Každý je nahnevaný na úroveň fiškálneho deficitu akým disponuje takmer každá vyspelá krajina. Opodstatnene. Úrovne fiškálnych deficitov sú neudržateľné a hrozia rizikom že privedú mnoho krajín do zúfalej situácie v akej sa momentálne nachádza Grécko. Musíme vyrovnať rozpočet, to je aktuálny nárek fiškálnych konzervatívcov. Ale sú tu neviditeľné následky príliš pomalého alebo príliš rýchleho úsilia na získanie opätovnej kontroly nad deficitom. Dnes sa na ne pozrieme počas odhaľovania v akom skvelom zmätku sa nachádzame. (dnes pracujem bez internetu takže článok bude kratší a s menej referenciami ako obyčajne).
HDP = S + I + V + (E-I)
Túto rovnicu sme si vysvetlili minule, ale pozrime sa na ňu ešte raz z inej perspektívy. V princípe, ide o ďalšiu účtovnú rovnicu. HDP(Hrubý domáci produkt) pre danú krajinu je súčtom Spotreby (osobnej a obchodnej), Investícií, Vládnych výdavkov a Exportu, mínus Import.
Keynesiáni argumentujú že pokiaľ nastane pokles v spotrebe kvôli recesii, vládne výdavky musia narásť aby sa vyrovnal rozdiel. Toto tvorilo jadro argumentov pre stimulačné balíčky v mnohých krajinách. A nie sú žiadne pochyby že tieto stimuly pomohli odvrátiť premenu hlbokej depresie na ešte hlbšiu. Možno sa celkom legitímne hádať o veľkosti balíčka, alebo o povahe jeho míňania, ale asi by sa tažko obhajoval názor že balíček nemal žiaden efekt.
Teraz prevláda samozrejme nádej že oživenie naštartuje rast Spotreby tak, aby už nebol potrebný vládny deficit. Keynesiáni tvrdia že vlády by mali hromadiť prebytky v dobrých časoch, na čo mnohé vlády pohodlne zabúdajú. Problém je ten, že stále fungujeme na masívnych deficitoch. Príjmy z daní šli nadol (toto Vám spôsobí 10%-ná nezamestnanosť) a nevykazujú žiadne známky návratu nahor v blízkej dobe a to v rámci celého vyspelého sveta.
Pokiaľ sa obmedzia vládne výdavky, krátkodobo to má tiež negatívny dopad na výšku HDP. Počas minulých oživení však rast privátneho sektora prekročil negatívny efekt. Normálna výška rastu v tejto dobe zotavenia je okolo 7%. Toto je veľmi vlažné zotavenie v Spojených Štátoch a vyspelom svete.
Ozývajú sa silné hlasy v Spojených Štátoch ako aj inde ktoré volajú pre viac fiškálnych obmedzení. Patrím k týmto hlasom. Fiškálny deficit vo výške 10% HDP je receptom na pohromu. Ako som už rozoberal v predchádzajúcich článkoch, kniha od Rogoffa a Reinharta (This Time is Different – Táto doba je iná) jasne ukazuje že v určitom bode investori do vládnych dlhopisov začnú požadovať vyššie sadzby a tým sa z úrokovej miery stane špirála. Spomeňte si na Grécko. Takže, neriešenie problému s deficitom je jednoducho vytváranie budúcej krízy ešte horšej ako tá v ktorej momentálne sme.
Ale redukovanie deficitu v príliš rýchlej miere môže poslať krajinu späť do recesie. Takže musí byť prítomná rovnováha.
Grécko prisľúbilo redukciu deficitu o 4% ročne po dobu 3 rokov. Španielsko tiež robí veľké škrty. Ale nebezpečenstvo je v tom, že môžu vytvoriť nepeknú špirálu.
Skresanie deficitu prinesie taktiež zníženie HDP. To znamená že vyberiete menej daní čo urobí deficit ešte horším čo znamená že musíte urobiť viac škrtov ako bolo v pláne čo znamená nižšie dane, atď. Írsko pracuje tvrdo na znižovaní deficitu, ale ich HDP sa prepadol takmer o 20%! Lotyšsko a Estónsko videli pád svojho HDP takmer o 30%! Toto môže byť kategorizované iba ako depresia.
Pokiaľ sa nachádzate v krajine ktorá si nemôže vytlačiť vlastnú menu tak ako Grécko alebo Írsko, jediný spôsob ako sa stať opäť konkurencieschopným je znižiť svoje náklady na produkciu. A to nie je dobré. Znamená to mnoho z hodnoty práce. Ale keď znížite cenu práce, vyberiete menej na daniach. Je to bolestivá cesta, ale keď sa raz dostanete na koniec hry, jediné možnosti ktoré máte sú tie bolestné.
Británia má momentálne mieru inflácie okolo 5%. Povedzme že reálny(po odpočítaní inflácie) rast môže byť na úrovni 3%, celkový nominálny rast 8%. Pokiaľ Británia môže skresať svoj deficit na 6%, potom by sa vlastne mohli dočkať zníženia relatívnej výšky svojho dlhu. Dlh nie je zosúladený s infláciou (to čo to urobí s dlhopisnými investormi je už iný príbeh) takže krajina môže mať úroveň dlhu nižšiu ako nominálny HDP v podstate donekonečna. To nie je síce múdre, ale nie je to cesta do záhuby.
Ale krajiny ako Grécko ktoré si nemôžu vytlačiť vlastnú menu nemajú inflačnú možnosť. Sú zaseknutí nízkou mierou inflácie v Európe. Takže pokiaľ sa ich ekonomika zmenší o 3% znamená to že ich pomer dlhu k HDP sa zvýši aj keď si už nebudú požičiavať ďalšie peniaze. A snahy zredukovať vládne výdavky vo veľkých množstvách zabezpečia scvrknutie sa HDP v ešte väčšej miere. V podstate musia zredukovať svoju ekonomiku aby sa urobili kokurencieschopnejšími. A to nebude jednoduché.
Tí ktorí vyzývajú krajiny na rýchle skresanie deficitu ich v podstate nabádajú k vstupu na nejaký čas do vážnej recesie v záujme toho aby ECB nakúpila ich dlhopisy. A akú majú možnosť? Pokiaľ neurobia škrty, trh dlhopisov jednoducho vyschne a ich úroky vyletia raketovo nahor, čo povedia k ďalším škrtom ktoré budú výraznejšie a skoršie. Nejestvujú dobré možnosti, iba tie bolestivé.
Mimochodom, keď krajiny vstupujú do recesie, budú nakupovať menej tovarov. To neznamená nič dobré pre exportné krajiny ako Nemecko a Čína.
Dajte si pozor na to, čo si želáte
U nás v Spojených Štátoch si musíme upratať svoj fiškálny dom. Lenže pokiaľ zredukujeme deficit o 2% HDP ročne, bude to naťahovať rast v tom čo považujem za slabé počiatočné rastové prostredie. Pokiaľ zdvihneme dane o 1% a skombinujeme to s 1%-ným škrtom (1% z HDP), bude to mať okamžitý efekt v podobe redukcie HDP o 2%. A keď si skombinujete tieto škrty na národnej úrovni so zvyšovaním daní a redukciou míňania na úrovni 1% z DPH na štátnej a lokálnej úrovni, dostanete ešte dlhšie spomalenia rastu.
Potrebujeme zredukovať naše fiškálne deficity. Musíme zredukovať veľkosť vlád. Ale neurobme chybu v tom že to bude bezbolestné. Je nevyhnutné začať tak skoro ako sa dá aby sme to mohli uskutočniť v rozumnom tempe ešte predtým ako nás trh dlhopisov prinúti ísť tempom ktoré bude ešte bolestivejšie. Dajte si pozor na to, čo si želáte.
Stále trvám na tom že máme viac ako 50%-nú šancu recesie v roku 2011. Želal by som si aby to bolo naopak.
Pohľad z Európy
Zopár postrehov z môjho európskeho pobytu (momentálne som v Paríži). Z toho čo som počul a čítal sa zdá, že sa Európa ocitne v recesii neskôr v tomto roku. Všade nastane spomalenie rastu a iba to ich situáciu zhorší.
Nezdá sa že by niekoho nedávny pokles eura rozrušil. Všade počuť názory že euro by sa malo vyrovnať doláru. Toto pripomína vyjadrenie Martina Wolfa spred pár týždňov že Británia by mala povoliť libre ďalej klesať.
Jedna z našich sprievodkýň v Taliansku, veľmi vzdelaná a vyspelá štyridsiatnička, vravela že plánuje pracovať a sporiť ďalších 10 rokov a potom sa presunúť do Brazílie alebo Chile a otvoriť si cukráreň. „Vláda nikdy nebude schopná zaplatiť mi penziu alebo zdravotnú starostlivosť. Musím sa postarať sama o seba.“
Každý by chcel predávať, ale nie každý môže, Niekto musí aj kupovať.
Pocit je taký, že euro asi prežije. Ako mi povedal jeden obchodník s dlhopismi, euro nie je ekonomická mena. Je to mena politická, a je teda politická vôľa na jej prežitie.
Keď bolo euro vytvorené, Nemci dostali stredomorskú menu a krajiny Stredomoria dostali nemecké úrokové sadzby.
Pod Toskánskym slnkom
Minulý týždeň som napísal že život môže byť lepší, ale teraz si niesom istý do akej miery, keďže Benátky boli tak úžasné. Môžte ešte ísť do Toskánska. Aj keď všetky veci sú subjektívne, výhľad z našej vily na vrchu kopca v malej dedinke Trequanda je jeden z najkrajších aký som kedy videl. Vína sú veľmi dobré a nie sú drahé(miestne chardonnay sú úžasné!). Paradajky a mozarella sú tak čerstvé.
Deti (s výnimkou Tiffani a Ryana) sa vrátili včera a ja sa vraciam späť do Toskánska na pár dní predtým ako odídem v utorok do Milána na prednášku a ďalší deň domov.
Odchádzam do hotelového vestibulu kde môžem toto odoslať a potom von aby som si pozrel trochu Paríž. Užite si týždeň.
Váš analytik, ktorý si želá vedieť po francúzsky, John Mauldin
Zdroj: Thoughts from the Frontline
Facebook komentár