Premýšľali ste niekedy o tom, ako sa naša krajina porovnáva s ostatnými, pokiaľ ide o hospodársky rast? Nehľadajte ďalej.
Vďaka Paulovi Bloxhamovi, ktorý je hlavným ekonómom banky HSBC so zameraním na Austráliu a Nový Zéland Vám predstavujeme fascinujúci obrázok znázorňujúci výkon rastu rôznych najvýznamnejších národov, až do roku 1960.
Je to krása, nie?
Z dôvodu jasnosti červené oblasti označujú čas, kedy krajina zažila technickú recesiu definovanú ako dve za sebou idúce štvrťroky záporného reálneho HDP.
Zatiaľ čo dominujú obdobia rastu, ktoré sa zobrazené v zelenej farbe, každý jednotlivý národ má v tomto období značne odlišné bohatstvo – niektoré sa tešili dlhým obdobiam neprerušeného rastu, zatiaľ čo iné sa dostávali do pravidelnej recesie.
Najmä v rokoch 2008 a 2009 dochádzalo k rozšíreniu červenej farby, čo naznačuje vážnosť celosvetovej finančnej krízy, v širších ekonomických podmienkach.
Niektorí sa z tohto obdobia turbulencie zotavili, zatiaľ čo iní sa stále vyrovnávajú s spádom, dokonca sa nevedia z neho dostať ani takmer desať rokov potom, čo ich zasiahla.
Podľa spoločnosti Bloxham z 7 350 štvrťrokov vo vzorke, 827 štvrťrokov z nich bolo obdobiami recesie, čo zodpovedá priemeru všetkých deviatich rokov medzi hospodárskymi poklesmi.
Bloxham poznamenal: “Najchudobnejší výkon dosahuje Grécko, ktoré je v technickej recesii až 25% z času.”
“Najlepšie výsledky vo vzorke dosahujú vznikajúce ekonomiky, ako napríklad Čína a India, kde nedošlo k žiadnym technickým recesiám.”
Pre Austráliu, ktorá je niektorými komentátormi označovaná za “šťastnú krajinu”, sa už viac ako 26 rokov nachádza mimo technickej recesie, čo pre vyspelý národ predstavuje najdlhší súčasný úsek nepretržitého hospodárskeho rastu.
Podľa Bloxhama však záhadná záležitosť Austrálie nie je najdlhším úsekom rastu pre rozvinutý národ v moderných časoch, prinajmenšom zatiaľ nie.
“Aktuálny rozmach Austrálie je najdlhším obdobím nepretržitého rastu bez dvoch po sebe idúcich štvrťrokov záporného HDP ekonomiky, okrem Japonska od roku 1961 do roku 1993 a Holandska od roku 1981 do roku 2008.”
To sa líši od názoru niektorých komentátorov, ktorí naznačujú, že Austrália v súčasnosti pre vyspelé národy dosahuje bezprecedentný priebeh nepretržitého hospodárskeho rastu.
Kým táto rozprava bude pokračovať, stále sa jedná o impozantnú trajektóriu.
Hoci Bloxham uvádza, že Austrália profitovala z nárastu čínskeho hospodárstva a jej neslávneho dopytu po bohatstve Austrálie, so zameraním na nerastné bohatstvo spolu s predchádzajúcimi trhovými reformami a nezávislou centrálnou bankou, pripúšťa, že rast je sprevádzaný aj silným rastom celého obyvateľstva.
Uviedol: “HDP Austrálie výrazne profituje z rastu populácie.”
Kľúčovým dôvodom, prečo Austrália v roku 2009 (v počiatočných fázach globálnej finančnej krízy) nespadla do technickej recesie, bol skutočný nárast počtu obyvateľov.
“Je ťažšie dosiahnuť celkový pokles HDP v prípade, ak ekonomika čelí silnému rastu obyvateľstva.”
Bloxham poznamenal, že ak by HDP predstavovalo opatrenia na obyvateľa – priemerný výsledok každého obyvateľa – Austrália by sa počas globálnej finančnej recesie dostala do technickej recesie.
Uvádza: “Ak by recesie boli definované na základe HDP na hlavu, skôr než celkový rast HDP, Austrália by nezažila taký intenzívny boom.”
Dodáva, že za použitia reálneho HDP sa úspech ekonomiky takisto vyznačuje nebezpečenstvom, priznávajúc, že HDP je obmedzenou mierou na celkovú prosperitu občanov.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: HSBC
Facebook komentár