Defaulty (deafult-neschopnosť splácať) štátnych dlhov = Sociálne nepokoje + Oveľa vyššie ceny zlata

Rozmer súčasných súkromných a vládnych dlhov v spojení s masívnymi nekrytými budúcimi záväzkami za sľúbené budúce služby občanom, bude pre mnohé štáty nemožné financovať. Obrovská inflácia ponuky peňazí sa stane preferovaným nástrojom vyhnutia sa defaultovému monštru a vyústi do značného znehodnotenia mien a cenovej inflácie ako predohre k defaultu. Takéto konanie bude zúfalým pokusom kúpiť si čas na odvrátenie nevyhnutného a vyústi do sociálnych nepokojov spôsobených ľuďmi, ktorých životný štýl a vysoký životný štandard sa im bude rozpadať pred očami. 

„Štátny dlh“ bol kedysi len frázou, ktorú sme mohli nájsť v tajomnej próze ekonomických textov akademických žurnálov. Internetové blogy začali prinášať komentáre k tejto téme po „zážitku blízkom smrti“ mnohých veľkých bánk, ale len v posledných pár mesiacoch sa mainstreamové médiá naladili na problematiku štátneho dlhu. Jednoducho už nemohli viac ignorovať všadeprítomné finančné mračná. 

Čo je „štátny dlh“?

V najjednoduchšej forme, „štátny dlh“ predstavuje „vládny dlh“, finančný dlh krajiny. Zvyčajne tiež predstavuje naakumulované dlhy štátnych pod-celkov ako sú kraje, provincie, magistráty, agentúry, výbory a komisie, za ktoré vláda na najvyššej úrovni nesie konečnú zodpovednosť. 

Kým existencia štátneho dlhu je problémom dneška, budúce záväzky za sľúbené budúce služby občanom dramaticky komplikujú tento súčasný problém s dlhmi. Nekryté budúce záväzky sú bremenom, ktoré predstavuje tonu vážiaca gorila zízajúca cez čelné sklo mnohých štátov.

Čo znamená „default“ dlhu?

„Default“ je slovo podobné slovu „zbankrotovať“ ak označuje neschopnosť súkromnej osoby, spoločnosti alebo inštitúcie plniť finančné záväzky. Ak nie je možné dlh splatiť, formálne vyhlásenie tejto skutočnosti spúšťa súdne bankrotové konania. V prípade štátu, neschopnosť splácať svoj naakumulovaný dlh za minulé výdavky, pretože nie je schopný zvýšiť dane na adekvátnu úroveň alebo požičať si ďalšie finančné prostriedky, znamená, že štát sa stal platobne neschopným, čo nevyhnutne vrhá formálny default na jeho dlhy. 

Ktoré krajiny majú najbližšie k defaultu?

Podľa Maastrichtskej zmluvy, ktorá určuje záväzné podmienky pre šestnásť členských krajín Euro-menového klubu, ročné deficity sú ohraničené 3% HDP. Z 27 členských krajín Európskej únie, podľa MMF a Správy o globálnej finančnej stabilite z Apríla 2010, len 5 krajín (Luxembursko, Fínsko, Dánsko, Švédsko a Bulharsko) je pod touto hranicou. Čo je horšie, z 22, ktoré nespĺňajú túto podmienku, 14 viac ako dvojnásobne prekračuje stanovený a schválený limit. Skutočne, Európska dvadsaťsedmička ako celok, vykazuje obrovskú, 6,9% -nú mieru rozpočtového deficitu k HDP, ktorá by mala podľa očakávaní vzrásť v roku 2010 na 7,5%, dorovnávajúc tak Japonských 7,5%, ale stále vyzerá vyblednuto pri porovnaní deficitu k HDP USA na úrovni 9,2%! Pre porovnanie, Kanada je na úrovni 3,0% a Švédsko len na 0,8%! 

A čo viac, ak sa zameriame na limit vyplývajúci z Maastrichtskej zmluvy na pomer celkového verejného dlhu ako percenta HDP, na úrovni 60%, môžeme si všimnúť, že väčšina členských štátov EU túto podmienku nespĺňa. Naozaj, podľa poslednej štúdie MMF, z 20 najväčších previnilcov, pokiaľ ide o celkový verejný dlh k HDP celosvetovo, 15 bolo členov Európskej únie spolu s ostatnými piatimi zahŕňajúcimi krajiny ako Japonsko a Spojené štáty. 

Podľa Banky pre medzinárodné platby, celosvetovo najväčším previnilcom v r. 2011 bude podľa predpokladov Japonsko s 204 %-ným celkovým dlhom ako % HDP, nasledované Gréckom a Talianskom so 130 %, USA so 100 %, Francúzsko s 99 %, Portugalsko s 97 %, Veľká Británia s 94 %, Írsko s 93 %, Nemecko s 85 %, Holandsko s 82 % a Španielsko s 74 %. Zaujímavé je, že úroveň 100 % v USA je v skutočnosti vyššia ako všetkých ostatných krajín okrem jednej z tak prepieraných krajín, ako je Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko (PIGS (prasce)). Priemerná úroveň celkového dlhu k HDP bola v r. 2009 v EU len 72,6 % (aj keď vzrástla zo 61,5 % v r. 2008), ale očakáva sa, že dosiahne 83,7 % v r. 2011 (88,2 % v euromenovej únii) v porovnaní so 41 % v Ázii, len 35 % v Latinskej Amerike a len 29 % v strednej Európe. 

Ekonómovia Reinhart a Rogoff nedávno publikovali komplexný, nový výskum, pokrývajúci niekoľko stoviek rokov ekonomickej histórie, z ktorého vyplýva, že krajiny, ktoré dosiahli úroveň dlhu 90 % z HDP rýchlo upadli do plameňov defaultového pekla. Konkrétne odhalili, že keď úroveň dlhu k HDP štátov vzrastie nad 90 %, znižuje sa budúce HDP krajiny o viac ako o 1 % a krajina uviazne v pomaly rastúcej ekonomike s vysokou nezamestnanosťou. Autori poukazujú na históriu, ktorá ukazuje, že verejný dlh má tendenciu po finančnej kríze prudko rásť, v priemere o 86 % v reálnom vyjadrení. Často nasledujú defaulty štátnych celkov. Tieto zistenia skutočne vztyčujú červenú zástavu, keďže môžeme očakávať, budúce zastavenie sa USA a Veľkej Británii, nehovoriac o Japonsku, Taliansku, Írsku a Portugalsku. 

Pri súčasných úrokových mierach, ktoré sú na historických minimách, javí sa ako úplne reálne, že ak úrokové miery začnú rásť, bremeno vyšších úrokových mier na dlhopisy vydané na zabezpečenie ďalších zapožičaných finančných prostriedkov sa stane doslova neobsluhovateľným. Ak by úrokové miery boli dvojnásobné oproti súčasnej úrovni 3 % na dlhopisy so splatnosťou 10 rokov alebo dvojnásobné oproti súčasným 5 % na 30 ročné dlhopisy, väčšina z týchto štátov by sa veľmi rýchlo dostala na okraj defaultu. 

Aké sú všeobecné charakteristiky kandidátov na dlhový default?

Mnoho krajín sú rozvinutými ekonomikami vyspelého sveta s vysokými životnými štandardami. Väčšina zdieľa politické tradície a hodnoty, v ktorých sociálny štát zaručuje vysoký životný štandard a garantuje ochranu a bezpečnosť pred väčšinou životných nástrah. Takéto zabezpečenie kolísky do hrobu vždy vyžaduje vyššiu úroveň úspor a investícií, ktorá vyúsťuje do generácie blahobytu a prináša rast daňovej základne postačujúcej na plnenie sľúbených súčasných a budúcich výhod, predovšetkým so všeobecnou demografiou rýchlo starnúcej populácie. 

V podstate všetky krajiny čelia znepokojeniam ohľadne defaultu, keďže vykazujú záporný ekonomický rast vyúsťujúci do chudokrvných daňových výnosov, čo vyžaduje ďalšie úvery a požičiavanie za účelom kompenzácie. Dnes, keď sa znižuje dostupnosť úverov alebo nie sú vôbec dostupné a úrokové miery opäť rastú, táto hra na požičiavanie si a míňanie sa čoskoro skončí. 

Je možné sa vyhnúť dlhovému defaultu?

Pamätáte si ten poplach, ktorý sme zažili pred necelými 2 rokmi, keď to vyzeralo, že najväčšie investičné banky vtiahnú celý svet do bezodnej finančnej priepasti? Čo je podstatnejšie, pamätáte si ako sa to „vyriešilo“? Viac ako 700 miliárd dolárov bolo okamžite pridelených americkým kongresom do rúk ministra financií na akékoľvek zmierňovacie opatrenia, ktoré považoval za nevyhnutné. Výbor Federálnej rezervnej banky nasledoval s mnohými ďalšími neobyčajne vynaliezavými opatreniami, ktoré stáli Spojené štáty bilióny zapožičaných dolárov daňových poplatníkov, navrhnutými za účelom namazania vŕzgajúcich finančných kĺbov. V tomto prípade štát zachraňoval súkromné inštitúcie finančného sektora, ale čo sa stane, ak samotné štáty budú potrebovať núdzovú finančnú výpomoc? 

Grécko predstavuje len 2,5% HDP Európskeho klubu, avšak trvalo týždne, kým sa zabezpečila pomoc vo výške 140 miliárd dolárov. Čo sa stane, ak krajiny s oveľa väčšími ekonomikami a potrebami požiadajú o výpomoc? Medzinárodný menový fond sa snaží reagovať pohotovo, ale po poslednej požiadavke na navýšenie príspevkov členských krajín, podarilo sa navýšiť fond len z 50 na 500 miliárd amerických dolárov. Španielsko, Taliansko alebo Veľká Británia by boli schopné zhltnúť túto sumu v krátkom čase. Čo potom? Finančne zruinované krajiny budú financovať ostatné finančne zruinované krajiny. Vyzerá to ako realizovateľný plán? Čo sa stane, ak banky, ktoré sú veriteľmi týchto štátov, sa opäť postavia do rady na finančnú pomoc, tak ako sa to stalo koncom roku 2008? Kto ich teraz zachráni, ak ich vlastné štáty budú na mizine? 

Cynik by mohol dokonca tvrdiť, že defaulty štátnych dlhov nie sú primárne určené na pomoc štátom, ktoré majú blízko k defaultu, ale, že im skôr umožňujú splatiť svoje záväzky zahraničným veriteľským bankám, ktoré držia dlhopisy krajín blízko defaultu. Inými slovami, spoločné snahy vlád Francúzska, Nemecka, Británie, Španielska a v poslednej dobe aj iných, boli len premysleným trikom, ako uchrániť solventnosť ich vlastných bánk pred hroziacim defaultom dlžníckych štátov. 

Veľmi rozvážna a vysoko vážená Banka pre medzinárodné platby so sídlom vo Švajčiarsku nedávno vydala vytriezvejúcu správu, vyjadrila potrebu „drastických opatrení…aby sa dostal pod kontrolu prudký rast súčasných a budúcich záväzkov a znížili sa nepriaznivé následky dlhodobého rastu (dlhu) a monetárnej nestability.“ Dala na vedomie, že vo svetových finančných derivátoch je v súčasnosti viac ako 600 biliónov amerických dolárov dlhu … čo je 10 násobok ročného celosvetového HDP. 

Je možné sa vyhnúť defaultu štátnych dlhov? Nanešťastie, nevyzerá, že by to bolo možné. 

Kam by ste mali investovať v takýchto časoch?

Drahé kovy sú „skutočné peniaze“, ktoré budú vašim bezpečným prístavom vo veľmi finančne ustarostených a nestálych dobách, ktoré sú pred nami a ochránia vás pred nekontrolovateľnou infláciou a znehodnocovaním mien, ktoré je na obzore. Verím, že investície do zlata a striebra vo forme prútov alebo podielov v ťažobných spoločnostiach ako také, v kombinácií s investíciami do ostatných komodít ako sú vybrané druhy kovov, ropa a plyn a poľnohospodárske obilniny, vám zabezpečia kľudnú myseľ. 

Zdroj: MunKnee

Preložil: Peter Sarka