Kolo optimizmu ktoré  sa odohrávalo pred niekoľkými týždňami na Wall Street , opodstatnené  predloženým riešením –opäť raz- na všetky európske problémy. Smutná pravda je, že tento pohyb nahor iba priviedol S&P500 blízko nezmenenej hodnoty roka nominálne a oveľa nižšie keď bol nastavený pre infláciu.

Pýtate sa potom, čo bolo dôvodom pre optimizmus? Bola to špekulácia ktorej predstava vznikla na základe Európskej centrálnej banky, ktorá sa vyzbrojila  „bazukou“ na nákup vládneho dlhu všetkých zadlžených štátov, prezývaných PIIGS.  V rámci ich programu SMP ( Securities Markets Program), ECB už nakúpila štátne dlhopisy v hodnote miliárd eur od Talianska, Španielska a ostatných problémových ekonomík. Globálny akciový trh súhlasil s predstavou, že nový šéf ECB, Mário Draghi, si ide požičať od Hanka Paulsona „bazuku“, ktorá bola prvý krát použitá na záchranu FNM a FRE. Ale roky potom ako Paulson použil svoju „bazuku“, tie investície, ktoré sa vtedy javili ako „bezpečné“, sa teraz obchodujú v cene niekoľko centov za akciu. A iba posledný týždeň vláda- alebo presnejšie daňoví poplatníci- boli prinútení vyhodiť ďalších 7,8 miliárd dolárov na kvartálne straty GSE.  Tieto prostriedky boli na vrchole 169 miliárd, ktoré už minuli na záchranu čiernych dier známych ako „Fannie a Freddie“ od roku 2008.

Dobrá „bazuka“ Hank! Vidno že problém s vyzbrojením hocijakej vlády „bazukou“ je to že je garantované že budú mať potrebu ju použiť. Mário Draghi robí tú istú chybu ako  urobil náš bývalý minister financií spravil počas našej finančnej krízy. Paulson verí že problém s GSE (Government-Sponsored Enterprise) bol nedostatok dôvery. Myšlienka bola v tom, ak by sa pokúsil kúpiť všetky GSE obligácie, nikdy by to v podstate nemusel urobiť. Napriek tomu, pravda bola taká že FNM a FRE vlastnili alebo garantovali hypotéky ktoré boli bezcenné. Ponuka na kúpu týchto investícií bez hodnoty, neurobila nič v smere vyriešiť problém ľudí vlastniacich domy, ktoré si nemôžu dovoliť. Podobne, Draghi dnes verí že problém európskeho dlhu je strach, a nie insolventnosť.

A tak ako Hank, aj Mario sa časom naučí že ponúkanie kúpy neobmedzeného množstva talianskeho dlhu neurobí nič v zmysle znížiť pomer dlhu a HDP. Po pravde, to má úplne opačný efekt. Podporuje to viac rozmarné míňanie, tak ako tiež znižuje rast ekonomiky tvorením inflácie. Čo je ešte horšie, výnosy talianskych dlhopisov dosiahnu v dlhodobom merítku oveľa vyššie hodnoty. To preto že nákup vládneho dlhu sa stáva problémom, ktorý bude splácaný menou s oveľa viac znehodnotenou menou. Z tohto dôvodu výnos, ktorý budú požadovať v budúcnosti, musí odrážať rozhodnutie použiť infláciu v zmysle splatenia dlhu.

Čo je nanešťastie veľmi pravdepodobné, niekoľko európskych krajín čelí recesii kvôli ich ohromnému dlhu. Jeden z následkov ktorý súvisí s výškou dlhu, ktorého pomer k HDP presahuje úroveň 100 percent, je že ekonomika prestáva rásť. Čo je ešte horšie, ECB sa rozhodla zakročiť proti rastúcim výnosom z dlhopisov.  Preto taký významný pokles v ekonomike bude tiež sprevádzaný aj vysokou mierou inflácie.

Situácia v grécku a možno aj v ďalších krajinách, sa až tak nelíši od indivídua, ktoré používa pomaly celý jeho alebo jej príjem na splatenie minimálneho úroku na ich kreditnej karte. Keď sa  to kreditná spoločnosť dozvie, je pravdepodobné že im zastaví čerpanie kreditu pretože šanca na jeho návrat sa stáva nulová. Avšak, na rozdiel od náhodného indivídua, krajina  s svojou menou môže vyrábať akékoľvek množstvo peňazí. Ale to je prinajlepšom len dočasné riešenie.

Momentálne  výnos talianskych 10 ročných dlhopisov klesol zo 7.3 percenta (9.11 streda) na 6.5 percenta v piatok. ECB má veľmi málo času počas ktorého môže pomocou inflácie znížiť výnosy. To preto, že hlavné premenná toho, koľko stojí krajinu si požičať peniaze z medzinárodných trhov je kredit, menový a inflačný risk ich dlhu. Tým že Draghi použije „bazuku“, rapídne zvýši všetky tri druhy risku, a oveľa výnosy sa budú musieť v blízkej budúcnosti vyplácať.

Samozrejme, aby pán Bernake a jeho kumpáni z FED-u nezostali pozadu, poslali ceny späť na $100 za barel, M2 hore o 10 percent medziročne a „Misery“ index na 28 ročné maximá. Hrozba ďalšieho kvantitatívneho uvoľňovania poslal ceny komodít a zlata ďaleko od ich rekordných maxím. S centrálnymi bankami po celom svete, ktoré neustále prichádzajú s plánmi ako zničiť papierové peniaze, môže niekto ospravedlniť dôvod prečo kupovať zlato a zlaté akcie!

Zdroj: Pento Portfolio Strategies

Facebook komentár