Extend and Pretend: Its Either RICO Act or Control Fraud Autor: Gordon Long

Vysvetlenie :

* Extend and pretend – doslova predĺž a predstieraj – fráza využívaná najmä v USA, v súvislosti s tým, že finančné inštitúcie radšej predlžujú a menia podmienky zlých úverov, len aby nemuseli odpísať zo súvahy stratu
* RICO act : zákon, podľa ktorého môže byť osoba zamestnaná v spoločnosti, ktorá spáchala trestný čin, obvinená zo spolupáchateľstva
* Control Fraud : podvod v oblasti kontroly (procesov) spoločnosti

„Trojuholník podvodu“

Úsporné opatrenia, ktoré môžu potenciálne zničiť pol storočie sociálnych výhod, sa stretávajú s čoraz násilnejšími nepokojmi – tak ako to môžeme v súčasnosti vidieť v Európe. Odzrkadľuje sa to aj na zhromaždeniach tzv. Tea Party (americká organizácia, ktorá od začiatku roka 2009 protestuje proti vládnym opatreniam),na ktorých sa zúrivo protestuje proti ničeniu štruktúry, na ktorej je založený americký kapitalistický systém. Nanešťastie, tieto demonštrácie sa zameriavajú skôr na dôsledky, než na príčiny. A príčinou sú v tomto prípade podvody v oblasti finančnej kontroly.

Na začiatku 90 – tych rokov počas tzv. Krízy úspor a pôžičiek boli Američania svedkom uväznenia niekoľkých generálnych riaditeľov. Utíšili sa, až keď počuli detaily o viac než 1000 obžalobách zo spáchania finančného podvodu. O desať rokov neskôr, počas dozvukov prasknutia technologickej bubliny, boli poškodení investori svedkami toho, ako najvyšších predstaviteľov Enronu, WorldComu, Tyca, Qwesta a iných odvádzajú v putách a hanbe na policajné vyšetrovasnie. Pri pohľade na ich dvadsaťpäť ročné tresty potom dôchodcovia so zdecimovanými dôchodkovými plánmi cítili, že sa udiala aspoň aká-taká náprava.

Po takmer dvoch rokoch od najväčšieho finančného podvodu v histórii a po desiatich rokoch od posledného verejného príkladu finančného zločinu, verejnosť nevidela ani jediného generálneho riaditeľa odsúdeného za finančnú krízu. Jej smäd po odplate nebol uhasený ani jedným pojednávaním pred najvyšším súdom. Namiesto toho, verejnosť zúfalo sleduje nikam nevedúce politické divadlo, dočíta sa plytkej legislatíve ktorá je preplnená lobistickými právnymi medzerami a iba ojedinele vidí malinké nadpisy o tichých vyrovnaniach s urážlivými náznakmi odškodného. Prečo? Neboli spáchané žiadne zločiny? Nebolo porušené žiadne právo?

Verejnosť je nútená akceptovať výhovorky, že máme kontrolórov, ktorí nekontrolujú, regulátorov, ktorí neregulujú a zákonodarcov, ktorý nie sú dostatočne prispôsobení rýchlo meniacim sa podmienkam dnešného moderného finančného sveta. Verejnosť je ponechaná v obavách, či ide o neschopnosť alebo niečo oveľa hlbšie, oveľa znepokojujúcejšie, oveľa zlovestnejšie. Dôvera vo vládu a našich demokraticky zvolených politikov sa zhoršuje z už aj bez tak nízkej úrovne.

Daňový poplatník, stojaci v dlhom rade nezamestnaných, si môže v novinách prečítať o finančných inštitúciách, ktoré donedávna vykazovali neuveriteľné zisky a vyplácali obrovské bonusy svojmu manažmentu, a odrazu sa stali nesolventnými a potrebujú záchranné balíčky. Potom, keď sú jeho dávky v nezamestnanosti takmer vyčerpané, sa dočíta o tom, že zisky bánk opäť stúpajú. Toto sú základy novej éry verejnej zúrivosti.

Máme oveľa viac než krízu integrity. Máme všetko presahujúci podvod, nevedomky začlenený do nášho obchodnej a politickej kultúry. Tá nepríjemná časť je tá, že tento podvod je ako rakovina – ak sa nezistí v rannom štádiu, môže byť na boj proti nemu príliš neskoro. Preto musíme plne porozumieť (a súdne stíhať) podstatu podvodu predtým, než bude príliš neskoro.

PODVOD

Podvod je akt vytvorenia dôvery, a jej následným porušením. Podvod je klamstvo.

Ak by som mal túto definíciu pretlmočiť priemernej osobe, verím, že rozsiahla väčšina (bez formálneho právneho tréningu) by okamžite odpovedala, že presne takto by opísali finančnú krízu! Tak prečo tam nie sú žiadne žaloby? Ja tak ťažké dokázať podvodné úvery, tzv. NINJA úvery (No Income, No Job, No Assets – žiadny príjem, žiadna práca, žiadny majetok), nesprávne ocenenie nehnuteľností, nesprávne AAA ratingy a nesprávne vykazovanie záväzkov? Ani nie… Vyžaduje si to iba obvinenie, a to je v Amerike často až príliš politický proces.

Niektorí by mohli namietať, že to nebolo úmyselné a preto nemožno hovoriť o zločine. Nesprávne, opäť.

PODVOD V KONTROLNEJ OBLASTI

Z Krízy úspor a pôžičiek vzišiel koncept podvodu v kontrolnej oblasti. Základom kontrolného podvodu je myšlienka, že generálny riaditeľ zámerne využije úspory a pôžičky ako kamufláž na vytvorenie zlých pôžičiek, čím poruší príslušné smernice, pričom si je plne vedomý toho, že (štatisticky) v dlhodobom horizonte takéto pôžičky zlyhávajú. Na začiatku prináša takýto postup finančné prostriedky, presne ako v prípade Ponziho schémy Bernieho Madoffa. Deklarujú sa zisky, vyplácajú sa štedré bonusy. Ceny akcií stúpajú, uplatňujú sa bohaté opcie. Potom ako nevyhnutne príde deň, keď firma nie je schopná splácať svoje záväzky, generálny riaditeľ ohlási bankrot, bez akéhokoľvek návratu peňazí ľuďom, ktorí do danej spoločnosti prostriedky vložili – alebo (čo je novší a ziskovejší prístup) – generálny riaditeľ požiada vládu o záchranný balíček aby doplnil vyrabované výkazy.

Kontrolný podvod má obyčajne tieto štyri znaky:

• Úmyselné poskytovanie nevýhodných úverov alebo robenie zlých investičných rozhodnutí
• Neobyčajne vysoký rast (pretože sa účtujú nesprávne vypočítané zisky)
• Využitie pákového efektu na maximalizáciu ziskov pokiaľ sú ešte zisky k dispozícii
• Nesprávna reprezentácia rezerv vytvorených na krytie strát

Je to pre vás povedomé?

Kríza úspor a pôžičiek podnietila vznik nového zákona, tzv. Prompt Corrective Action Law. William K. Black, autor publikácie: „Najlepší spôsob ako vykradnúť banku je vlastniť ju: ako vrcholový manažment a politici vyplienili bankový sektor“ vraví, že tento zákon je momentálne porušovaný zlou interpretáciou bankových aktív. A na dôvažok, keďže tento zákon nie je vynucovaný, je naplnená trestná podstata kontrolného podvodu.

V minulosti som rozsiahlo písal o tom, ako bankové finančné výkazy 10K a 10Q nereprezentujú súčasnú trhovú fair value bankových aktív. Keď FDIC (Federal Deposit Insurance Corporation) preberá kontrolu nad bankami a vyhlási, že ich aktíva sú 25 – 30 % nadhodnotené, nie je potrebný žiaden ďalší zákon. V bankách, ktoré sú predané ako časť regulárnej FDIC „dražby“ však za takúto zlú interpretáciu aktív nebol obžalovaný žiaden generálny riaditeľ.

Ako som už spomínal hore, obvinenia generálnych riaditeľov zo spáchaného podvodu sú v Amerike až príliš politickým procesom. Kontrolný podvod sa však nevzťahuje výhradne iba na nich. Politick7 predstavitelia zvrchovaných vlád a ľudia nimi splnomocnení takisto spadajú do takejto definície podvodu. Opäť sa raz šplháme po rebríčku k ľuďom, ktorí majú autoritu, ktorým bola do rúk zverená moc a súdnictvo – a ktorí sa obohacujú, či udeľujú rôzne politické výhody na úkor nevinných ľudí. A to je podvod. A aj keď sa niekedy pýtame, kde sú títo ľudia, keď ich najviac potrebujeme, skôr by sme sa mali pýtať, kto ich odovzdá do rúk spravodlivosti.

A ak namietate, že takéto chovanie nie je veľmi rozšírené, ako odôvodníte nedávnu správu o tom, že Goldman Sachs v Apríli nemal ani jeden stratový obchodný deň a napriek tomu jej klienti v ôsmich z desiatich prípadov stratili peniaze. Neschopnosť? Hlúposť? Magazín Financial Times tvrdí, že Goldman Sachs a JPMorgan Chase v prvom kvartáli zarábali peniaze každý jeden pracovný deň… Podľa regulátora Goldman Sachs zaznamenal zisk prinajmenšom 25 miliónov dolárov (16,8 mil. libier)za každý zo 63 pracovných dní v kvartáli, v 35 prípadoch dokonca viac ako 100 miliónov USD…JP Morgan taktiež dosiahol bezstratový kvartál s priemerným ziskom 118 mil. USD za deň, takmer 5 mil. za hodinu… Morgan Stanley vykázal za toto obdobie zisk na hranici 93 %… Toto odporuje akejkoľvek logike na voľne obchodovateľných trhoch, pokiaľ teda trhy nie sú kontrolované, s vopred stanovenými pravidlami hry. Toto sú lepšie vyhliadky než vlastniť kasíno…

Slávni karnevaloví hráči so škrupinkami (Barnum & Bailey ) sa posmešne chválili, že „ každú minútu sa narodí nejaký zelenáč“. A keďže pravidlá hry boli už vopred dané ( a príslušne upravené), bolo takmer isté, že takýto zelenáč takmer iste prehrá. Ja tu nikoho neobviňujem (to nechám na našich neschopných regulátorov a kontrolórov), ale namiesto toho radšej iba prízvukujem, prečo sme vstúpili do éry verejnej zúrivosti a prečo som napísal sériu „Extend and Pretend“ článkov.

RACKETEER INFLUENCED AND CORRUPT ORGANISATIONS (RICO) ACT

Na základe tohto zákona, osoba, ktorá bola členom spoločnosti, ktorá spáchala hocaké dva z 35 zločinov – 27 federálnych a osem štátnych – môže byť do desiatich rokov od spáchania týchto zločinov obžalovaná z trestnej činnosti. Do tejto činnosti sa zahŕňa:

* Korupcia, falšovanie, krádež, sprenevera, podvod, bránenie výkonu spravodlivosti, pranie špinavých peňazí
* Sprenevera verejných prostriedkov
* Podvodný bankrot, podvod s cennými papiermi
* Pranie špinavých peňazí a s tým spojené priestupky
* Terorizmus

Okrem toho, obvinená osoba musí vrátiť všetok neprávom nadobudnuté zisky a úroky . RICO taktiež dovoľuje súkromnej osobe, ktorá bola poškodená takouto činnosťou firmy, aby podala žalobu na civilný súd – a ak je úspešná, môže získať trojnásobné odškodnenie za spôsobené problémy.

Tak sa zdá, že v tlači čítam stále o tých istých menách. Vysporiadajú sa tieto spoločnosti s magickou hranicou dvoch spáchaných trestných činov v RICO zákone?

29 marca 1989 bol finančník Michael Milken obvinený z 98 trestných činov a priestupkov spojených s tzv. insider tradingom (nelegálne využívanie informácií). Bol obvinený z toho, že využíval širokú sieť kontaktov k tomu, aby manipuloval ceny akcií a dlhopisov. Bol to jeden z prvých prípadov keď sa RICO použil proti individuálnej osobe, bez akejkoľvek väzby na organizovaný zločin. Milken sa radšej priznal k šiestim menej dôležitým zločinom, než aby strávil zvyšok svojho života vo väzení. 7 septembra hrozil RICO takisto aj Milkenovmu zamestnávateľovi, Drexel Burnham Lambert – pod doktrínou, že zamestnávateľ je zodpovedný za zločiny svojich zamestnancov. Drexel sa obžalobe vyhol tak, že vyhlásil že je „vinný a nevinný“ v prípade šiestich menej dôležitých zločinov. Kým veľa zdrojov uvádza, že Drexel sa priznal, v skutočnosti spoločnosť iba priznala, že nie je v pozícii aby vyvrátila obvinenia. Ak by bol Drexel obvinený, musel by zaplatiť záruku vo výške jednej miliardy USD abby sa vyhol zmrazeniu účtov. To by sa týkalo aj celého ďalšieho majetku firmy, vrátane pôžičiek, ktoré tvoria 96 percent jej kapitálu. Ak by sa takáto záruka musela vyplatiť, akcionári by boli prakticky zruinovaní. A keďže banky neposkytujú firmám obžalovaným podľa tohto zákona žiadne pôžičky, toto by Drexel takmer určite priviedlo k bankrotu.

Nepotrebujete dobre plateného právnika, aby vám povedal, že si od úst neodtrhnete ruku, čo vás živí. Trošku zdravého sedliackeho rozumu je všetko, čo na to potrebujete.

ZHRNUTIE

Počas éry zúrivosti v období Francúzskej revolúcii prichádzali ľudia o hlavu, keď spravodlivosti kraľovala gilotína. Hlavy politikov a byrokratov môžu v budúcnosti dopadnúť podobne, ak spravodlivosť nezačne byť spravovaná tak ako má. Ako sa presvedčila aj Maria Antoinette, môže to byť o dosť horšie, než len obyčajná strata politického postavenia. 

Zdroj: Tipping Points