Dlh, dlh, dlh! Od: “David Chapman”

Hore je zaujímavý graf, ktorý koluje po internete. Napodiv som musel hľadať originálny článok, ktorý mal zdroj v Haver Analytics, nezávislého výskumníka Morgan Stanley (MS-NYSE).

Vo všeobecnosti platí, že článok o dlhu vs. HDP sa vzťahuje na vládny dlh k HDP. Sčítanie všetkých dlhov a ich následný pomer je to, čo sa vôbec nerobí. Výsledky boli pomerne prekvapivé.

To, že ekonomiky sú preťažené dlhom nie je žiadna novinka. Dlho pred finančnou krízou v roku 2008 tu bolo veľa varovaní blížiaceho sa dlhového kolapsu. Tieto varovania boli úplne ignorované.

Odvtedy sa zmenilo len málo. Banky boli zachraňované a finančné inštitúcie sa opäť vracali do biznisu a k bojom so všetkými pokusmi o reguláciu trhu a vyplácali si ohromné bonusy. 

V tomto grafe je nezahnutých 700 triliónov USD derivátov v obehu(niektorí hovoria o 1.2 kvadrilióne USD).  

Čo je na grafe zarážajúce je fakt, že vládny dlh nemusí byť nevyhnutne ten najväčší komponent.  Najväčšou dlhovou zložkou pre väčšinu je finančný sektor. A má ho práve Veľká Británia (VB). Dokopy je anglický pomer dlhu k HDP ohromujúcich 950%. Toto prevyšuje pomer eurozóny asi o 475%. V porovnaní, USA má pomer 325%, Kanada takmer 300%. Niet divu, že ďalšie je Japonsko, má niečo cez 600%. Má tiež najväčší pomer vládneho dlhu k HDP a to takmer 230%.

Zadlženie domácností, ktoré je neustále citované hlavami centrálnych bánk, kanadskej a americkej národnej banky, je v porovnaní s tým relatívne nízke. 

V tomto grafe nie sú zahrnuté nekryté záväzky vlády, najmä USA. Sú odhadované do výšky 600 triliónov USD (Medicare, Medicaid a Sociálne zabezpečenie). Niektorí hovoria o dvojnásobnej cifre.

Potenciálne veľkým problémom je vo VB najmä veľký finančný sektor. Pomer finančného dlhu s HDP je vo VB 600%. Jej trh je najmenej regulovaným finančným trhom z celej G10. Aj to pravdepodobne pomáha vysvetliť prečo je toľko dlhu práve vo VB. Finančné centrum v Londýne je známe svojou finančnou inováciou. Vo finančnom svete migruje inovácia tam, kde sú najslabšie regulácie. 

Napodiv má Švédsko pomer celkového dlhu k HDP na hodnote okolo 450%, ťažko sme pritom niekedy počuli o Švédsku, ako o krajine s vysokým dlhom.

Otázka potom je, čo Švédsko robí, čo iní nerobia? Kedysi malo Švédsko veľmi tvrdo regulované bankové prostredie. Odvtedy sa však výrazne oslabilo. Mohlo sa toto povolenie regulácií prejaviť tak, že dobieha krajiny ako Japonsko, VB, USA a iné?

V krajinách ako sú VB, USA, Japonsko a Kanada vláda obyčajne pribehne na pomoc, ak sa finančný sektor dostane do problémov.  Bolo to vidieť najmä v 2008, kedy vláda nešetrila peniazmi daňových poplatníkov na záchranu finančných inštitúcií. Keď sa kríza upokojila, finančné inštitúcie sa vrátili späť do biznisu ako zvyčajne. 

Vzhľadom na vzostup krízy v eurozóne, najmä v Grécku a Španielsku nie je vôbec prekvapujúce, že finančné záchrany ani tak nie sú myslené pre krajiny, ako pre ich banky. Banky sú zachraňované, pričom krajina musí dodržiavať prísne opatrenia. Niet divu, že to vyvolalo značnú nevôľu. 

Problémom teraz je, že západné ekonomiky takmer vôbec nerastú. Ako tak rast slabne, schopnosť obsluhovať dlh sa stáva viac a viac nezvládnuteľná. A ani fiškálne politiky nefungujú. Fiškálna politika opatrení a daňových škrtov pri raste nezamestnanosti iba pridáva do nepokoja, daňový zisk klesá a na oplátku to opäť prináša len ďalšie kolo škrtov a opatrení. Fiškálny stimul na podporu rastu bol vyskúšaný po roku 2008; avšak vygeneroval len anemický rast.

Korporácie sú pri peniazoch, avšak nemíňajú. 

Domácnosti majú vysokú zadlženosť, pokiaľ sú však zamestnaní, môžu splácať dlh. Strata práce obvykle vedie k silnému finančnému stresu.

Niet potom divu, že jediným monetárnym nástrojom pre centrálne banky je kvantitatívne uvoľňovanie (QE). Všetky ostatné nástroje už boli použité a v USA sa už úrokové sadzby nedajú viac osekať, keďže už sú na nule. Avšak QE nie je riešením, keďže vedie k znehodnoteniu meny a monetárnej inflácii. Môže vyústiť až do hyperinflácie. Niektorí si myslia, že tam to práve smeruje. 

Západné ekonomiky majú príliš veľa dlhu. Daný graf to dokazuje. Nie je pochýb, že väčšina z neho nebude splatená. Môžu sa ho pokúšať splácať, aby ekonomika produkovala aspoň malý nárast rastu. Avšak ak sa nepodarí ani malý rast, povedie to k recesii a neschopnosti splatiť dlh. To zase vedie k bankrotu a kolapsu.

Zdroj: Safeheaven