Britský premiér Boris Johnson s americkým prezidentom Joeom Bidenom počas ich stretnutia pred samitom G7 v Carbis Bay v Cornwalle v Británii, 10. júna 2021.
Americký prezident Joe Biden a vodcovia skupín krajín G-7 v piatok verejne podporili globálnu minimálnu daň z príjmu právnických osôb vo výške najmenej 15%, ktorá je súčasťou širšej dohody o aktualizácii medzinárodných daňových zákonov v rámci celosvetovej digitálnej ekonomiky.
Vedúci predstavitelia taktiež oznámili plán nahradenia daní z digitálnych služieb, ktorý sa zameriaval na najväčšie americké technologické spoločnosti, novým daňovým plánom spojeným s miestami, kde nadnárodné spoločnosti skutočne podnikajú a nemajú tal len svoje sídla.
Pre Bidenovu administratívu globálny plán minimálnej dane predstavuje konkrétny krok k dosiahnutiu ich cieľa, s cieľom vytvoriť takzvanú „zahraničnú politiku pre strednú vrstvu“.
Cieľom tejto stratégie je zabezpečiť, aby sa globalizácia a obchod využili v prospech pracujúcich Američanov, nielen pre miliardárov a nadnárodné spoločnosti.
Pre zvyšok sveta je cieľom minimálnej dane ukončiť preteky v zbrojení ohľadom daní, ktoré viedli niektoré krajiny k zníženiu daní z príjmu právnických osôb oveľa nižšie ako v iných, s cieľom prilákať nadnárodné spoločnosti.
Ak by bola minimálna globálna sadzba všeobecne prijatá, účinne by ukončila prax celosvetových spoločností, ktoré hľadajú jurisdikcie s nízkym zdanením, ako sú Írsko a Britské Panenské ostrovy, aby presťahovali svoje ústredie, hoci ich zákazníci, prevádzky a riadiaci pracovníci sú umiestnení v iných krajinách.
Druhou významnou iniciatívou, ktorú vodcovia Biden a G-7 v piatok oznámili, je plán, ktorý „aktívne zvažujú“ na rozšírenie ponuky Medzinárodného menového fondu o špeciálne práva čerpania, teda internú menu MMF, ktoré sú k dispozícii krajinám s nízkymi príjmami.
Podľa plánu Bieleho domu je tento plán zameraný na rozšírenie medzinárodného financovania rozvoja pre chudobné krajiny a na pomoc pri nákupe vakcín Covid a rýchlejšom zotavení z účinkov pandémie.
Biely dom tiež uviedol, že vedúci predstavitelia krajín G-7 budú súhlasiť s tým, že „budú naďalej poskytovať politickú podporu globálnemu hospodárstvu tak dlho, ako je to potrebné na vytvorenie silného, vyváženého a inkluzívneho hospodárskeho oživenia“.
Avšak práve plán minimálnej dane má najväčší potenciál ovplyvniť hospodárske výsledky firiem a ovplyvniť rozhodnutia investorov.
Daňová dohoda G-7 „poslúži ako odrazový mostík k dosiahnutiu širšej dohody u zoskupenia G-20,“ uviedol vysoký politický predstaviteľ, ktorý hovoril s novinármi na pozadí s cieľom diskutovať o prebiehajúcich rozhovoroch.
Spoločné vyhlásenie vydané vo štvrtok Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom ponúka ukážku toho, čo môžete očakávať od globálnej daňovej dohody medzi partnerskými krajinami G-7.
Vo vyhlásení uviedli: „Zaväzujeme sa, že dosiahneme spravodlivé riešenie v oblasti prideľovania daňových práv, pričom trhy jednotlivých krajín udelia práva na zdanenie najmenej vo výške 20% zisku, čo presahuje 10% maržu pre najväčšie a najziskovejšie nadnárodné podniky.“
„Zaväzujeme sa tiež k celosvetovej minimálnej dani vo výške najmenej 15% pre jednotlivé krajiny.“
V rámci tejto dohody „zabezpečíme … odstránenie všetkých daní z digitálnych služieb a ďalších príslušných podobných opatrení pre všetky spoločnosti.“
Odstránenie daní z digitálnych služieb, mix poplatkov daní z jednotlivých krajín, ktoré sa osobitne zameriavajú na najväčšie americké technologické spoločnosti, predstavuje skutočné víťazstvo pre USA.
Analytici tvrdia, že odstránenie týchto daní – a ukončenie hroziacej hrozby nových digitálnych dani by pridalo úroveň istoty do medzinárodného daňového systému, ktorá by v konečnom dôsledku z dlhodobého hľadiska priniesla výhody veľkým technologickým spoločnostiam, aj keby sa nová globálna minimálna daň zvýšila a to by aj viedlo k nákladom v blízkej budúcnosti.
Len čo lídri G-7 prijmú návrh globálnej minimálnej dane, ďalším krokom bude získanie jej podpory medzi národmi G-20, čo je rozmanitá skupina ekonomík, ktorá zahŕňa Čínu, Indiu, Brazíliu a Rusko.
Ministri financií skupiny G-20 a guvernéri centrálnych bánk sa majú stretnúť v júli, v Benátkach. Očakáva sa, že návrh financovania MMF a celosvetová daňová sadzba budú na poprednom mieste programu.
V tejto chvíli nie je jasné, či si plán minimálnej dane získa podporu 19 členských krajín a Európskej únie.
Podrobnosti plánu ešte nie sú objasnené a niektoré krajiny G-20 udržujú sadzby dane z príjmu právnických osôb relatívne nízke, v snahe prilákať podniky.
Veľkú časť základov pre prijatie minimálnej celosvetovej dane už položila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj alebo OECD, ktorá vlani na jeseň vydala koncepciu načrtávajúcu dvojpilierový prístup k medzinárodnému zdaňovaniu.
Inkluzívny rámec OECD pre eróziu základne a presúvanie zisku, známy ako BEPS, je výsledkom rokovaní so 137 členskými krajinami a jurisdikciami.
Jedným z pilierov je plán pre krajiny, ktoré majú vyberať dane od nadnárodných spoločností na základe podielu voči zisku spoločností odvodených od spotrebiteľov konkrétnej krajiny.
Druhým pilierom je globálna minimálna daň z príjmu právnických osôb, kedy je stanovená sadzba na hodnote najmenej 15%, ktorá by sa uplatňovala, aj keď sú daňové sadzby v konkrétnej krajine nižšie.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNBC
Facebook komentár