Väčšina z nedávnych diskusií na tému „menová vojna“ sa týka krajín pokúšajúcich sa o zníženie hodnoty svojich mien pre získanie obchodnej výhody a/alebo pre lepšie zvládanie ich dlhov. Ale táto vojna má aj iné pozadie, pričom slabšia mena nie je hlavným cieľom.
Začnime s predpokladom, že ak krajina vykonáva väčšinu svojho obchodu v inej mene, postupuje moc emitentovi „rezervnej meny“. To je práve teraz USA. Pretože ropa a veľa iného sú obchodované v dolároch, svetové centrálne banky musia držať veľké množstvo dolárov ako rezervy. Výsledný, takmer nekonečný dopyt po dolároch dovoľuje Washingtonu požičiavať si ako chce a riadiť bez toho, aby musel robiť tvrdé rozhodnutia v oblasti výdavkov a daní, s ktorými ostatné krajiny musia žiť. Taktiež to umožňuje USA financovať armádu, ktorá čnie nad hociktorou inou a nafukovať sa neproporciálne ku veľkosti svojej populácie alebo morálnej autorite. Ak ste veľmoc ako Čína, Rusko, India alebo Brazília, „dolárová nadvláda“ vám stojí v ceste.
Odstraňovanie dolára z bilaterálneho obchodu v prospech vlastných mien prináša výhodu. Takto to robí Čína a Brazília:
Čína, Brazília podpisala obchod – menová dohoda pred summitom BRICS
Členovia BRICS Čína a Brazília nedávno odsúhlasili obchodovanie v ich vlastných menách v ekvivalente až do $30 miliárd ročne, čím presunú takmer polovicu ich obchodných transakcií mimo dolárovej zóny.
Dohoda, vzhľadom na posledné 3 roky a podpísanie niekoľko hodín pred začiatkom summitu BRICKS v Durbane, Južná Afrika, označuje krok dvoch najväčších ekonomík zo skupiny rozvojových mocností urobiť reálne zmeny v globálnom obchodnom toku, v ktorom dlho dominovali Spojené Štáty a Európa.
„Našim cieľom nie je vytvoriť nové vzťahy s Čínou, ale rozšíriť existujúce, aby sme ich mohli využiť v prípade turbolencií na finančných trhoch,” guvernér brazílskej centrálnej banky Alexandre Tombini povedal po podpísani reportérom.
Obchod medzi týmito dvomi krajinami predtavoval v roku 2012 zhruba $75 miliárd. Brazílski vládni uradníci povedali, že chcú mať funkčnú obchodnú a menovú dohodu v druhej polovici roku 2013.
Na summite v Durbane, piatom zasadnutí skupiny od roku 2009, sa od Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky všeobecne očakáva podporenie plánov na vytvorenie spoločného devízového fondu a založenie rozvojovej banky. Takisto prebehli diskusie o obchodných a investičných vzťahoch s Afrikou.
Podľa MMF, tvorí dolár 62% menových rezerv alokovaných v centrálnych bankách, s ďalšími 38% väčšinou v eurách alebo librách. Jen zodpovedá 4 % a čínskemu juanu pomyselne nula. Ale Čína je momentálne svetovou obchodnou veľmocou, nasledovaná Indiou a Brazíliou. Tak teda prečo dolár stále dominuje svetovému obchodu, so všetkými výhodami z toho plynúcimi? Pretože je to tak už od 2. Svetovej vojny, a zaužívané zvyky sa ťažko menia. Ako náhle sa však bilaterálne obchodné dohody spomenuté vyššie stanú bežnými, krajiny obchodujúce s Čínou a Brazíliou v lokálnych menách namiesto doláru budú potrebovať veľké zásoby Juanu a odpovedajúco menej dolárov.
Ak centrálne banky začnú predávať dolár, bude to mať za následok oslabenie hodnoty dolára, ktoré ironicky napomáha USA v inej menovej vojne, kde víťazstvo je zabezpečené lacnejšou menou. Systematický prechod ku multi-rezervnej mene by umožnil americkým exportným odvetviam vačší profit a ich dlhy by sa stali menej zaťažujúce.
Problém je ten, že trhy nezvyknú vykonávať systematické prechody. Vyberú sa jedným smerom a potom, keď sa rozhodujúce množstvo hráčov rozhodne, že trend bude pokračovať, vyberú sa parabolicky. Takže kombinácia americkej politiky zameranej na oslabenie doláru a ostatné krajiny aktívne snažiace sa o nahradenie doláru ako rezervnej meny, robí postupné a plynulé zníženie hodnoty tejto meny najmenej pravdepodobným scenárom.
Preložil: Michael Tarabik
Zdroj: DollarCollapse
Facebook komentár