- Niektoré bývalé komunistické štáty ako Maďarsko a Poľsko sa v posledných rokoch presúvajú na politické právo.
- Narastá nacionalizmus a v prípade Poľska, vláda zastrašovala nezávislých novinárov tým, že prevzala politickú kontrolu nad štátnymi rádiami a televíziami.
- V mnohých prípadoch je toto prirodzený vývoj spoločenstiev, ktoré po storočiach plných utláčania a podmienok od iných autorít náhle prešli k liberálnej demokracii.
Západná Európa sa v rozhorčení neustále prizerala zmätku posledných pár rokov, ohľadom politického vývoju Maďarska, Poľska a niekoľkých ďalších bývalých komunistických krajín.
Krajiny, ktoré sa od roku 1989 zaviazali k spoločným európskym hodnotám, zahŕňajúce liberálnu demokraciu, rešpektovanie ľudských práv a právny princíp, v súčasnosti realizujú úplne rozdielny politický model. Centrom pozornosti sa stávajú vnímané záujmy o „národ“ a vlády vykonávajú čoraz menšia úroveň kontroly, čo vedie k disharmónií.
Premiér Maďarska, Viktor Orbán, býval kedysi zapáleným študentským lídrom a zástancom liberalizmu. Teraz presadzuje silu „neliberálnej demokracii“.
Orbán bežne sám seba opisuje ako ochrancu „kresťanských hodnôt“, ktoré sú podľa neho ohrozované globalizáciou, hromadnou imigráciou a údajne zlovestnými intrigami lídrov medzinárodného obchodu. George Soros, finančník a filantrop maďarského pôvodu, sa stal konkrétnym terčom neopodstatnených útokov.
Súvisiace: Podľa Nemeckej štúdie prospievajú finančné krízy pravicovým kandidátom
Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť prevzala politickú kontrolu nad štátnymi rádiami a televíziami. Do júla 2016 odstúpilo alebo bolo prepustených 164 novinárov a hlásateľov.
V decembri 2017 vláda vykonávala úsielie, pre obmedzenie nezávislosti súdnictva čo viedlo Európsku Komisiu k formálnemu vyhláseniu, že existuje “jasné riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku.“
V tom istom mesiaci EÚ začala konanie o porušení proti Českej republike, Poľsku a Maďarsku za to, že neprijali primerané kroky na presídlenie obmedzeného počtu žiadateľov o azyl, v súlade s rozhodnutiami prijatými členskými štátmi.
Niekoľko mesiacov pred tým Európsky súdny dvor zamietol prípady, ktoré podali Slovensko a Maďarsko, v ktorých Maďarsko tvrdilo, že návrh EÚ na povinné premiestnenie žiadateľov o azyl bol nezákonný. Ako to má minister zahraničia Maďarska Péter Szijjártó vo zvyku, priamo a nediplomaticky označil tento rozsudok za “poburujúci a nezodpovedný”.
Niektoré bývalé komunistické štáty, najmä Maďarsko a Poľsko, odmietli ideológiu založenú na individualizme, ľudských právach, ekonomickej transparentnosti a multikulturalizme.
Namiesto toho sa obracajú radšej k alternatívnemu sociálnemu, politickému a ekonomickému modelu, v ktorom je kultivácia “tradičných hodnôt” a odlišných národných identít (mimoriadne) ideologicky dôležitá. Nový model tiež často charakterizuje rozsiahla, často systematická korupcia a čoraz autoritatívnejšia politická kultúra.
Víťazi a porazení
Zhromaždení ľudia na protivládnej demonštrácii za slobodné médiá vo Varšave 9. januára. Na plagáte je líder Práva a spravodlivosti, Jaroslaw Kaczynski.
Dôvody tohto posunu spočívajú tak v komunistickej, ako aj v predkomunistickej minulosti. Po páde komunistických vlád v roku 1989 sa objavila malá myšlienka týkajúca sa problematickej minulosti, ktorej by museli tieto spoločnosti čeliť pri úspešnom prechode na liberálnu demokraciu.
Zdá sa, že existoval nevyslovený predpoklad, že odstránenie komunistického ovládania bude do značnej miery dostatočné, čím umožnilo rozkvet západných hodnôt, ako je liberálna demokracia a rešpektovanie ľudských práv.
S výnimkou bývalého Československa, regióny kde sa neskôr po druhej svetovej vojne nastolili komunistické režimy, nemali takmer žiadne skúsenosti so skutočnou demokraciou. Ešte pred zavedením komunizmu boli Poľsko, Maďarsko a Rumunsko spolu s väčšinou ostatných krajín strednej a východnej Európy dedičmi represívnej a drvivej autoritárskej politickej kultúry.
Toto môže istým spôsobom vysvetľovať relatívnu ľahkosť, s akou maďarská vláda Fidesza napríklad podlomila demokratické kontroly a rovnováhu bez toho, aby vyvolala silnejší alebo trvalý odpor širokej verejnosti.
Vzhľadom na to, že právomoci Maďarského ústavného súdu boli drasticky obmedzené a verejné vysielanie sa čoraz väčšmi začalo považovať za vládnu službu, obyčajní voliči si začali myslieť, že už nie sú dôležití.
Prevládajúca historická skúsenosť strednej a východnej Európy, ako obetí, nie ako príjemcov kolonializmu, môže pomôcť vysvetliť odpor regiónu k prijímaniu neeurópskych žiadateľov o azyl.
Ako uviedol István Bibó, v knihe Bieda východoeurópskych malých štátov, publikovanej krátko po druhej svetovej vojne: „Medzi obyvateľmi tohto regiónu existuje trvalé vedomie, že museli bojovať za nezávislosť a dokonca aj za zachovanie národných identít počas mnohých okupácií cudzincov, či už Osmanov, Habsburgovcov, Rusov alebo Prusov.
Túto veľmi traumatickú historickú skúsenosť skomplikovala aj takmer pol storočia trvajúca sovietska nadvláda, ako aj podriadenosť nacistickej nemeckej tyranii počas druhej svetovej vojny. Nič z toho nepomohlo podporiť otvorenosť voči iným kultúram a už vôbec nie ochoty prijať multikulturalizmus tak, ako to bolo v mnohých krajinách západnej Európy.
Ekonomické faktory, najmä neutešená situácia mnohých dôchodcov a iných ekonomicky zraniteľných úsekov spoločností v strednej a východnej Európe, taktiež prispeli k súčasnej politickej klíme. Zavedenie trhových ekonomík v regiónoch, viedlo k vytvoreniu jasných víťazov a porazených, najmä v krajinách ako je napríklad Poľsko.
Súvisiace:
Populácia Európy a Ameriky starne neuveriteľne rýchlo
Sila nemeckého hospodárstva maskuje rastúcu nerovnosť
V týchto spoločnostiach je teraz oveľa menej rovnosti ako počas komunizmu. Kým nová skupina biznismenov, právnikov a mediálnych osobností si môže dovoliť drahé dovolenky v zahraničí a luxusné nemecké autá, všeobecne panuje rozšírená chudoba. Zápasia najmä obyvatelia mnohých vidieckych oblastí a miest a obcí, ktoré deindustrializáciou boli spustošené.
Jacques Rupnik – bývalý poradca českého prezidenta Václava Havla, nedávno poznamenal: „,Oddeľovanie’ liberalizmu a demokracie v strednej a východnej Európe má veľa spoločného so zmätkom po roku 1989 a roporom medzi politickým a ekonomickým liberalizmom.“ Rupnik kladie otázku: „Vysvetľuje toto, prečo prešla stredná Európa od (ekonomického) neoliberalizmu k (politickému) neliberalizmu?“
Odpoveď, aspoň čiastočne, musí byť „áno“.
Preložila: Emília Kosztolányiová
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheGuardian, Economist
Facebook komentár