Definícia zlého ekonóma Od: “David Houle”

“V dnešnom svete nie je hrozbou to, že rastie verejný dlh a príchádza k uvoľneniu verejných výdavkov.“ – Prezident Warren G. Harding, 1921.

Od jari roku 1920 cez leto v roku 1921, nominálne HDP Spojených štátov kleslo takmer o 25 %. Index spotrebiteľských cien klesol viac ako 8 % a miera nezamestnanosti sa prudko zvýšila do stredných úrovní. Je prekvapujúce, že vláda nebola nikde k nájdeniu. Prezident Warren Harding počas svojej kampane sľúbil „nie hrdinstvo, ale liečenie“ a „nie revolúciu ale navrátenie“ a jeho zámer na vyrovnanie rozpočtu a udržanie rúk preč od prístupu k ekonomike (vykonal oba). Turbulencia, ktorá bola výsledkom bola intenzívna ale krátka a akonáhle štrukturálne nerovnováhy na trhu zmizli sa mohli „báječné 20 roky“ začať. Priemyselná produkcia rástla v roku 1922 o 27 % a v roku 1923 miera nezamestnanosti klesla iba na 3 %.

Priniesť pre hrdinstvo

V dnešnej Amerike sa zdá, že je väčší záujem o “hrdinstvo“  ako „o uzdravenie“. Hardingová liberálna stratégia kampane by ho pravdepodobne dostala cez primárky až do Bieleho domu. Niekde pozdĺž cesty, večný tok stále sa zvyšujúceho ekonomického výkonu sa stal nárokom Američana. Politici sú preto pod obrovským tlakom v kampani na komplikovaných sľubov reforiem a prosperity len aby zistili, že akonáhle je zvolený, očakávanie produkcie okamžitých hospodárskych výsledkov sa často sa tvári, že robí správnu vec pre dlhodobé zdravie krajiny. To je podľa Frederica Bastiata, veľmi zlá definícia ekonóma.

Existuje iba jeden rozdiel medzi zlým a dobrým ekonómom: zlý ekonóm sa sám obmedzuje k viditeľnému efektu; dobrý ekonóm berie do úvahy ako účinok, ktorý môže byť videný a tiež efekty, ktoré musí predvídať. Napriek tomu je tento rozdiel obrovský, pretože takmer vždy sa stane, že keď je okamžitý dôsledok priaznivý, neskoršie následky sú katastrofálne a naopak. Preto z toho vyplýva, že zlý ekonóm sleduje malé súčasné dobro, ktoré bude nasledovať veľké zlo, ktoré príde, zatiaľ čo dobrý ekonóm sleduje veľké dobro, ktoré príde za riziko malého súčasného zla.

Bohužiaľ  sme svedkami vzoru medzi tvorcami fiškálnej politiky pre presadzovanie „malého súčasného dobra“ na úkor „veľkých budúcich ziel“. Jeden taký príklad je systematické zvyšovanie limitu dlhu USA, aby sa prispôsobila expanzii v požičiavaní Kongresu USA. Nižšie uvedená tabuľka, zdá sa hovorí sama za seba, ale buďme spravodliví, taktiež zahŕňa opis chaosu, ktorý treba brať vážne a vyplýva z právneho limitu dlhu (z internetových stránkach amerického ministerstva financií):

Nezvýšenie dlhového limitu by mal katastrofálne ekonomické dôsledky. Spôsobilo by to, že vláda spláca svoje právne povinnosti – bezprecedentnú udalosť v americkej histórii. To by privodilo ďalšiu finančnú krízu a ohrozilo pracovné miesta a úspory každodenných Američanov – uvedú Spojené štáty späť do hlbokej ekonomickej diery, práve keď sa krajina spamätáva z nedávnej recesie. Kongres vždy konal, keď vyzval k zvýšeniu dlhového limitu.

Kríza pred zmenou

Koniec tohto roka predstavuje ďalší monumentálny bod rozhodnutia Kongresu. Známy ako „fiškálny útes“, polozónach škrtov vo výdavkoch a zvýšenie daní sú v súčasnej dobe kritizované a nadobúdajú účinnosť od 1.januára 2013- Na zhruba pol bilióna dolárov, čistý účinok týchto zmien predstavuje viac ako 3 % nášho ekonomického výkonu. Taktiež predstavujú významnú časť premietaného rozpočtového schodku (a požiadavka pôžičky) pre budúci fiškálny rok.

Pomocou „výdavkovej metódy“ prelomia americký HDP do jeho hlavných zložiek zdôrazňujú, aký dôležitým problémom je fiškálny útes v krátkodobom horizonte pre naše hospodárstvo.

HDP= spotrebiteľské výdavky + vládne výdavky + obchodné  investície + čistý vývoz

Vládne výdavky boli čisto pozitívne pre rast HDP za posledných päť rokov, ako vyvážené prchavé výkyvy v oboch spotrebiteľských a podnikateľských segmentoch. Vzhľadom k tomu, pred krízou vrchol HDP (2 kvartál 2008), vládne výdavky sa zvýšili o viac ako 150 miliárd dolárov, čo výrazne skracuje tento komponent 500 miliárd dolárov by mal samozrejme katastrofálne krátkodobé dopady na hospodársky rast.

Dlhý  zoznam pôžičiek, ktoré tvoria fiškálny útes je celkom zdĺhavý, ale niektoré z vrcholov sú nasledujúce:

• zhruba 110 miliárd dolárov automatických škrtov vo výdavkoch požadovaných podľa zákona o rozpočte,
• sadzby dane z príjmov vzrastú v rozsahu od 15 – 39,6 % do 10 – 35 %,
• kapitálové zisky daňových sadzieb sa zvýšia z 15 na 20 %,
• dane z dividend sa zvýšia na osobné sadzby dane z príjmov z plochých 15 %,
• detská daň klesne z 1 000 dolárov na 500 dolárov,
• daň z nehnuteľností oslobodených od zdanenia sa zníži na 1 milión dolárov z 5 miliónov dolárov, vrchná miera vzrastie na 55 % z 35 %,
• dane z bankomatov sa budú vzťahovať na približne 30 miliónov daňových poplatníkov, zvýšenie až o 4 milióny,
• mzdová daň z dovolenky končí (2 % zvýšenie dane zo mzdy na prvých 110K dolárov)
• končia ďalšie dávky v nezamestnanosti.

Predpokladá  sa, že Kongres bude „robiť niečo“ s cieľom stlmiť krátkodobý dopad fiškálneho útesu na americkú ekonomiku. Otázka sa zdá byť nie ak, ale kedy a koľko? Určite je tam debata vyhrievaných prívržencov, ktorej položky si zaslúžia rovnako väčšiu pozornosť. Napríklad, ako budú argumenty pre predĺženie podpory v nezamestnanosti vyzerať inak, ako argumenty v prospech obmedzenia daňovej sadzby na dividendy, atď.

Cez všetky tieto odtiene, je jedna vec prakticky zaručená. Naši volení úradníci vo Washingtone nepovažujú možnosť recesie a budú robiť čokoľvek aby všetky čísla a štvrťročné HDP udržali pozitívne. Do tej doby budú finančné prostriedky naďalej neisté a ekonomicky rizikové, ktoré predstavuje fiškálny útes. Myslíme si, že to bude vytvárať riziká rovnako ako príležitosti pre investorov v rizikových aktívach, ako je SPDR S&P 500 ETF (SPY) a i Shares MSCI Emerging Markets Index ETF (EEM) v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov.

Jean Monnet kedysi povedal: „Ľudia prijímajú iba zmeny v nevyhnutnosti a vidia nutnosť iba v kríze.“ Európa je teraz dieťa plagátu pre tento sortiment a my môžeme len dúfať, že americkí zákonodarcovia správne rozoznajú nutnosť pred dosiahnutím rovnakého bodu krízy.

Preložila: Viera Slaninova

Zdroj: Season Investments