Deflácia nie je nepriateľom

Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB a Twitter “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv “práce”)…Čím viac klikov na na FB a Twitter “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”

Žijeme vo svete, kde je deflácia verejným nepriateľom číslo jedna. V súčasnom ekonomickom prostredí hľadajú vlády podmienku pre trvalú infláciu, aby tak zaistili ilúziu prosperity v rozvinutom svete. V skutočnosti je však deflácia voľno-trhový prístup k náprave sekulárnej perióde nadbytočného rastu peňažnej zásoby, akumulácie trhu a ohodnotenia aktív. 

V snahe podporiť zárobky súkromných bánk majú centrálne banky dobre zdokumentovanú históriu rýchle expandujúcej zásoby fiat mien a manipulácie úrokových mier nadol. To vytvára dlhové úrovne a stúpajúce ceny aktív. 

Ešte v júli 2008 vytvoril Fed (s pomocou komerčných bánk) 5.5% spotrebiteľskú cenovú infláciu a 9.8% producentskú cenovú infláciu. V eurozóne vyprodukovala ECB 4% spotrebiteľskú infláciu a Čínska centrálna banka až 8%.

Akonáhle sú centrálni bankári nútení konfrontovať výšku inflácie, ktorú stvorili, uberú na tlačení. Vracanie sa späť do normalizovanej ekonomiky však už so sebou nesie prasknutia dlhov a bublín aktív. 

Po tom, čo vypukla úverová kríza a prejavili sa hojivé aspekty deflácie, centrálne banky rýchle expandovali menové zásoby v snahe erodovať kúpnu silu svojich mien a navýšiť úrokové miery. Napríklad, ceny nehnuteľností v Španielsku sú už dole o 30% a ešte pravdepodobne o ďalších 12-14% v tomto roku aj padnú. ECB vytlačila niečo cez trilión euro v snahe o oslabenie svojej meny, zvýšenie cien domov a vrátenie solventnosti späť svojim bankám. 

Problém s tlačou peňazí je ten, že akonáhle centrálne banky začnú, nedokážu prestať. A čím dlhšie je ekonomika závislá na inflácii, tým ťažšie nastane eventuálna dlhová deflácia. Výsledkom je, že centrálne banky kráčajú na veľmi tenkom ľade medzi infláciou a defláciou. 

Keď sa konečne podujmú na odstúpenie od nafukovania menovej zásoby, uchytí sa deflácia. Avšak aj potom je treba vytvoriť obrovské množstvo nových peňazí, aby sme vytiahli ekonomiku z padajúcich cien.

Ďalší príklad takejto jazdy na horskej dráhe, poskytnutou centrálnymi bankami, môžeme nájsť v cene ropy. Počas 80. a 90. rokoch boli ceny ropy vždy okolo $25 za barel. Odvtedy neustále stúpali, až kým nedosiahli maximum $147 v lete roku 2008.

V strede deflačnej úverovej krízy padli začiatkom roku 2009 na $33 za barel. Samozrejme, to sa už Fed pustil do tlače $2 triliónov na boj proti deflácii, čo pomohlo poslať cenu ropy do roku 2011 späť na $114. 

Niekto by mohol povedať, že ťažká recesia spolu s ostrou defláciou sa nevyskytne, pretože v súčasnosti sú už banky dobre kapitalizované. Je pravda, že deflačná recesia bola zapríčinená bankami, ktoré si predtým požičiavali až do platobnej neschopnosti. Avšak dnes je problém ešte väčší. V súčasnosti máme insolventné celé národy. Bolo by ťažké sa hádať, že banková kríza je lepšia, ako znášanie vládnej dlhovej krízy, najmä odvtedy, čo je väčšina majetku bánk vo vládnom dlhu.

Preto vidíme 18% pád ropy, zo $110 za barel vo februári na $91 dnes. Ceny medi padli o 11% z $3.90 za libru v apríli na $3.50 dnes. Ceny majetku takisto začali klesať, takisto, ako to bolo aj pri Veľkej úverovej kríze.

Japonský Nikkei Index klesol minulý mesiac skoro o 11%, pričom S&P 500 stratil od začiatku mája 7%. Španielsky IBEX sa za posledných 30 dní prepadol o 7.6% a za posledný rok to je 37%!

Tieto cenové nápravy sú absolútne nevyhnutné pre dlhodobé zdravie globálnej ekonomiky, pochybujem však, že v najbližšej budúcnosti budú centrálne banky len tak nečinne sedieť.

Prostá pravda je, že súčasné dlhové hladiny si vyžadujú obdobie masívneho oddlžnenia. Je treba zdravé a čistiace obdobie deflácie; pri ktorom ceny aktív padnú, menová zásoba sa zúži  dlhové hladiny sú zredukované na hodnotu, ktorá môže byť supportovaná voľným trhom. To je jediná schodná odpoveď pre národy, bojujúce s nesolventnosťou. 

Avšak spiatočná cesta z nekontrolovanej inflácie a bubliny aktív vždy so sebou nesú nesolventnosť. Dlhová neschopnosť je vo svojej podstate deflačná a reštrukturalizácia vašich pasív je jedinou cestou, ak dlžíte viac peňazí, ako môžete splatiť. 

Medzi hlavami štátov a centrálnymi bankami prevláda myšlienka, že krajina si môže požičať a vytlačiť viac peňazí, aby si eliminovala problémy, spôsobené veľkým dlhom a infláciou. Avšak viac inflácie nikdy nemôže byť liekom na stúpajúce ceny a kopenie dlhu nemôže vyriešiť samotný stav insolventnosti.

Globálni investori sú vždy napálení centrálnymi bankami, ako nastáva prechod medzi inflačnou a deflačnou politikou. Výber, pred ktorým banky práve stoje je či pripustia, aby deflačná depresia konečne očistila celosvetovú ekonomiku od jej nestability; alebo sa pokúsia o vzkriesenie nehnuteľností, majetku a ceny dlhopisov tlačením obrovských množstiev meny. 

Pre vaše finančné blaho je životne dôležité, aby ste boli schopní určiť, ktorou cestou sa banky vrhnú. Pre túto chvíľu to vyzerá na defláciu. Avšak história nám jasne signalizuje, že je iba otázkou času, kedy sa ekonomické podmienky zhoršia natoľko, že sa vlády vrátia k neúprosnému prenasledovaniu inflácie. Ide o to, aby sme pochopili, kde v cykle medzi defláciou a infláciou sa nachádzame a podľa toho investovať.