Eurozóna potrebuje metódy, nie peniaze Od: “Axel Merk”

Kríza vždy bola a vždy aj bude, ale je menej stresujúca, keď poznáme metódy jej riešenia. Najpozitívnejší výsledok nedávneho summitu členov eurozóny bolo ohlásenie zavedenia kontrolného mechanizmu ako predpokladu pre pomoc ktorejkoľvek banke.

Nemalo by však byť príliš, žiadať určité metódy. Použijeme slová prezidenta ECB Draghiho: „ politici v eurozóne musia pre uspokojenie definovať úlohy, termíny a podmienky.“ Doteraz však jediný spôsob ako sa vyrovnať s krízou bol, s každým krokom dopredu, urobiť dva kroky naspäť. Táto klesajúca tendencia začala s nedávnym summitom. Príliš veľa otázok, však zostalo nezodpovedaných. Napríklad, bude nový bankový regulátor dostatočnou rozhodovacou autoritou a bude schopný likvidovať insolventné španielske banky? Bude vplyv národných bánk obmedzený za účelom zakázať bankám zaobchádzať so svojim dlhom ako bezrizikovým?

Zatiaľ čo, je Španielsko v žiare reflektorov, bolo by nápomocné keby regulátory silných krajín, ako napríklad Nemecko, postúpili pomoc pre odstránenie zlých návykov. Minulé leto, keď European Banking Authority požadovala zverejnenie dlhov jednotlivých krajín, nemecký BaFin cúvol, vďaka trhovému tlaku, ktorý „podporil“ nemecké banky k tomu, aby boli transparentnejšie. Jednoducho povedané, národné regulátory dokázali nešikovnosť v riešení konfliktov záujmov.

Vlna eura po summite, ukázala pokročilosť meny v procese pokroku. Definované procesy pomáhajú trhom fungovať, pokiaľ kupujúci a predávajúci jednajú o cenách aktív.

Možná stratégia musí byť vhodná pre investorov, aby znovuzískali sebavedomie. Španielsko je zo zásady pre investorov sklamaním. Môžeme vidieť príklad, kedy vláda je držiteľom absolútnej väčšiny v čase keď je dôležité klásť dôraz na vyjednávanie nižších získaných peňažných prostriedkov ako na štrukturálnu reformu, ktorá by znížila množstvo získaného. Táto kríza neskončí pokiaľ bude dlh stále v tej istej rovine.

Vieme, že sa toho už veľa dokázalo, predsa len už máme „Spojené štáty európske“ – keď slabá krajina požiada o pomoc, dostane ju za predpokladu postúpenia suverénnej kontroly nad rozpočtovou politikou. Hlavným rozdielom novovznikajúceho obrazu Európy je, že rozpočet by mal byť prehodnotený pred tým ako vypukne kríza.

Investori nepotrebujú záruky. Potrebujú mať kompenzácie za možné riziká do ktorých sa púšťajú. V tomto smere tiež potrebujú rátať aj s rizikom, že podmienky spolupráce sa neustále menia. A čo je horšie, ak investor požičia Španielsku peniaze so 7% úrokom, môže byť označený ako špekulátor snažiaci sa profitovať z utrpenia Španielska. Tak prečo sa obťažovať?

Medzičasom, centrálne banky po celom svete, obávajúc sa možného krachu, dúfajú v to najlepšie, no chystajú sa na to najhoršie. V eurozóne to znamená dlhotrvajúce finančné operácie a nižšie úrokové sadzby; vo Veľkej Británii to znamená kvantitatívne uvoľňovanie; v Japonsku vznik nových inflačných cieľov namiesto súčasných inflačných sadzieb; v USA, to znamená Operáciu Twist. Aj napriek tomu, že sa pokusy o pokrok pomaly stávajú skutočnosťou, nesmieme zabúdať na nástrahy v eurozóne. Ďalšie príležitosti možno nájsť niekde úplne inde. I keď úplne nesúhlasíme s tvrdením, že Spojené štáty americké sú najbezpečnejším „rajom“ kde sa treba uberať a to z dôvodu nestabilnej fiškálnej situácii, ktorá ani zďaleka nepripomína naše očakávania.

Naša najobľúbenejšia náhrada za Euro, pokiaľ v eurozóne zúri „búrka“ je Singapurský dolár. Zatiaľ čo komoditné meny by mohli byť hlavnými príjemcami zvýšeného komfortu pri spúšťaní veľkých centrálnych bánk, tieto meny sú historicky pomerne miznúce. Peňažná autorita Singapuru ukázala maximálne obmedzenia v nedávnych rokoch. Singapurský dolár sa po všetkých stránkach správa ako európska mena bez hroziaceho rizika. Napĺňa svoju úlohu lepšie ako škandinávske meny, ktoré majú tendenciu sa zosilňovať nech sa stane čokoľvek v eurozóne aj napriek závislosti na európskych ekonomikách.

Preložila: Sandra Stasinková

Zdroj: MerkFunds