Minimálna federálna mzda v Spojených štátoch je $7,25 na hodinu. Desať štátov má vyššiu minimálnu mzdu spolu s Rhode Islandom, ktorý ťahá o 50 centov vyššie na $7,75.

Náklady pre zamestnavateľa sú samozrejme vyšie, aj keď najíma zamestnancov na polovičný  úväzok.

Na začiatok, príspevky zamestnavateľa na sociálne zabezpečenie sú 6,2% z hodinovej mzdy, ktorá ešte pridáva ďalších 45 centov k zamestnavateľským nákladom. Spolu sú náklady zamestnavateľa vo výške $7,95 za hodinu, kde nie sú započítané náklady na školenie, dovolenku, ochorenie a podobné náklady. Samozrejme, zamestnavateľ musí brať do úvahy aj nákladový faktor podľa Obamových nariadení.

Menšie firmy nemusia poskytovať zdravotnú starostlivosť, ale podľa ustanovení o zodpovednosti zamestnavateľa o zákonnej starostlivosti, budú podniky, ktoré zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov, od roku 2014 sankciované, ak to nebú dodržiavať.

Kliknutím na predchádzajúci link sa sa vám zobrazí schéma penalizácie.

Čo ak?

Čo ak spoločnosti, malé alebo veľké, sa neobávajú Obama-starostlivosti? Čo ak sa nestarajú o školenia, práceneschopnosti z dôvodu choroby, či nepriazni počasia? Čo ak podniky budú mocť platiť len $3 na hodinu kvôli súperiacej mzde v Číne.

Zoznámte sa s Baxterom

Baxter je automatický  robot. MIT zverejnila na svojom portály Technology Review článok Malé továrne obracajú pozornosť na robota Baxtera.

Chuck Budnick, šéf Vanguard Plastics, malej prevádzky v Southingtone, štát Konektikat, zvažuje používanie Baxtera pre proces, ktorý nie je automatizovaný, a to skladanie, balenie textúrovaných plastových pohárikov, ktoré Vanguard predáva za 2 centy za kus lekárskym spoločnostiam.

V súčastnosti to stojí  Budnicka $9,00 za hodinu mať dočasného zamestnanca na výkon tejto práce. Budnick preto zvažuje nahadiť Baxtera prácou agentúr.

Baxter bol koncipovaný  Rodney Brooksom, austrálskym inžinierom a expertom pre umelú inteligenciu, ktorý odišiel z MIT (Massachusetts Institute of Technology) a začal stavať $22 000 – ový humanoidný robot, ktorý možno programovať na jednoduché druhy práce, ktoré nikdy predtým neboli automatizované.

Brooksova spoločnosť, Rethink Robotics, hovorí, že robot vyvolá “renesanciu” v americkej výrobe tým, že pomáha malým firmám konkurovať nízkym mzdám v offshore krajinách. Baxter bude robiť všetko pre to, aby akceleroval trend v továrenskej efektivite, ktorá v USA eliminovala viac pracovných miest ako zámorskí konkurenti. Približne 5,8 milióna pracovných miest v americkej výrobe sa stratilo počas rokov 2000 a 2010. Podľa McKinsey Global Institute dve tretiny z tohto čísla vznikli v dôsledku vyššej produktivity a len 20% v dôsledku presťahovania prevádzok do miest v Číne, Mexiku a Thajsku.

Konečným cieľom je pre roboty akým je Baxter, ujať sa zložitejších úloh, akými sú montáž súčiastok na montážnej linke. „Ešte pár úprav Moorovho zákona a máš automatizáciu, ktorá pracuje lacnejšie ako čínska pracovná sila,” predpovedal Andrew McAfee, výskumník MIT,  nedávny vývoj na minuloročnej konferencii v Tuscone v Arizone, kde sa diskutovalo o Baxterovi.

Baxterje dodávaný  s dvoma ramenami, vizuálnym systémom a 360° sonarom (na detekciu osôb v blízkosti), ale pre skladanie pohárov bude potrebovať špeciálne chapadlá, ktoré Rethink práve vyvíja. Aj vývoj softvéra sa prehodnocuje, aby bol robot schopný komunikovať s ostatnými strojmi, napríklad s dopravným pásom, ktorého informuje o chode vpred alebo o zastavení.

Ako dôležitý  je skutočne Baxter pre Vanguard? Budnick odpovedá baseballovou terminológiou. „Baxter je potenciálny dvojtý zásah, ” hovorí. „Možno aj home run, ak bude mocť používať obe ramená.”

60 minútová diskusia o Baxterovi  

Pre zvedavcov je tu záznam programu 60 minút, kde prebiehala diskusia “Vek robotov”.

Niekoľko myšlienok z tehto videa:

  • Percento pracujúcich Američanov za 20 rokov kleslo
  • Rutinná stredne náročná práca je eliminovaná rýchlejšie
  • Softvér a roboty čím ďalej, tým viac nahrádzajú ľudskú prácu
  • K dispozícii sú automatizované sklady, kde neexistujú ľudskí pracovníci
  • Človek by si myslel, že roboty pobežia navzájom, ale to sa nikdy nestane
  • Jeden robot ušetrí 1,5 človeka
  • Nové pracovné kategórie sú cielene mierené k automatizácii
  • eDiscovery nahrádza legálnu prácu
  • Výroba v USA zažíva comeback, ale bez práce
  • Investície do robotiky vzrástli o 30% od recesie
  • Baxter stojí $22 000 a môže byť trénovaný v priebehu minúty
  • Baxter stojí $22 000 s výdržou 6 500 hodín, čo je približne $3,40 na hodinu
  • Kúpiť si robota je ako najať čínskeho pracovníka
  • Pracujúci v Číne a Indii sú väčším terčom pre automatizáciu práce ako americkí pracovníci
  • Aj keď sa výroba vráti do USA, väčšina pracovných miest bude nahradená robotmi
  • Práca, ako o nej v súčastnosti premýšľame, bude z väčšej časti vykonávaná strojmi
  • Čo budú robiť ľudia je otázka za $64 000

Emailová konverzácia

Tu je jedna zaujimavá  emailová konverzácia, ktorú mal autor článku s pár priateľmi, z ktorých jeden mu poslal MIT článok.

Bob píše: „Kupuj americké výrobky je veľká vec medzi chalanmi od robotiky. Môj budúci zať si nechce kúpiť oblek od Hong Kongského krajčíra a odmieta čokoľvek z Číny. Oni sami vedia, že zrušenie čínskej otrockej práce bude pre nich silno neekonomické.”

John odpovedá: „Ako sa potom uživia?”

Bob: „Najľahšia odpoveď je, že to nie je náš problém podporovať otrocký  štát. Ćínsku pracovnú silu nevyhladíš za noc. Keď čínska elita uvidí, že nízka mzda už nie profitabilná, budú robiť to, čo iní, teda vzdelávať svojich ľudí, a tak konkurovať ekonomike, kde nie sú viac podmienky pre otrokov.”

Vo chvále lacnej pracovnej sily

Mish hovorí: „Neviem, kam toto zmýšlanie medzi riadkami smeruje:” Ako najatie Baxtera za $3,40 na hodinu predíde otrockej práci v Číne? Nie je žiadne práca lepšia ako nejaká práca?

Baxter je obrovská  deflačná sila. Zvýšenie minimálnej mzdy len zvyšuje tento problém. Napodiv, Paul Krugmen súhlasí, alebo aspoň kedysi súhlasil, predtým ako sa stal “svedomím liberálov”.

Chcete dôkaz? Prosím zvážte, či vo chvále lacnej pracovnej sily je zlá práca a zlá mzda lepšia ako žiadna .

Daň a roboty

Ekonóm Paul Krugman spolu s inými odborníkmi riešia otázku výšky daní pre roboty. Ale ako to urobiť, aby to fungovalo? Platiť ľudom viac za ničnerobenie (alebo robiť prácu, ktorú vie robot urobiť lacnejšie) nič nerieši. Takéto praktiky podporujú vyššiu pôrodnosť v čase, kedy je práce menej.

Dve reality

Aj technológia vytvára dlhodobú prácu alebo nie? Verím, že áno a som optimista. (Neviem povedať kedy sa to stane). Predpokladajme, že sa mýlim. Potom je na otázku zdaňovania robotov pomocou umelej štandardizovanej mzdy ťažko odpovedať. Podpora pôrodnosti prebytočných, neproduktívnych ľudí môže viesť ku katastrofe. V každej z realít sa Krugman mýlil.

Fed nemôže vyhrať vojnu proti robotom.

Problém nie je, že mzdy sú príliš nízke. Skôr, že náklady na ňu sú dvojnásobné. Opatrením teda nie je vyššia minimálna mzda (ktorá predtým podporovala outsourcing a dnes podporuje robotov), ale skôr napredovanie dolára. V tomto ohľade, je to šialený svet, v ktorom bankári a Keynesiáni sú odhodlaní tlačiť na mzdy a ceny smerom nahor, aj keď každý pokus tak urobiť urýchľuje používanie robotov.

Nie je na tom nič  zlé, keď s klesajúcimi mzdami klesajú aj náklady. Kto (okrem Keynesiánov a pomýlených odborových aktivistov) nechce nižšie ceny? Navyše pokles cien v dôsledku zvýšenia produktivity v priebehu času, je prirodzený chod vecí. Napríklad, jeden farmár dnes produjuje toľko tovaru, ako sto farmárov pred niekoľkými desaťročiami dozadu. Iste, cena poľnohospodárskych výrobkov je mimo tohto časového rámca, ale ďaleko menej než zodpovedajúce zvýšenie ponuky peňazí a úveru (skutočným meraním inflácie).

Roboty ako neporaziteľná sila

Centrálne banky sú  bezmocné proti zastaveniu technologického pokroku. Roboty sú  v určitom slova zmysle neporaziteľné. Odpor je márny. Fed, centrálne banky a vlády po celom svete si potrebujú osvojiť technológiu a jej deflačné sily. V opačnom prípade bude výsledkom smutná kombinácia nízkeho počtu pracovných miest, populačný rast, vyššie ceny a nakoniec vojna.

Preložila: Lucia Horská

Zdroj: SitkaPacific

Facebook komentár