Nedávno moja subkomisia usporiadala prejednávanie o frakčnom rezervnom bankovníctve o morálnom hazarde vládou vytvorených poistených vkladoch. Frakčné rezervné bankovníctvo je systém, kde banky prijímajú vklady, ale majú povinnosť mať kedykoľvek k dispozícií iba časť z týchto vkladov. V realite je to tak, že takmer 100% vkladov je vypožičaných, no majitelia vkladov si stále myslia, že môžu kedykoľvek vybrať všetku hotovosť z ich účtov. Vypožičané zdroje bývajú znovuvložené a znovupožičiavané až do dosiahnutia násobného efektu limitu bankovej rezervy.
Ako Murray Rothbard povedal, :“Frakčné rezervné bankovníctvo vytvára peniaze zo vzduchu. V podstate to robia rovnakou cestou ako falšovatelia peňazí. Falšovatelia rovnako, vytvárajú peniaze zo vzduchu pomocou tlačenia niečoho pripomínajúcemu skutočné peniaze alebo pokladničné poukážky. Touto cestou podvodne získavajú zdroje od verejnosti, od ľudí, ktorí skutočné zarobili svoje peniaze. Rovnakou cestou frakčné bankovníctvo falšuje pokladničné poukážky, ktoré cirkulujú ako náhrada peňazí medzi verejnosťou. Je tu jedna výnimka na rovnocennosť. Právo nedokáže považovať poukážky za sfalšované.“ * Zdroj: Tajomstvo Bankovníctva
Pokiaľ hlavní ekonómovia vychvaľujú túto „násobičku peňazí“ ako za výsledok takmer zázračného procesu v silnej ekonomike, nízke požiadavky na rezervy v skutočnosti umožňujú bankám vytvoriť miliardy dolárov úverov zo vzduchu, proces, ktorý deformuje štruktúru produkcie a dáva podmienky pre rast hospodárskeho cyklu. Príde deň keď príde neudržateľná fáza hospodárskeho cyklu a jeho priebeh sa zmení na začiatok krachu, tak prirodzene niektorí ľudia budú radšej hotovosť držať pri sebe. Takže vyberú peniaze z ich bankových účtov, za účelom držania fyzickej meny. Ale vklady bánk sa skladajú z obrovskej čiastky pôžičkovej pyramídy na vrchole maličkej čiastky z pôvodných hotovostných vkladov. Každý vybratý dolár hotovosti má za následok zmenšenie výsledných poskytnutých úverov. A ak sa vkladatelia masovo pokúsia z vkladov vybrať viac ako je k dispozícií v rezervách, tak sa zrúti celý tento domček z karát. Toto je veľmi reálna hrozba, ktorej čelí v súčasnosti veľké množstvo európskych bánk.
Od hodnoty vkladov, ktorá vždy presiahne hodnotu rezervy, je jasné, že frakčné rezervné bankovníctvo je neschopné vyplatiť všetkých svojich vkladateľov na požiadanie, tak ako sľúbili – takto sa stávajú tieto banky funkčne insolventné. No pokiaľ je pravdepodobnosť, že všetci vkladatelia vyberú svoje peniaze naraz pomerne zriedkavá, tzv. hon na banku sa pravidelne stáva. Jediný dôvod, prečo sú banky schopné prežiť takéto udalosti je, lebo vládne dotácie známe aj ako poistenie vkladu, ktoré bolo určené ako dôraz na stabilitu bankového systému a prevencie chodu banky. Kým poistenie vkladu pravdepodobne uspelo v obmedzení čísla a závažnosti honov na banky, poistenie vkladov je zreteľnou záchrannou zárukou. Tým vytvára morálny hazard podporujúci bankové vklady na fundamentálne nezdravé finančné inštitúcie a prispieva nestabilite vo finančnom systéme.
Riešenie problému finančnej nestability je vytvoriť skutočne voľný trh bankového systému. Banky by už viac nemali vládnu záchrannú sieť žiadneho druhu v prípade zlyhania. Banky, ako aj každý iný obchod by mali čeliť spektru trhovej regulácie. Tie banky ktoré sa zapájajú v súlade obchodných praktík, držia adekvátne rezervy na ruke a rastú v dôvere ich zákazníkov prežijú, pokiaľ ostatné popadajú popri ceste.
Bankovníctvo, ako každé ostatné finančné aktivity nie sú bez risku – vláda by už nemala pokračovať jej márnu a zbytočnú činnosť snahy o elimináciu riziko. Dajme vládu na stranu a umožníme trhu fungovať. Toto bude výsledok vo viac stabilnom systéme, ktorý spozná potreby spotrebiteľov, dlžníkov a investorov.
Preložil: Peter Ondrušek
Zdroj: Policymic
Facebook komentár