Dlhodobé akciové cykly “Michael A. Alexander”

Kondratievov cyklus

Kondratievov cyklus je 50 – 60 rokov trvajúci cyklus cien, úrokových mier a iných ekonomických veličín. Po prvý krát bol spomínaný už vroku 1847 včlánku Dr. Hyda Clarka, no detailne bol opísaný až N. D. Kondratievom, po ktorom bol aj následne pomenovaný. 

Kondratievove cykly sú najviac zreteľné namonetárnych dátach, ako sú ceny alebo úrokové miery. Na grafe č. 1 môžeme vidieť vývoj indexu výrobných cien vUSA za obdobie rokov 1800 až 2000.V období pred Druhou svetovou vojnou sú Kondratievove cykly ľahko identifikovateľné ako periodické vrcholy adná vcenách komodít objavujúce sa približne každých 50 rokov. Kzobrazeniu cyklov po Druhej svetovej vojne je však kvôli inflácii nevyhnutné dáta upraviť. 

Graf č.1 Priebeh dlhodobého akciového medvedieho trhu

Pôvodne som kodstráneniu efektu inflácie azobrazeniu Kondratievovych cyklov vyvinul koncept tzv. monetárnej stimulácie. Stimulácia (S) je definovaná ako podiel súčtu štátneho dlhu (kumulatívnych deficitov) apeňažného agregátu M3 khrubému domácemu produktu. 
S = (kumulatívny deficit + M3) / HDP

Následne som aplikoval metódy regresie na cenový index astimuláciu, pričom vzniknutá regresná funkcia bola využitá kvypočítaniu ceny ako funkcie S. Touto vzniknutou cenou je potom vydelená skutočná cena, pričom výsledok možno nazvať ako “redukovaná cena”. Na grafe č. 2 možno vidieť priebeh redukovanej ceny v USA za obdobie 1791 – 2010.

Na grafe si možno všimnúť 4 Kondratievove vrcholy vrokoch 1814, 1864, 1918 a 1981. Podobne si je možné všimnúť aj 4 dná vrokoch 1790, 1842, 1896 a1946. Vzdialenosti medzi dvoma vrcholmi alebo dvoma dnami definujú priemernú dĺžku Kondratievovho cyklu na niečo menej než 56 rokov. Nárast cien medzi Kondratievovym dnom a vrcholom nazývame „upwave“, pokles cien naopak nazývame „downwave“. Posledným Kondratievovým extrémom bol vrchol vroku 1981, pričom následné dno sa nachádza niekedy vbudúcnosti. 

Pri pozornom skúmaní si môžeme všimnúť, že po každom Kondratievovom vrchole nasleduje prudký pokles cien snáslednou korekciou, ktorá sa nazýva tzv. cenová plošina. Táto plošina sa končí ďalším prudkým poklesom cien. Koniec tohto poklesu sa nazýva tzv. vortex (podľa ekonóma Briana Berryho). Prvé tri cykly po roku 1800 ukazujú koniec plošín vrokoch 1818, 1872 a1929. Následné prudké poklesy končili vrokoch 1820, 1878 a1932, tak, ako je to znázornené na grafe č. 2.

Keď som po prvý krát uplatnil princíp redukovaných cien vroku 2001, jedinou zmenou ktorá sa udiala na danej „downwave“ bol Kondratievov vrchol vroku 1981, nasledovaný začiatkom plošiny vroku 1987. Táto plošina však očividne pokračuje aj po 14 rokoch. To je oveľa dlhšie obdobie než bolo doteraz zaznamenané – čo môže viesť pozorovateľov kzáveru, že daná plošina už skončila – avšak skryto, podobne ako boli skryté Kondratievove cykly pri použití neupravených dát. Na základe svojich meraní som sa prikláňal knázoru tzv. „predĺženej plošiny“ – inými slovami ktomu, že cyklus sa po Druhej svetovej vojne predĺžil. Skoncom býčieho trhu vroku 2000 som očakával, že vo veľmi blízkej budúcnosti budeme môcť vydieť prudký pokles vredukovaných cenách oznamujúci koniec plošiny. Ako ukazuje graf č.2, tento pokles sa ukázal vrokoch 2008 – 2009. Toto pozorovanie potvrdzuje našu terajšiu pozíciu v „downwave“ ako rok po vortexe, čo korešponduje srokmi 1821, 1879 a1933 vpredchádzajúcich troch cykloch. Na základe týchto príkladov je Kondratievovo dno vzdialené 13 – 21 rokov ( roky 2023 – 2031), resp. 77 -85 rokov po poslednom dne vroku 1946. To by znamenalo, že dĺžka Kondratievovho cyklu je okolo 80 rokov tzn. o 40 % viac než je jeho historická dĺžka. 

Koniec dlhodobých medvedích trhov sa v minulosti objavoval práve vblízkosti Kondratievovho vrcholu resp. dna. Sedem medvedích trhov od roku 1802 skončilo vrokoch 1815, 1843, 1861, 1896, 1921, 1949 a1982 – každý znich vrozmedzí 3 rokov od Kondratievovho vrcholu alebo dna. Súčasný medvedí trh by sa mal podľa toho skončiť 3 roky pred koncom terajšej „downwave“ alebo vrozmedzí rokov 2020 – 2028. Doteraz najdlhšie trvanie medvedieho trhu bolo 20 rokov. Podľa grafu č. 1 sa súčasný cyklus sa vyvíja veľmi podobne ako tie predošlé aje pravdepodobné, že by sa mal skončiť na konci 20 ročnej periódy. Preto stále dúfam vjeho koniec niekedy okolo roku 2020.

Graf č.3 Dĺžka Kondratievovho cyklu

Lepšiu predstavu odĺžke Kondratievovho cyklu môžeme získať meraním vzdialeností medzi označenými bodmi na grafe č. 2 – vrchol, dno, vortex astred plošiny. Pretože cyklus akcií je korelovaný sKondratievovym cyklom – zdôvodu získania ďalších bodov na porovnávanie som preto využil aj začiatočné body medvedieho trhu (nachádzajúce sa medzi Kondratievovými vrcholmi adnami). Vzdialenosti medzi dvoma medvedími trhmi potom definujú Kondratievov cyklus – tak ako je znázornené na grafe č. 3. 

Po druhej svetovej vojne sa cyklus očividne predĺžil. Myslím si, že je to dôsledok vládnej politiky – tak ako je to popísané v mojom modeli paradigmy. Radšej ako ísť do prílišnej hĺbky tohto modelu je vhodné si povedať niekoľko príkladov ilustrujúcich predĺženie cyklu pomocou politických faktorov. Ak by platila predošlá dĺžka cyklu (53 rokov), dalo by sa predpokladať, že Kondratievov cyklus sa objaví začiatkom sedemdesiatych rokov. A naozaj, inflácia cien komodít vyvrcholila okolo roku 1973, pričom nasledovala prudká recesia. Inflácia sa však za touto recesiou nestíšila – ceny komodít, špeciálne zlata na konci sedemdesiatych rokov vyleteli, pričom vrchol dosiahli vroku 1980. Po roku 1980 nastala recesia, po ktorej recesia ustúpila –čo spôsobilo vznik Kondratievovho vrcholu vroku 1980 anie okolo roku 1973 ako by bol indikované pomocou redukovaných cien.

Nastáva otázka – prečo inflácia ustúpila až vroku 1980 anie 1973? Odpoveďou je, že FED úmyselne nastolil dezinfláciu po roku 1980, ale neurobil tak po roku 1973 pretože politické autority toho obdobia boli proti prepusteniu miliónov Američanov zpráce iba kvôli potlačeniu inflácie. Nezamestnanosť bola vroku 1973 stále vnímaná ako závažnejší problém než inflácia. Po roku 1981 sa politické ovzdušie zmenilo auprednostňovanie nízkej nezamestnanosti pred infláciou už nebolo prijateľné. Preto bola recesia odložená oosem rokov – zroku 1974 na 1982, čo predĺžilo K-cyklus.

Ďalšie predĺženie sa prejavilo vroku 1997,keď Kongres schválil zníženie dane zkapitálových príjmov už na aj tak nadhodnotenom akciovom trhu. Za týmto krokom bola myšlienka, že zníženie daňovej sadzby bude generovať viac daňových príjmov kvôli stimulácii kapitálových príjmov. Táto politika fungovala tak ako bolo zamýšľané, nadhodnotený akciový trh sa vrozmedzí troch rokov rozrástol do najväčšej bubliny vhistórii, pričom vytvoril vysoké kapitálové ako aj daňové príjmy. Týmto krokom spôsobil kongres odloženie konca býčieho trhu oďalšie tri roky.

Kolaps akciových trhov pripravil pôdu pre vážnu recesiu a „pád zplošiny“. Prudké zníženie mier poskytovalo podporu vzrastajúcemu trhu snehnuteľnosťami, čím sa predchádzalo akémukoľvek poklesu na tomto trhu počas recesie vroku 2001. Táto podbora prispela ktomu, že recesia v roku 2001 bola skutočne veľmi jemná. V roku 2003 bol realitný trh mierne nadhodnotený, podobne ako akciový trh vroku 1997. Vtomto období kongres opať presadil zníženie dane zkapitálových príjmov, čím na trhoch opäť vznikla masívna bublina. Jediným rozdielom bolo to, že vroku 1997 boli najpopulárnejším finančným majetkom akcie, a tak sa bublin najvýraznejšie prejavila práve na akciových trhoch. Naopak, vroku 2003 boli najpopulárnejšie nehnuteľnosti, atak sa bublina prejavila práve tu.

Keď realitná bublina praskla , FED už nebol schopný ďalej podporovať trhy anastal „pád zplošiny“, oneskorený približne o osem rokov. Kumulatívne predlžovanie spôsobené politickými vplyvmi pridalo kdĺže Kondratievovho cyklu približne dve desaťročia, tak, ako to môžeme vidieť na grafe č. 2.

Zdroj: Stock Cycles