Ďalší klinec do rakvy deflácie, alebo akú hru hrá FED

Počas celej histórie Americkej centrálnej banky (Federal reserves System, ďalej FED) pred októbrom 2008 nebola FED zákonne oprávnená platiť úroky z bankových rezerv. Emergency Economic Stabilization Act v roku 2008 však umožnil vyplácanie úrokov z rezerv a FED odvtedy tento nástroj využíva. V tomto článku vysvetlíme, prečo bola táto zmena vykonaná a prečo výrazne znižuje pravdepodobnosť budúcej deflácie v USA.
 
Než načrtneme dôvody, ktoré viedli FED k rozhodnutiu vyplacať úroky z bankových rezerv , je dôležité pripomenúť niektoré fakty o bankových rezervách. Tieto fakty vylúčujú príčiny, ktoré podľa niektorých odborníkov viedli k vytvoreniu tohto nástroja.
 
Fakt #1 je, že keď FED vytvorí (“vytlačí“) X dolárov aktív (peňazí), tým pádom pridáva X dolárov na vkladoch v bankách a X dolárov na bankových rezervách držaných vo FED (vklady komerčných bánk vo FED). Vklady sú záväzkami komerčných bánk a bankové rezervy sú aktíva komerčných bánk. V podstate teda bankové rezervy “kryjú” vklady.

Fakt #2 je, že aj keď rezervy držané vo FED sú aktívom komerčných bánk, tieto majú striktne obmedzený priestor na manipulovanie s nimi. Banky napríklad nemôžu svoje bankové rezervy  pustiť do ekonomiky vo forme pôžičiek a úverov ani ich utrácať iným spôsobom. Banka však môže požičať rezervy inej banke.
 
Fakt #3 je, že hoci každoročne dochádza k nepatrnému odlivu rezerv z bankového systému kvôli stále rastúcemu verejnému dopytu po minciach a bankovkách, všetky rezervy držané vo FED ostanú vo FED až dokým sa FED nerozhodne inak.  Je potrebné povedať , že FED má absolútnu kontrolu nad objemom rezerv v rámci bankového systému.

Fakt #4 je, že celkové bankové rezervy možno rozdeliť na “povinné minimálne rezervy” a “prebytočné rezervy” . Výška rezerv definovaných ako povinné minimálne je objem prostriedkov potrebný na splnenie minimálnych právnych požiadaviek, avšak jedinou úlohou oboch typov rezerv je poskytnúť krytie za peniaze na komerčných bankových vkladoch.
 
Fakt #5 je, že rezervy neopustia (ani nemôžu opustiť) FED v dôsledku rozšírenia objemu vkladov v komerčných bankách. V prípade, keď banky poskytujú pôžičky a rastú im vklady, možno presunúť časť rezerv z kategórie prebytočných do kategórie povinných minimálnych, ale nárast bankových úverov nemôže spôsobiť zmenu výšky rezerv v celom bankovom systéme.
 
Fakty #4 a #5 si môžeme priblížiť na hypotetickom príklade. Predpokladajme , že

a) celková suma peňazí uložených na bankových účtoch je 10 biliónov dolárov,

b) 2 bilióny dolárov zo spomínaných desiatich podlieha zákonnej povinnosti držať ich vo forme bankových rezerv ,

c) výška pre povinné minimálne rezervy je 10% (čo znamená , že bankový systém v našom príklade je zo zákona povinný držať aspoň 200 miliárd dolárov vo forme rezerv – 10% z 2 biliónov)

d) bankový systém drží  1 bilión dolárov vo forme rezerv (preto povinné minimálne rezervy sú 200 miliárd a prebytočné rezervy 800 miliárd)

Teraz predpokladajme, že banky vložia 5 biliónov nových dolárov do ekonomiky, z ktorých budú 2 bilióny držané vo forme rezerv, zatiaľ čo FED nezmení podmienky ani výšku bankových rezerv a zároveň verejný dopyt po fyzickej mene zostane rovnaký. Výsledkom je , že celkové bankové rezervy budú stále 1 bilión dolárov, avšak výška povinných minimálnych rezerv bude teraz 400 miliárd a výška prebytočných rezerv bude 600 miliárd.
 
Fakt #6 je, že FED v súčasnosti platí rovnakú úrokovú sadzbu (0,25 %) na všetky rezervy držané vo FED, bez ohľadu na to, či sú definované ako povinné minimálne alebo prebytočné . To znamená, že ked časť bankových rezerv zmení kategóriu z  prebytočné na  povinné minimálne z dôvodu rozšírenia vkladov, vo výške úrokov plynúcich z bankových rezerv nenastane žiadna zmena . V širšom slova zmysle, množstvo nových úverov a vytlačených peňazí v sektore komerčného bankovníctva neovplyvní celkovú sumu úrokov vyplácaných zo strany FED.

Jedným z dôsledkov vyššie uvedeného súboru faktov je, že  úhrada úrokov z bankových rezerv nevytvára absolútne žiadnu prekážku pre požičiavanie bánk. To znamená, že FED nezačal platiť  úroky z bankových rezerv s cieľom obmedziť množstvo nových peňazí požičaných komerčnými bankami .
 
Rozhodnutie FED začať vyplácať úroky z bankových rezerv bolo skôr súčasťou rozsiahlejšieho programu bail-outu komerčných bánk než nástroj na zníženie objemu úverov. Ide teda len o iný spôsob ako zvýšiť aktíva komerčných bánk. Názor, že tento nástroj mal za úlohu znížiť objem úverov, sme doteraz zastávali, no čísla ho nepotvrdzujú. S úrokovou sadzbou 0,25% pri objeme rezerv vo výške 2,5 biliónov dolárov je ročný výnos z rezerv 6 miliárd. 6 miliárd dolárov ročne pre celý bankový sektor je  len zlomok, ktorý by za tie starosti nestál. Len jediná americká banka J.P. Morgan zaplatila za posledné dva roky na pokutách 7 miliárd, stratila 8 miliárd vo fiasku ‘’London Whale’’, dala 10 miliárd na právne služby a údajne čelí súdnym sporom ohľadom pohľadávok súvisiacich s hypotékami vo výške 11 miliárd, všetko bez výrazných zásahov do bonusov pre svojich vrcholových manažérov. Čo teda viedlo FED k zmene pravidiel a vyplácaniu úrokov z bankových rezerv?

Odpoveď je spojená s masívnym nárastom bankových rezerv , ktorý sprevádzal drakonické úsilie FEDu o nafúknutie cien niektorých aktív od septembra 2008.
 
Aby sme pochopili, prečo bola zmena vykonaná , je potrebné si najskôr uvedomiť dôsledky v prípade, že by zmena vykonaná nebola. Pri tak obrovskom objeme prebytočných rezerv v bankovom systéme by sa len veľmi málo bánk niekedy ocitlo v situácii, kedy by potrebovali požičať z rezerv iných bánk, a väčšina bánk by vždy ochotne požičala svoje rezervy inej banke, hoci aj pri nepatrnej miere návratnosti.  V dôsledku toho by sa FED Funds Rate (FFR – jednodňová sadzba, za ktorú si banky medzi sebou požičiavajú rezervy uložené vo FED) a hlavná úroková sadzba (cielená priamo zo strany FEDu ) zasekli v blízkosti nuly. To by nebol problém, ak by chcela FED držať FFR byť blízko nule, ako je tomu teraz.  Čo sa ale stane v budúcnosti , keď sa FED rozhodne , že vhodnejšou by bola  vyššia FFR?

Ak by bola FED stále obmedzená pravidlami spred roku 2008, neexistoval by v budúcnosti žiadny spôsob ako zvýšiť sadzbu FFR bez masívneho zníženia tak objemu peňazí v obehu ako aj objemu bankových rezerv. Povedané inak , pokiaľ je bankový systém  zaplavený prebytočnými bankovými  rezervami, efektívne FFR ostáva takmer nulové bez ohľadu na to, akú sadzbu FFR FED cieli. Zvýšenie sadzby FFR by si preto vyžiadalo obrovskú peňažnú kontrakciu, ktorá by viedla ku kolosálnym ekonomickým problémom .

Skutočnosť, že zvýšenie sadzby FFR nemožno dosiahnuť bez zavedenia krízu vyvolávajúcej rozsiahlej monetárnej reštrikcie vychádza z existencie gigantických objemov prebytočných bankových rezerv v systéme. Keby boli dnes úrovne rezerv zhruba rovnaké ako kedykoľvek pred rokom 2008,na zvýšenie výšky sadzby FFR by stačilo, aby FED urobil malý zásah do zásoby peňazí a bankových rezerv.

K tomu všetkému pridajme novinku a teda vyplácanie úrokov z bankových rezerv. Takéto pomerne nepatrné rozšírenie právomocí umožňuje FEDu zvýšiť sadzbu FFR na akúkoľvek úroveň bez znižovania objemu peňazí a bankových rezerv . FED teda jednoducho musí docieliť len to, aby bola výška sadzby FFR a výška úrokov z bankových rezerv rovnaká. Napríklad, ak FED  nastaví cieľovú sadzbu FFR na 1 % a úrok z bankových rezerv tiež na 1%, potom žiadna banka nebude požičiavať svoje bankové rezervy inej banke s úrokom menším ako 1% bez ohľadu na to, koľko prebytočných rezerv má.

Stručne povedané, vyplácanie úrokov z bankových rezerv eliminuje budúcu potrebu FED skrátiť svoju súvahu za účelom zvýšenia cielených krátkodobých úrokových sadzieb. Z toho dôvodu ide o ďalší podstatný klinec do rakvy deflácie.

Preložil: Lukáš Iskierka

Zdroj: Speculative-investor