Finančný slovník: Čo sú hedge/hedžové fondy?

Ak Vás zaujal niektorý z článkov a chcete podporiť našu prácu, najjednoduchší spôsob ako tak urobiť je kliknúť na “páči sa mi to“, alebo náš článok “tweetowať.“  Vaša odozva nás vedie k tomu aby sme pokračovali v publikovaní a preto Ďakujeme za každú jednu návštevu, odporúčenie, zdielanie, like alebo tweet… Team portálu www.FinancnyTrh.com

V dnešnom svete financií sa hedge fondy dostávajú do svetiel reflektorov z viacerých dôvodov. Niekoľko hedge fondov, manažované „finančnými superhviezdami“ ako sú George Soros a David Einhorn, pravidelne svojim investorom zarábajú ročné zisky +20%. Naopak, niekoľko najväčších finančných katastrof takisto pochádza z tohto priemyslu, či ide o kolaps Long Term Capital Management alebo Ponziho schéma Bernieho Madoffa u Ascot Partners.

Aj keď sú  zvyčajne vnímané ako neregulované, pravda je troška komplikovanejšia. Hedge fond je typ investičného fondu, ktorý je aktívne riadený  za účelom dosiahnutia vyšších ziskov, ako sú trhové. Obyčajne sú otvorené pre limitovaný počet investorov a majú čistú hodnotu vyššiu ako 1 milión dolárov. V USA sú hedge fondy menej regulované ako iné typy investičných fondov, čo umožňuje väčšiu strategickú flexibilitu. Nakoniec táto flexibilita umožňuje ich manažérom využiť množstvo exotických investičných techník včetne tzv. predajov na krátko, swapov, opcií a arbitráže. Dokonca aj keď si každodenný investor nemôže dovoliť typický minimálny investičný vklad do hedge fondu, niekedy je možné využiť podobné techniky rovnakým spôsobom, ako to robí aj hedge fond.

História

Začiatkom 1920´  existovali hedge fondy iba v USA. V tom čase bolo možno najprominentnejšie partnerstvo s Benjaminom Grahamom a Jerry Newmanom, čo boli ikonickí ekonómovia a mentori aj pre Warrena Buffetta. Ich fond sa volal The Graham-Newman Partnership a orientoval sa na podhodnotené cenné papiere. Volá sa to investovanie do hodnoty a stalo sa to ich najväčším prínosom v oblasti investovania. Ich fond zarábal počas druhej polovice Veľkej krízy – 1936 a 1941- neskutočné zisky, priemerne ročne rástol o 11.8%. Počas tejto periódy 90 najväčších amerických cenných papierov priemerne stratilo 0.6%.

Otcom pojmu „hedge fond“ je Alfred Jones, ktorý vyvinul aj ďalší model pre hedge fondové investovanie koncom 40. rokov. V snahe obmedziť rizikovosť svojich dlhodobých akcií, začal predávať na krátko podobné akcie. Ak bol napríklad Jones býčí na Union Pacific Railroad, kúpil ich akcie. Použil to, čo sa stalo známe ako „dlhý/krátky prístup,“ vybral si inú firmu zo severoamerického železničného odvetvia o ktorom si myslel, že sa mu bude dariť horšie ako Union Pacific a túto akciu shortoval. Predpokladajme, že akciu, ktorú si vybral bola Canadian National Railways. Aby získal pozitívny výnos, Union Pacific musí mať jednoducho lepšiu akciu ako Canadian National. Ak neberieme do úvahy transakčné poplatky a ročný výnos Union Pacificu je 10% a Canadian National je 9%, Jones videl zisk 1%. Pozitívny výsledok by bol tiež zaistený dokonca aj vtedy, ak by mali obidve akcie negatívny výsledok, pokiaľ Union Pacific prekoná Canadian National.

Na prelome storočí už tento hedge fondový priemysel zahŕňal 12 000 operácií. Jeho celková veľkosť je odhadovaná na 1.4-1.9 triliónov USD. Pri pokuse o vyššie zisky si niektoré fondy osvojili techniky používania swapov a opcií. Následne si začalo mnoho fondov adaptovať stratégie na základe budúcich udalostí, či už spoločnosti alebo makroekonomických.

Predpokladajme napríklad, že v roku 2012 je hedge fond zameraný na makroekonomickú analýzu a očakáva skoré zrútenie Európskej monetárnej únie. Aby sme vedeli z tejto geopolitickej situácie vyťažiť, tento hedge fond by mohol vykonať množstvo investičných akcií. Po prvé, môže predať veľké množstvá eúr na devízovom trhu, čím môže očakávať pokles ich hodnoty v budúcnosti. Navyše tiež môžu kúpiť swapy úverového zlyhania vládneho dlhu naprieč celou Európou, ako zabezpečenie proti možnej neschopnosti splácania dlhov. No a nakoniec môžu skúpiť put opcie veľkých európskych firiem, o ktorých si myslia, že budú ovplyvnené najhoršie. Hoci sú tieto tri činnosti značne zjednodušené, je dôležité pochopiť, že mnoho hedge fondov využíva túto stratégiu v očakávaní budúcich makroekonomických udalostí. Ak by sa očakávaná udalosť neodohrala a pozícia hedge fondu je významná, môže sa stať, že zlyhá a stane sa insolventným.

Ďalšia stratégia sa volá arbitráž. Je to využívanie rozdielov ceny alebo úrokovej sadzby medzi dvoma trhmi alebo súvisiacimi aktívami. Teoreticky najznámejšou formou arbitráže je cenová arbitráž, kde identické aktíva sú na rôznych trhoch oceňované rozlične. Na efektívnom globálnom trhu je aktívum oceňované všade rovnako. Napríklad ak má jedna akcia Apple(AAPL) dnes hodnotu 419.81 USD na americkej burze, rovnako by mala stáť aj v Európe. Ak to tak nie je, povedzme, že v Európe stojí 419.91USD; hedge fond by mohol zarobiť predajom akcie získanej v Európe a nákupom akcie z USA. Koniec koncov by sme nevyhnutnou cenovou konvergenciou zarobili.

Komplexnejším typom arbitráže môže byť arbitráž rozdielu úrokových sadzieb pri fixných cenných papieroch alebo dlhopisoch. Dobrým príkladom, pri ktorom táto arbitráž nevyšla je ten o Long Term Capital Management. V strede 90. rokoch bol prvým veľkým celosvetovým hedge fondom, ktorý robil priemerný ročný zisk od 1995-1997 vyše 30%. Jednou z prvých stratégií bola tá, ktorá sa volá „arbitráž fixného príjmu.“ S touto taktikou LTCM vsádzalo na fixný príjem alebo dlhopisové trhy, týkajúce sa rozdielom úrokových sadzieb medzi rozličnými dlhopismi.

Napríklad, ak je typickým rozdielom medzi úrokovými sadzbami na 10 ročných amerických pokladničných poukážkach a nemeckých dlhopisoch 2%, hocijaký nárast rozdielu je možnosťou pre arbitráž. Ak by bol rozdiel medzi týmito dvoma aktívami dočasne 3%, hedge fondy by mali príležitosť k zisku. V tomto prípade by bol dlhopis kúpený s vyššou úrokovou sadzbou a dlhopis s nižšou úrokovou sadzbou by bol predaný na krátko. Pri LTCM išlo o to, že kríza v 1998 v Rusku odstrašila investorov od európskych dlhopisov a tým drasticky stúpli úrokové sadzby amerických dlhopisov. Vtedy však rozdiel medzi týmito úrokovými sadzbami nekonvergoval, čím obdržal LTCM obrovské straty a musel o 2 roky neskôr zavrieť.

Stratégie pre bežného investora

Ako je dnes už  jasné, hedge fondy používajú rôzne investičné stratégie. Na základe hore-uvedených metód, každodenný investor môže zarobiť aj vtedy, ak nemá kapitál typický pre hedge fond. Vzhľadom na fakt, že pre individuálnych investorov nie vždy je možné predávať akcie na krátko alebo využívať  swapy úverového zlyhania, nasledujúce dve stratégie hedge fondov sú pre individuálnych investorov najvhodnejšie.

Pomocou Grahamovej investičnej stratégie – to najdôležitejšie, čo si individuálny investor môže z hedge fondu vziať je niečo, čo sa volá hodnotové investovanie(investovanie do hodnoty). Je koncipované Benjaminom Grahamom, táto technika sa zameriava na vyhľadávanie podhodnotených akcií. Termín „podhodnotená“ jednoducho znamená, že trh ohodnocuje akciu na cenu, ktorá je nižšia, akú navrhujú analytici. Jedným spôsobom ako určiť hodnotu akcie je prostredníctvom P/E pomeru – cena/zisk. Tento indikátor meria cenu, ktorú sú investori ochotní zaplatiť za každý dolár, čo firma zarobí. Z historického hľadiska platí, že akcie s P/E pod trhovým P/E priemerne prekonali akcie s vyšším P/E… Začiatkom roku 2012 bol P/E pre S&P 500 = 21.21. Samozrejme to je len jeden z viacerých indikátorov a faktorov, ktorými by sa malo nahliadať na podhodnotené spoločnosti, môže však byť excelentným začiatkom.

Pomocou stratégie makroekonomických udalostí – je to najmä pre tých, čo z blízka sledujú makroekonomické trendy. Napríklad, mnoho analytikov očakáva, že čínsky ekonomický rast sa v budúcom roku oslabí. Navyše sa hlási, že ich inflačná sadzba začala klesať, čím potvrdzuje vyhliadky na spomalenie rastu HDP. Ak si investor myslí, že ide o prehnané správy a čínske akcie sú preto trhom nadhodnotené, môže investovať do množstva ETF, ako napríklad Global X China Consumer ETF(CHIQ) a Global X China Financials ETF(CHIX).

Taktiky, používaná manažérmi hedge fondov, sú na dosah aj pre individuálnych investorov- v skutočnosti tieto stratégie môže využiť hocikto. Ľudia môžu hovoriť, že hedge fondy dosahujú svoje zisky prostredníctvom stratégie „otáčajúcich dverí,“ ide o výskum, ktorý napomáha profitabilite. Ak je urobený dostatočný výskum o spoločnosti a makroekonómie, individuálny investor môže dosiahnuť podobné výnosy. Koniec koncov, úspech individuálneho investora záleží na disciplíne, odhodlania a tvrdej práce.

Zdroj: WealthLift