Hovoria nám, že sa svetová ekonomika uzdravuje. Napriek tomu, že na to Fed poukazuje nezaručením sa stimulmi, trhy sa zdajú byť veľmi rozzúrené. Počas tohto procesu si dolár dočasne užíval posilnenie. Aby sme si urobili poriadok v tomto chaose, pozrime sa na to, čo poháňalo toto „ozdravenie“ a aké sú potenciálne dôsledky pre dolár, zlato, dlhopisy a akciový trh.
Pozn. prekl.: Debt burden – dlhové bremeno
Podľa nášho odhadu ide o vojnu medzi infláciou a defláciou. Počas tzv. goldilocks (umiernená ekonomika, nízky level inflácie, mierny rast,…, pozn. prekl.) ekonomiky poslednej dekády veľa krát využili investori možnosť páky. Majitelia domov sa k svojim domom správali, ako by to boli automaty na peniaze; vlády sa zase zaplietli do lacných pôžičiek, ktoré môžu budúce generácie prísť draho. Vo všeobecnosti to bol výborný proces hromadenia peňazí; napriek tomu ostávali centrálne banky bokom, keďže inflácia tam už bola zahnutá. V minulosti sme sa dohadovali, že centrálne banky stratili kontrolu nad procesom tlače peňazí, keďže nemohli udržať tempo s množstvom „finančnej inovácie,“ ktorá odôvodňovala väčší pákový efekt. Bolo iba otázkou času, kedy zase budeme vnímať svet ako rizikový. Racionálni investori znížili svoje expozície: znížením páky. Pri tom sa dali do pohybu aj deflačné sily. Samotný finančný systém bol rizikový, keďže samotné inštitúcie nedržali dostatok likvidných aktív, potrebných pre zníženie páky regulárnym spôsobom. Bez zásahu by mohli deflačné sily uvrhnúť globálnu ekonomiku do depresie.
Problémy nastanú vtedy, keď sa proces tlače peňazí vymkne z pod kontroly, pretože proces deštrukcie peňazí je ešte ťažšie zastaviť. To však neodradilo politikov od neustáleho skúšania: v snahe o boj o neriadený kolaps finančného systému. Bilión dolárové deficity, bilióny cenných papieroch (CP), zakúpených Fedom s peniazmi, vyrobenými z ničoho.
Bude to fungovať? Fed si to myslí. Nikto však skutočne nevie. Vieme však, že depresia pracuje na odstraňovaní zvyškov bublín. Cena za krízu však môže byť krutá, v sociálnych aj v monetárnych termínoch. Kritici argumentu „nechajme ich krachnúť“ tvrdia, že podniky a práce, ktoré boli naviazané na zlé rozhodnutia budú takisto automaticky späté s krachom. Predseda Fedu Bernanke, študent Veľkej depresie, pravidelne varuje proti opakujúcim sa chybám tej éry. Pomôže tlač a míňanie peňazí priviesť ekonomiku späť z pokraja katastrofy? Nemôžeme nájsť v histórii žiadny taký príklad. Ako poukazuje Bernanke, politici sa veľa naučili štúdiom minulosti. Naše výhrady pochádzajú z následného pozorovania: centrálni bankári boli v každej svojej ére považovaní za tých najchytrejších, aj keď s odstupom času sa zistilo, že porobili obrovské chyby. Aj keď dúfame, že má Bernanke pravdu, držíme si určitú mieru skepticizmu a myslíme si, že je na každom investorovi, aby zvážil riziká, že svet sa nevyvíja tak, ako si predstavuje jeho účet. Naši politici by mohli byť pokornejší vzhľadom na fakt, do akého rizika vystavujú svetové úspory.
Napriek tomu sú centrálni bankári bezočiví, nie skromní. Je to preto, lebo sa boja zaváhania, ktoré by viedlo k deflácii. Bernanke tvrdí, že jedna z najväčších chýb počas Veľkej depresie bolo príliš skoré priškrtenie monetárnej politiky, z čoho pramení jeho strach. Vo svojom nedávnom vyhlásení spomenula Komisia federálnej banky pre otvorený trh (FOMC) dnes tento strach v kontexte: „Aj keď boli posledné údaje povzbudivé, počet členov vnímalo nezanedbateľné riziko pri zlepšovaní zamestnanosti v priebehu roka, tak ako sa aj stalo počas roku 2010 a 2011.“
Z nášho pohľadu je dôvodom, prečo je Fed odhodlaný udržať úrokové sadzby na nízkej úrovni do konca roku 2014 presne toto. Fed nechce byť vnímaný, že priškrcuje už príliš skoro. Prečo koniec roku 2014? Nuž, lebo to nie je dnes a ani zajtra. Myslíme si, že nikto, ani vo Fede sa nevie, či je koniec 2014 ten správny termín. Problém s touto politikou nastane, keď to už trh nebude viac akceptovať. Trh jednoducho potrebuje, aby bol aspoň jeden člen z FOMC prezieravý, aby interpretoval, že sa môžeme dať na cestu monetárneho priškrcovania. Ak si bude trh myslieť, že Fed začne priškrcovať, prejavia sa deflačné sily, ktoré by prípadne mohli zničiť všetku tú „ťažkú prácu,“ ktorú Fed urobil.
Zvládneme ešte aj ďalšie priškrcovanie? Americké finančné inštitúcie sú v silnejšej pozícii, ako boli v roku 2008. Naopak vlády okolo sveta, nie len tá americká, sú v omnoho slabšej pozícií, vzhľadom na obrovské množstvá dlhov, ktoré vznikli v snahe zvládnuť finančnú krízu. Mnoho konzumentov zoštíhľovalo (po strate domu a po bankrote), ale aj tak pokračuje tlak na trh s bývaním, ako tak milióny domov ostávajú v procese zatvárania a iba pomaličky sa dostávajú na trh. Bernanke mohol zvoliť koniec roku 2014 ako najskorší termín na rast úrokových mier, pretože to reprezentuje termín, kedy by sa mohol uvoľniť trh s nehnuteľnosťami od uzatvorenia. Výskumy Fedu naznačujú, že rezidenčné konštrukcie sa až do 2014 neobnovia. Nemyslíme si, že to je náhoda. Pre Bernankeho sa zdá byť prosperujúci domáci trh kľúčom k zdravému spotrebiteľovi a teda tým aj zdravé a udržateľné ozdravenie v spotrebiteľskom míňaní.
Ak sledujete Bernankeho zmýšľanie, aká je alternatíva? Alternatívou by bolo pevne chybovať na strane inflácie, keďže si Fed myslí, že inflácia je problém, s ktorým dokáže bojovať. Až na to, že centrálna banka nesmie nikdy vyhlásiť, že chce vyvolať infláciu, keďže by to vykoľajilo trhy. Takže druhou najlepšou možnosťou z pohľadu Bernankeho je držať do roku 2014 sadzby nízko; riziko, že by sa ekonomike mohlo dariť lepšie, ako by sa predpokladalo sa zdá byť postavené mimo. Fed si určil inflačný cieľ, ubezpečuje, že sa niet čoho báť a že na inflačnom fronte bude všetko v poriadku.
Nanešťastie si nemyslíme, že bude tento jeho plán fungovať. Dôvodom je, že s infláciou sa nemusí tak ľahko bojovať, ako si Bernanke myslí. Mimoriadne opatrenia nielenže zasadili semienka inflácie, ale opäť začali s používaním páky v systéme. Zatiaľ čo Bernanke tvrdí, že dokáže sadzby dvihnúť za 15 minút, myslíme si, že je v systéme až príliš veľa pákového efektu na ich dvihnutie. Tak ako to urobil aj predseda Fedu Paul Vockner v 1980, aby presvedčil trhy, že to s infláciou myslí vážne. Vzhľadom na zvýšenú citlivosť na úrokové miery ekonomiky by pravdepodobne bolo potrebné oveľa menej priškrcovania. Nie sme až takí optimistickí, ako väčšina súčasných a minulých predstaviteľov Fedu, že sa nám podarí udržať udržateľný ekonomický rast pri udržaní inflačného cieľa. Fed je zodpovedný za infláciu, avšak sme sa tiež naučili, že moderný Fed zrejme nebude riskovať vážne hospodárske ťažkosti, len aby dosiahol mandát cenovej stability.
Čo to všetko vlastne znamená pre trhy? Deflačné sily pomáhali doláru a pre zlato boli negatívne. Ako už bolo uvedené, nemyslíme si, že Fed bude len sedieť so založenými rukami. Vzlet doláru od zlata môže byť príležitosť na diverzifikáciu mimo dolára do koša tvrdých mien, včítane zlata. S ohľadom na dlhopisový trh nás skôr zaujímal, ako sa koniec výnosovej krivky za posledných pár týždňov mimoriadne dobre správal. Dôvodom na obavu sú periódy slabej volatility v hocijakej triede aktív. Nepotrebujeme krízu pre investorov, ktorí sa budú hnať za dlhopisovými trhmi; skôr potrebujeme normálne úrovne volatility. Investori možno budú zvažovať udržanie úrokových sadzieb na nízkej úrovni, teda byť na kratšom konci výnosovej krivky, aj v dolároch, aj v iných menách. S ohľadom na akciový trh by ďalšie kolo uvoľňovania urobilo dobre, majme však na pamäti, že akciový trh zažil v posledných mesiacoch úžasnú rally.
Ak investori zvažujú investovanie na akciovom trhu kvôli monetárnej politike Fedu, prečo to nepoužiť pri trhu mien? Koniec koncov, meny – pri žiadnej páke – sú historicky menej volatilné ako domáce (alebo medzinárodné) aktíva. Meny môžu dať investorom možnosť využitia príležitosti rizika a možností, poskytnutých našimi politikmi, bez rizika.
Zdroj: MerkFunds
Facebook komentár