Rozhodujúci bod zvratu vo vývoji amerického kapitalizmu a demokracie – triumf kapitalizmu rodinkárstva – sa konal 3. októbra 2008. To bol deň pochodu na Capitol Hill s núteným schválením 700 miliárd dolárového TARP ( Troubled Asset Relief Program – Program pre záchranu problémových aktív) zákona na záchranu Wall Street. Táto finančná intervencia na trhu, vrátane multi – bilión – dolárovej podpory poskytnutej veľkým bankám a finančným inštitúciám Federálnym rezervným systémom, bola poslednou tehlou budovania zásadne anti – kapitalistického režimu známeho ako “too big to fail” ( TBTF – príliš veľké na zlyhanie). Výstavba trvala mnoho desaťročí, no teraz už nebolo cesty späť. Pomoc pre Wall Street v roku 2008 rozbila to málo, čo zostalo zo starých fiškálnych pravidiel.
Neexistovala už žiadna zámienka, že voľný trh by mal určiť víťazov a porazených a využívanie zdrojov zo štátnej pokladnice vyžaduje presvedčivý dôkaz o spoločenskom prospechu. Nie vtedy, keď spoločnosť General Electric s ratingom AAA dostala 30 miliárd dolárov od daňových poplatníkov v podobe úverov a záruk, aby sa vyhla miernym stratám z toxických aktív, pochabo financovaných jednodňovými pôžičkami, ktoré sa náhle nemohli predlžovať.
Ešte nepravdepodobnejšie je, že banka Goldman Sachs dostala 10 miliárd dolárov na záchranu samej seba od údajného zániku. Napriek tomu následne vytvorila 29 miliárd dolárový finančný prebytok – 16 miliárd dolárov v platoch a bonusoch a 13 miliárd čistého zisku – za rok, ktorý začal len o tri mesiace neskôr.
Aj keď Goldman, ako neskôr vyhlásila, tieto peniaze naozaj nepotrebovala, spiatočná cesta z údajného zániku k jasnému bohatstvu počas pätnástich mesiacov značne natiahla hranice dôverčivosti. Pripomínalo to nesmrteľné vyjadrenie herca Garyho Coopera z 1950 roku o podozrení z komunizmu. “Z toho, čo som o tom počul,” povedal výboru pre Kongres, “to nie je na úrovni.”
Na úrovni nebola ani spanikárená záchrana Wall Street z Washingtonu. Bolo to jednak zbytočné a zamerané na nesprávny problém. Tzv. finančná kríza nebola skutočná kríza, bola to len špička ľadovca podstatnej ekonomickej nemoci. Po pravde, americká ekonomika čelí ťažkej skúške, pretože niekoľko dekád vyčíňania neudržateľných pôžičiek, špekulácií a „financializácie“ národného hospodárstva sa blíži k náhlemu koncu.
V rokoch po 1980 prešla Amerika ekvivalentom národného účelového odkupu akcií (LBO). Bola zaťažená o 30 biliónov dolárov v kombinácii verejného a súkromného dlhu, na viac než by tomu bolo v rámci časom preverených kánonov finančnej disciplíny a opatrnosti, ktoré panovali počas dlhého ekonomického výstupu národa. Toto masívne zadlženie poháňalo po tri desaťročia stranu prosperity založením budúcnosti národa. Nastal čas, keď náš účet začína byť splatný a naša národná napodobenina prosperity skončila.
Toto stretnutie s limitmi “dlhového vrcholu” však neznamená , že hlavná vlna ekonomiky bola v nebezpečenstve zrútenia sa do okamžitej depresie. To bolo klamlivé tvrdenie od tých, ktorý „potrebovali“ pomoc. Čo naozaj hrozilo, bolo hlbšie a trvalejšie nešťastie. Zánik tohto tridsaťročného supercyklu dlhu vlastne znamenalo, že nastala doba platenia účtov. Namiesto ukrátenia budúceho rastu bude teraz americká ekonomika čeliť dlhému súmraku dlhovej deflácie a snažiť sa obnoviť solventnosť domácností, súkromného a verejného sektora.
Tento náhly obrat v smerovaní by nemal pôsobiť prekvapujúco. Fantastické americké kolektívne zjednotenie v otázke dlhu, verejného aj súkromného, nemá historický precedens. Napríklad, pred rokom 1980 celkový verejný a súkromný dlh na amerických súvahách zriedka presiahol 1,6 násobok HDP. Keď národné pôžičkové vyčíňanie dosiahlo svoj vrchol v roku 2007, 4 bilióny dolárov nových dlhopisov vydaných domácnosťami, obchodmi, bankami a vládou predstavovalo 6 -násobok vtedajšieho 700 miliárd dolárového ročného nárastu HDP. Jednoducho, čo bolo zaznamenávané ako rast HDP, bolo len klamlivou prosperitou vypožičanou z budúcnosti.
V skutočnosti, v čase finančnej krízy bol celkový americký nesplatený dlh 52 biliónov dolárov a predstavoval 3,6 násobok národného príjmu 14 biliónov dolárov. Preto potom existovali dve kompletné obraty dlhu, ktoré tlačili na národnú ekonomiku. A použitá matematika bola zamietavá: v historickom dlhovom pomere 1,6 násobku národného príjmu, ktorý pretrvával po väčšinu storočia pred rokom 1980, by celkový verejný a súkromný dlh USA bol len 22 biliónov dolárov na konci roka 2008.
Takže sa tamojšie domácnosti, podniky a daňoví poplatníci teraz ťahajú so spomínanými 30 biliónmi dolárov v nadmernej zadlženosti. Táto ohromujúca finančná záťaž zmenšila úrovne, ktoré sa v minulosti ukázali ako zdravé, rozumné a udržateľné. TARP, všetky jeho spriaznené finančné pomoci a nepretržitá tlač peňazí Fed-om to nemohli zmierniť. A bezohľadné používanie kreditnej karty strýčka Sama Washingtonom na financovanie Obamových stimulov to vlastne zhoršilo tým, že išlo o pokus oživiť falošnú prosperitu bublinových rokov. Zjavná otázka nám stále zostáva: Prečo táto pliaga v podobe dlhu vlastne vznikla? Stali sa Američania cez tajomný proces morálneho a sociálneho úpadku rozmarnými a chamtivými?
Neexistuje žiadny dôkaz pre teóriu ochorenia chamtivosťou, ale veľa dôvodov na podozrenie na oveľa zlovestnejšiu príčinu. Skutočným dôvodom pre súčasnú krízu štátneho dlhu a finančný neporiadok je, že verejná politika sa stočila do priekopy, ktorá umožňuje nebývalý rozmach štátu a jeho centrálnej banky. Počas tohto procesu, zásadné nervové centrum kapitalizmu, jeho peniaze a kapitálové trhy, boli skazené a zdeformované. Wall Street sa stalo obrovským kasínom, kde dlhové špekulácie a hľadanie výnosov nahradili jeho veľmi dôležitú funkciu určovania cien a prideľovania kapitálu.
Finančná kríza zo septembra 2008 bola preto o potrebe drasticky zredukovať monštrá z Wall Street – nebezpečných a nestabilných hráčov – podporená desaťročiami tlačenia peňazí a manipulovania zo strany Fed-u. Napriek tomu sa politika otočila im na podporu a tým udržiava ich neblahý vplyv, a to všetko kvôli predikátu, ktorý bol smrteľne zlý.
Hŕstka panikou postihnutých najvyšších predstaviteľov, na čele s ministrom financií Hank-om Paulson-om a šéfom Fed-u Ben-om Bernanke-om, vyhlásila, že finančný systém bol zasiahnutý smrtiacou “nákazou“, ktorá prišla odnikiaľ a hrozí reťazovou reakciou finančného zlyhania, ktoré skončí katastrofou. Toto tvrdenie bolo úplne nepravdivé, no viedlo k osudnému príkazu – a síce , že všetky bežné pravidlá kapitalizmu voľného trhu a fiškálnej obozretnosti museli byť pozastavené, aby bezprecedentné a neobmedzené verejné prostriedky mohli tiecť do záchrany trápiacich sa monštier z Wall Street …
Od autora David-a Stockman-a, autora knihy “The Great Deformation.”
Preložil: Lukáš Jevčík
Zdroj: BrotherJohnf.com
Facebook komentár