizácie: Najvyšší súd Grécka práve rozhodol, že zhabanie bankových vkladov z dôvodu dlhov voči štátu, bez predchádzajúceho upozornenia bolo proti ústave. Taktiež sme Vám priniesli článok, kde Ukrajina by mala nastúpiť na rovnaké podmineky, ale podľa ďalších informácií by ukrajinské súdy mali rýchlo priniesť svoje rozhodnutie ohľadom tej istej otázky.

Ako Grécko vysvetľuje ďalej,

Grécky Najvyšší súd rozhodol, že zhabanie bankových vkladov z dôvodu dlhov voči štátu bez predchádzajúceho upozornenia bolo proti ústave. Sudcovia prijali od dlžníka sťažnosti, ktoré boli podané v roku 2006. Dlžník uvidel, že časť jeho dôchodku bola odobratá z jeho bankového účtu kvôli dlhom štátu – za spolupráce s daňovým úradom.

Rozhodnutie súdu je dočasné, sudcovia očakávajú konečné rozhodnutie na zasadnutí dňa 05.5.2014.

Ale rozhodnutie Najvyššieho súdu môže mať vplyv na súčasnú prax daňových orgánov – pristúpiť k tzv “elektronickému zabaveniu bankových účtov” bez predchádzajúceho upozornenia.

Toto opatrenie bolo realizovávané od 1.1.2014.

Finančné úrady a poisťovne sa môžu chopiť dlžnej čiastky z platu, dôchodkov a nájomného ​​za predpokladu, že na bankovom účte bude ponechaných 1000 eur.

Ďalšie podrobnosti o rozhodnutí Najvyššieho súdu nájdete tu v gréčtine

Ako pripomenutie, tu sú časti diskusie MMF o ich daňovom nápade na vklady…

“Prudké zhoršenie verejných financií v mnohých krajinách oživilo záujem o “daň z vkladu” – daň na súkromné ​​bohatstvo ako výnimočné opatrenie pre obnovenie udržateľnosť dlhu. Návrh tejto dane je možný, ak bude realizovaný z dôvodu vyhnutia sa bankrotu a existuje tam všeobecná viera verejnosti, že sa už nikdy nebude opakovať, čo môže skresľovať správanie (a môže byť videný niektorými ako spravodlivý).

Mala rôznych populárnych priaznivcov, vrátane ľudí, ako Pigou, Ricardo, Schumpeter a až si to rozmyslel – aj Keynes. Podmienky úspechu sú silné, ale tiež je potrebné zvážiť riziká týchto alternatív, ktoré zahŕňajú popieranie verejného dlhu, alebo jeho odstránenia cez infláciu (to zase predstavuje osobitnú formu – dane z dlhopisov, čo má taktiež vplyv na obyvateľov mimo krajiny).

Existuje prekvapivo veľké množstvo skúseností odkiaľ možno čerpať, pretože tieto dane boli široko prijaté v Európe po prvej svetovej vojne a v Nemecku a Japonsku po druhej svetovej vojne. Podľa Eichengreena(americký ekonóm) táto skúsenosť naznačuje, že z veľkou stratou dôveryhodnosti prichádza neschopnosť dosiahnuť zníženiu dlhu a to predovšetkým preto, že to dáva priestor pre rozsiahle vyhýbanie sa daní a úniku kapitálu, čo naopak urýchľuje infláciu.

Daňové sadzby sú potrebné, aby dostali verejný dlh na úroveň pred krízu. Úroveň zníženia pomeru dlhu ku koncu roka 2007 by si vyžadovalo (na vzorke 15 krajín eurozóny) sadzbu dane 10 percent pre domácnosti s pozitívným objemom bohatstva.

Zdroj: KeepTalkingGreece