Európska centrálna banka (ECB) dnes oznámila nový masívny program nákup programu, v snahe určenej na stimuláciu oslabenej ekonomiky eurozóny.
Program kvantitatívneho uvoľňovania (QE) Centrálnej banky bude mesačne vyžadovať 20 miliárd eur (21,9 miliárd dolárov), ktoré budú určené na nákup čistých aktív tak dlho, ako to bude považovať za potrebné.
ECB tiež znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu z vkladov o 10 bázických bodov na -0,5%, čo predstavuje rekordne nízku hodnotu, ale je v súlade s očakávaniami trhu.
Aktuálne očakáva, že úrokové sadzby zostanú na svojich súčasných alebo nižších úrovniach, až kým nedosiahne svoj inflačný výhľad, ktorý „je vo výraznej blízkosti, pod 2% v rámci svojho prognózovaného obdobia a takáto konvergencia pretrváva aj naďalej.“
Na tlačovej konferencii, ktorá nasledovala po rozhodnutí, predseda ECB – Mario Draghi vyzval vlády, aby prijali fiškálne opatrenia na doplnenie menového stimulu centrálnej banky a oživenie hospodárstva eurozóny.
Draghi ďalej uviedol: “Vzhľadom na oslabenie hospodárskeho výhľadu a pretrvávajúce zvýraznenie rizika poklesu by vlády s fiškálnym priestorom mali konať účinne a zavčasu.”
Ďalej dodal: „V krajinách, kde je verejný dlh vysoký, vlády musia uskutočňovať obozretnú politiku, ktorá vytvorí podmienky pre slobodné fungovanie automatických stabilizátorov. Všetky krajiny by mali posilniť svoje úsilie o dosiahnutie zloženia verejných financií, priaznivejšieho pre ekonomický rast.“
ECB okrem toho zmenila svoju úrokovú sadzbu TLTRO (cielené dlhodobé refinančné operácie), aby poskytla priaznivejšie podmienky na poskytovanie úverov bankám a prispôsobila sa sadzbe refinancovania, čím vymazala predchádzajúce rozpätie 10 bázických bodov.
Nový systém zabezpečí, aby dlžníci dostali preferenčné sadzby, ak ich oprávnené čisté pôžičky presiahnu referenčnú hodnotu, čo banky motivuje, aby tieto peniaze posielali ďalej do ekonomiky.
V súlade s očakávaniami trhu ECB zaviedla aj dvoj-úrovňový systém sadzieb – opatrenie, k realizácií ktoré si počas poslednej výsledkovej sezóny pýtali vedúci predstavitelia rôznych významných európskych bánk. Zámerom tohto kroku je zmierniť určitý tlak negatívnych úrokových mier na súvahy európskych bánk, ktoré čelili vytrvalému obmedzeniu ziskov, v rámci pretrvajúcemu prostrediu s nízkymi úrokovými sadzbami.
Draghi na tlačovej konferencii dodal: „S cieľom podporiť zmiernenie menovej politiky na oblasť bánk, sa Rada guvernérov rozhodla zaviesť dvojúrovňový systém, v rámci ktorého bude časť držby prebytočnej likvidity bánk oslobodená od zápornej úrokovej sadzby na vklady.“
Súvisiace: Christine Lagardeová je v ECB možno to, čo EÚ potrebuje
Draghiho posledné kroky
Trhy vo všeobecnosti určitú formu podobného stimulačného balíka očakávali, hoci jastrabí (proti-inflační) členovia v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) sa v posledných týždňoch snažili, aby rozsah pripravovaných opatrení znížili.
Spomaľujúce sa hospodárstvo eurozóny, pretrvávajúca nízka inflácia a obchodná vojna medzi USA a Čínou ukázali, že centrálna banka je nútená zavádzať stimuly.
Posledné ekonomické údaje neboli sľubné, aj keď najnovšie indexy nákupných manažérov (PMI) určitú stabilitu naznačili, aj napriek pretrvávajúcim slabostiam v priemysle.
Toto bude druhé kolo kvantitatívneho uvolňovania (QE) od ECB, keďže to prvé nastalo pred štyrmi rokmi, v reakcii na chaotický dopad krízy štátneho dlhu v eurozóne.
Odchádzajúci prezident Mario Draghi bude dúfať, že jeho konečné politické rozhodnutie pri kormidle pomôže bloku zabrániť recesii a obnoviť rast a návrat inflácie.
Jeho nástupkyňa – Christine Lagardeová už predtým od politikov požadovala viac fiškálnych stimulov na doplnenie politiky ECB.
Hlavný ekonóm ING Carsten Brzeski vo štvrtkovej správe uviedol, že „napriek všetkému napätiu na trhu ostáva otázkou, či to bude stačiť na to, aby sa dosiahol rast a inflácia, pretože skutočným slonom v tejto miestnosti je najmä vývoj fiškálnej politiky.“
Brzeski dodal: “Je zrejmé, že bez fiškálneho stimulu Draghiho posledná senzácia nemusí nevyhnutne viesť k šťastnému koncu.”
Reakcia trhu
Celoeurópsky index Stoxx 600 bezprostredne po prvom oznámení vyskočil o 0,6%, keď trhy reagovali pozitívne na vyjadrenia prezidenta ECB – Maria Draghiho, čím naplnili očakávania stimulačného balíka s označením „bazooka“.
Výnosy dlhopisov v eurozóne klesli a euro v dôsledku nových opatrení oslabilo. Výnos 10-ročných dlhopisov Nemecka klesol o 8 bázických bodov na -0,64%, zatiaľ čo euro kleslo späť pod 1,10 dolára.
Európske bankové akcie však prepadli, čím skoršie zisky vrátili, keď odpisovali 0,9%.
Artur Baluszynski, vedúci analytik v spoločnosti Henderson Rowe, uviedol, že ECB, ktorá tlačí sadzby ďalej do záporného pásma, je „v podstate daňou pre banky eurozóny a pre už oslabenú ekonomiku financovanú bankami, ako je napríklad eurozóna, by tento krok mohol spôsobiť ďalšie problémy.”
„Aj keď je Fed stále najprísnejším z centrálnych bánk G-7, mohla by sa eurodolárová likvidita dostať pod tlak, čím by sa ešte viac zdôraznil rastúci problém európskeho bankového systému.“
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, Yahoo
Facebook komentár