FED, podľa môjho názoru, musí akceptovať cenu dlhopisov. Zatiaľ čo kontroluje úrokové miery v medzibankovom trhu rezerv (Federal Funds) a tie môžu byť veľmi veľké v krátkom časovom horizonte, nemôže a ani nebude kontrolovať úrokové miery na ostatných trhoch, ako napríklad na trhu pokladničných poukážok. Tieto miery a výnosy sú spojené so svetovými trhmi a sú príliš veľké na to, aby ich mohol FED kontrolovať.
Čo potom FED kontroluje? Prostredníctvom nákupu a predaja dlhopisov, FED kontroluje peňažnú bázu, ktorá pozostáva z obeživa plus bankových rezerv. Môže spôsobiť infláciu a defláciu (zväčšenie alebo zníženie objemu, pozn. prekl.) tejto bázy. Týmto ovplyvňuje rast ostaných monetárnych agregátov. Tieto zmeny majú často významne oneskorené efekty na ekonomickú aktivitu iných cenových položiek v ekonomike.
Pozerajúc na dáta monetárnej bázy, najlepšie vidíme signály politiky FEDu v praxi. Údaje pre presnú monetárnu bázu St. Louis (St. Louis adjusted monetary base – AMBSL) je mojím zdrojom monetárnych dát. Percentuálna zmena z pred roka, počas mesiacov, sezónne upravená jasne zobrazuje politiku FEDu.
Aby sme získali pohľad z perspektívy na to, čo leží pred nami, je potrebné sa pozrieť do minulosti. Avšak netreba očakávať, že budú udalosti prebiehať úplne rovnako ako kedysi, či už sa budeme pozerať na to čo FED robí a aké budú efekty jeho politiky. Ekonomická aktivita je silne ovplyvňovaná aktivitou jej účastníkov a ich pôsobenie závisí od ich očakávaní a predikcií. Spôsoby akými sú tieto očakávania formované a podľa ktorých sa subjekty riadia sa líši v závislosti na čase v ktorom boli vykonávané, v akom historickom kontexte pôsobili a na akom politickom rámci boli stavené. Z tohto dôvodu nemôžeme slepo použiť minulosť ako ukazovateľ budúcnosti, keď skúmame ekonomické dáta.
Aby sme zistili čo sa práve deje, musíme sa vrátiť k počiatkom ekonomických dát. Báza rástla dvojmiestnymi číslami od januára roku 1919 do júla 1919 a potom opäť od mája 1920 do septembra 1920. V máji 1928 bol rast mier negatívny a negatívny ostal až do roku 1929. Potom opäť nabral negatívny kurz v decembri 1929 a ostal negatívny až do decembra roku 1930. Táto deflácia monetárnej bázy dosiahla ročnú mieru -5,8% v novembri 1930. V januári 1930 FED spustil infláciu a tá trvala až do januára roku 1937. Dvojmiestne rastové miery trvali od apríla 1934 do júla 1936, pričom najvyššia miera dosiahla hodnotu 23,0%. Po deflačnej epizóde v rokoch 1937-1938, ktorá trvala 13 mesiacov, FED pokračoval v inflácii na dvojcifernej úrovni rastu monetárnej bázy. Toto trvalo od mája 1938 do apríla 1941 neprerušene. Najvyššia miera dosiahla hodnotu 28%. Po 18 mesiacoch, počas ktorých bol rast peňažnej bázy umiernený a dokonca počas 6 mesiacoch negatívny, opäť dosiahol dvojciferný monetárny rast. Tento krát rast trval od novembra 1942 do februára 1946 s najväčším ročným rastom na úrovni 26,6%.
Okamžité povojnové miery rastu boli oveľa nižšie počas ďalších 5 rokov. Samozrejme, miera rastu ostala relatívne umiernená celý čas až do roku 1962, kedy nabrala rýchlosť na úrovni 4%. Potom ostala na alebo pod úrovňou 2,7%, počas obdobia od septembra 1953 do novembra 1961.
Potom sme prešli dlhým časovým obdobím vysokého rastu monetárnej bázy, obyčajne však nie na úrovni dvojmiestnych mier, ale na úrovni 6-9%. Toto obdobie trvalo od konca roka 1961 do októbra roku 2003. Čo je značne dlhé obdobie rastu v báze počas dlhých 42 rokov!
Tento dlhý časový úsek je evidentný na grafe, aj keď je jeho charakter zhustený alebo stlačený tým, čo sa stalo počas posledných dvoch rokov.
Po roku 2003 sa stala zaujímavá vec. Tak ako počas minulých epizód, FED ukončil infláciu a začal defláciu masy (vlastne len desinfláciu) počas dlhšieho časového obdobia. Ukazuje to posun v línii rastu. Dáta vravia o tom, že miera rastu bázy padala konzistentne do svojho minima 0,7% v apríli roku 2008. Táto deflácia nastala počas posledných rokov Greenspanovej vlády a prvých dvoch rokov Bernakeho. Tento jav je podobný tým defláciám ktoré nastali počas histórie pôsobenia FEDu, čo sa dá ľahko odpozorovať z grafu ako mnohoročná perióda v ktorej miery rastu padajú späť k nulovej hodnote. Často následne prepukla recesia a bolo tomu aj v roku 2008.
V deflačných periódach FEDu (čo často zahŕňa prevažne úseky nižšej inflácie a dezinflácie) FED potrebuje prestať alebo len spomaliť nakupovanie dlhopisov čím sa rastové miery posunú smerom k nule. Ak dlhopisy predávajú, spôsobia tým, že rastové miery sa znižujú oveľa strmšie. Ak sa pozrieme na účtovnú bilanciu FEDu z októbra 2003, tá obsahovala Reserve Bank Credit (úver centrálnej banky USA pozn. prekl.) na úrovni 727 180 000 dolárov, zatiaľ čo v 24. apríla 2008 dosiahol hodnotu 868 439 000. Toto ukazuje, že údaje o raste sa spomalili, konkrétnejšie, že FED zredukoval rastové miery ale nepristúpil k tomu, aby ich posunul pod nulové hodnoty.
Posledný krát, kedy FED pristúpil k deflácii, čo značí negatívne miery rastu bázy, sa stalo v decembri roku 2000 a to len počas dvoch mesiacov. Pred tým bol izolovaný mesiac v septembri roku 1954 v ktorom medziročný rast dosiahol hodnotu -0,2%. Musíme sa vrátiť do obdobia rokov 1948-1950 než nájdeme viacero mesiacov skutočnej deflácie. Aj keď tento článok nepoukazuje na dôvody prečo FED znižoval objem peňažnej bázy v časoch keď tak robil, alebo ako determinoval mieru deflácie. Jedna vec je istá – FED nespôsobil významný alebo dlhšie trvajúci pokles peňažnej zásoby počas posledných 60 rokov. Nanajvýš môžeme nájsť len obdobia dezinflácie alebo zníženia rastu monetárnej bázy.
Posledná viacročná dezinflácia je spojená, ako obyčajne, s recesiou pričom po nej nasleduje obnova inflácie alebo aj reflácie ako sa často nazýva. Počas tohto obdobia prechádzala báza rastom s historicky najvyššími úrovniam, keď dosiahla maximum 109,3% v máju 2009. Vo februári 2010 dosiahla medziročná miera rastu 35,3%. Tieto miery pravdepodobne budú pokračovať v poklese.
Americké ministerstvo financií rozhodlo sanovať Suplementary Financing Program (súbor podnetov ktoré sú odpoveďou na zvýšené likvidné tlaky zo strany finančných trhov pozn. prekl.) s pomocou 200 miliárd dolárov. Ministerstvo predáva pokladničné poukážky v hodnote 25 miliárd dolárov za 8 týždňov a ukladá prostriedky na účet FEDu. Toto znižuje bankové rezervy o rovnaké množstvo. Taktiež to znižuje monetárnu bázu, kým ministerstvo vypisuje nové prostriedky a utráca ich. Americké ministerstvo financií sa teraz stalo hlavným elementom únikovej stratégie FEDu. Tento manéver kúpil FEDu čas na to, aby našiel spôsob ako sa zbaviť hypotekárnych dlhopisov, ktoré vlastní. Tento ťah je drahý pre ministerstvo financií, pretože za poukážky musí platiť úrok za prostriedky, ktoré pumpuje do FEDu. K tomu musí ešte v tomto zadlžovaní pokračovať, ak sa situácia vyvinie tak, že bude FED tieto prostriedky potrebovať dlhšie ako 8 týždňov. Rovnako balansuje na hrane horného limitu zadlženia. Pretože veľká časť bankových rezerv ešte nebola použitá na požičiavanie, ich dopad na ekonomiku je minimálny. Dopad na banky je ten, že tie stratia časť úroku ktorý sa platí za rezervy. Avšak, neexistuje žiadna záruka, že toto všetko povedie k poklesu monetárnej bázy, pretože FED môže vždy kúpiť viac dlhopisov a pôsobiť tak proti činnosti ministerstva financií. Taktiež stoja za povšimnutie minulotýždňové vyhlásenia o tom, že ministerstvo prepracovalo svoje bilancie skoro o 26 miliárd dolárov a bankové rezervy sa znížili o 30,9 miliárd, čo potvrdzuje efektívnosť aktivít ministerstva.
Z dôvodu financovania Supplementary Financing Program, hoci od poslednej periódy znižovania inflácie bol spojený s hlbokou recesiou, je naivné očakávať, že FED čoskoro zníži rastové miery blízko k nule alebo dokonca prekročí nulovú hranicu. Ešte menej pravdepodobnejšie je, že by miery rastu udržali na nízkych hodnotách počas dlhšieho časového obdobia, ako spravili medzi rokmi 2003-2008. Ak by tak spravili, nastavili by kurz k šokovým príznakom recesie, ktoré by americký finančný systém neustál.
Základná myšlienka je teda táto. Vôbec neočakávam udržateľnú defláciu monetárnej zásoby spôsobenú FEDom, aká nenastala počas posledných 60 rokov. Dokonca ani neočakávam udržateľné znižovanie nárastu (dezinfláciu) monetárnej bázy aká nastala medzi rokmi 2003 a začiatkom roka 2008, pretože by recesiu zhoršilo. Očakávam dočasne mierny rast, kvôli Supplementary Financing Program, ale prinajlepšom to nespôsobí viac ako to, že prinesie monetárnu bázu späť do vysokých čísel ktoré prevládali len pred pár mesiacmi. Navyše, ako čas beží, kroky FEDu budú nielen také aké má vo zvyku, ale bude aj pod tlakom na to aby zintenzívnil svoju činnosť v jeho obvyklom inflačnom móde. Dokonca aj s využitím množstva monetárnych záchranných nástrojov, je pravdepodobné, že práve teraz vyskočí z krabičky čertík, 60 rokov kŕmený nadbytočnými peniazmi a vytváraním úverov z ktorých ťažil ekonomický systém a veľké množstvo inštitúcií.
Preložil: Marek Kucak
Zdroj: UB School of Managment
Facebook komentár