Európska centrálna banka oznámila plán na ukončenie svojho masívneho stimulačného programu na koniec roka 2018.
Od spustenia programu kvantitatívneho uvoľňovania v marci 2015, centrálna banka kúpila dlhopisy a iné aktíva vo výške približne 2,5 biliónov eur (2,9 bilióny dolárov), určených na stimuláciu ekonomiky eurozóny.
Centrálna banka vo štvrtok uviedla, že v posledných troch mesiacoch roka zníži svoje nákupy dlhopisov a následne ich na konci decembra úplne zastaví. V konečnom bode tak cez program vytvorí nové peniaze o rozsahu takmer 2,7 bilióna eur (3,1 bilióna dolárov).
Koniec tlače peňazí znamená, že centrálna banka si už nemyslí, že ekonomika už nepotrebuje núdzovú podporu.
Súvisiace: Mersch varuje Nemecko pred akýmkoľvek zasahovaním do ECB
Upozornila však, že plán ukončenia programu je “predmetom zverejňovaných údajov”. Tiež uviedli, že úrokové sadzby by “zostali na súčasnej úrovni aspoň do leta 2019”. Kľúčová úroková sadzba ECB je na úrovni 0%.
Jennifer McKeownová, ktorá je hlavnou analytičkou v spoločnosti Capital Economics pre európsku ekonomiku poznamenala: “Oznámenie ECB, že v decembri ukončí nákup aktív, je pravdepodobne trochu odvážnejšie, ako trhy očakávali, ale bolo to zmiernené sľubom ohľadom udržania úrokových sadzbách na týchto úrovniach dlhšie ako rok.”
Euro po tomto oznámení voči americkému prudko pokleslo a obchodovalo sa okolo 1,17 dolára.
Program, v rámci ktorého centrálna banka každým mesiacom kupovala dlhopisy o objeme desiatok miliárd, pomohol podporiť hospodárstvo tým, že udržala nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky pre domácnosti a podniky. To následne zvýšilo výdavky a pomohlo podnietiť hospodársky rast a infláciu.
Veľkosť stimulov bola obrovská: hodnota o objeme 2,7 bilióna eur je podobná celej hodnote francúzskej ekonomiky v minulom roku.
Prezident ECB Mario Draghi na tlačovej konferencii povedal, že rozhodnutie zrušiť program stimulov bol založený na silnom hospodárskom raste a stabilnej inflácii. Ale je si vedomý rizík a banka znížila svoju prognózu rastu eurozóny pre rok 2018 na 2,1% z 2,4%.
Ďalej uviedol, že sa vyskytol sa “nesporný nárast geopolitickej neistoty,” pričom sa odvoláva na nárast protekcionistických obchodných politík.
Aj ďalšie centrálne banky v dôsledku globálnej finančnej krízy spustili program kvantitatívneho uvoľňovania.
Federálny rezervný systém USA v priebehu rokov kúpil aktíva cez podobný program o objeme 4,5 bilióna dolárov, zatiaľ čo centrálne banky v Británií a Japonsku zaviedli podobné opatrenia.
Súvisiace: Vedúci európsky bankár zadržaný v prešetrovaní úplatkárstva
Fed ukončil svoj program v roku 2014 a od roku 2015 začal so zvyšovaním úrokových sadzieb (sedemkrát). Očakáva, že tento rok zvýši sadzby ešte dvakrát, a to do rozpätia od 1,75% na 2%.
Aj napriek tomu, že program ECB končí, Draghi uviedol, že by to mohol byť v budúcnosti opätovne zavedeným.
Nakoniec poznamenal: “Stále zostáva súčasťou súboru nástrojov,” … “Jedná sa o nový nástroj menovej politiky.”
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: BBC, Bloomberg
Facebook komentár