V súčasnosti sme zvyknutí za peniaze považovať malé zelené papierové obdĺžniky a myslíme si, že americká vláda je ich jediným zdrojom. Aby sme sa mohli porozprávať o peniazoch, musíme si uvedomiť odkiaľ prišli naše súčasné peňažné zvyky.
Najprv bol každý sám za seba. Jedli ste či obliekali to, čo ste našli či ulovili.
Prvým pokrok bol barterový obchod. Ak ste mali navyše mäsa a váš sused mal navyše kožu, mohla nastať priama výmena. Ak sú jedlo, voda, oblečenie a jednoduché nástroje jediným tovarom na trhu, barter môže prebehnúť – vždy niekoho nájdete, kto má to čo chcete a chce to, čo máte.
Avšak akonáhle začne rásť manufaktúra a prosperita, barter sa stáva neadekvátny. Povedzme, že ste lovec a chcete posteľ, avšak jediný človek, čo robí postele je vegetarián. Čo potom spravíte? Museli by ste prísť na to, čo chce (možno tofu) a potom nájsť niekoho, kto má tofu a chce mäso. Ak by ste takú osobu nenašli, museli by ste nájsť štvrtú osobu alebo sa snažiť presvedčiť vegetariánskeho výrobcu postelí, aby si vzal mäso a vymenil ho za niečo iné.
Mäso sa však rýchlo kazí a preto by sa musel výrobca postelí poponáhľať. Takže ako sa vám tak nedarí nájsť spôsob, ako uspokojiť výrobcu postelí, vymeníte vaše mäso za nejakú soľ a prídete k výrobcovi postelí.
„Pozri, viem, že nechceš soľ, ale zamysli sa nad tým, koľko ľudí ju chce. Používajú ju na zachovanie mäsa a na ochutenie polievky. A soľ sa ti neskazí, takže ju môžeš držať koľko chceš. A keď príde do mesta predavač tofu a nebude chcieť soľ, môžeš mu to vysvetliť tak, ako som ti to teraz vysvetlil ja- môže to použiť na nákup toho, čo bude chcieť.“
Ak sa s výrobcom postelí dohodnete, práve ste vytvorili peniaze. Viac a viac ľudí vo vašej komunite začne brať soľ ako platidlo, dokonca aj vtedy, ak ju neplánujú použiť, pretože vedia, že ju budú iní akceptovať.
Avšak – a to je dôležité – hodnota slaných peňazí nie je úplne závislá na ľuďoch, ktorí by ju akceptovali ako platidlo. Ak by z nejakého dôvodu ľudia prestali akceptovať soľ ako platidlo, mohli by ste ju použiť na solenie.
Soľ bola celkom dobrá mena, pretože bola široko žiadaná, dobre deliteľná, dobre prenosná, ľahká a ľahko sa dala odhaliť jej pravosť. Rimania používali soľ ako peniaze.
Aj keď bola soľ používaná ako peniaze, neznamenalo to, že neexistovala aj iná forma peňazí. Tabakové listy boli takisto akceptovaným platidlom. Takisto aj zlato a striebro.
Najlepší vynález vôbec?
Ide o to, že peniaze v spoločnosti vyvstávajú prirodzene ako spôsob pomoci pri dobrovoľnej ekonomickej transakcii. Bol to jeden z najlepších vynálezov vôbec. Nielen, že vďaka peniazom sa ľuďom uľahčil život a mohli si kúpiť to, čo potrebovali, takisto sa začalo aj viacej šetriť, takže mohli svoje nahromadené peniaze využiť neskôr.
Aj keď je šetrenie niekým odsudzované, je nevyhnutným elementom v ekonomickom progrese. Aby sa dnes ľuďom ľahšie šetrilo, peniaze spravili dve zásadné veci. Najprv inšpirovali k väčšej pracovitosti: nastala motivácia pracovať tvrdšie, aby sa za 1 deň zarobilo viac peňazí, ako sa dalo minúť. Za druhé, úspory umožnili ambicióznym podnikateľom urobiť veľké kapitálové investície: stroje, sklady, transport.
Ak ten, čo šetril nemal pre svoje peniaze žiadne veľké plány, mohol ich využiť na pôžičky. Samozrejme, mohli ste dať tento rok vášmu susedovi prasa za výmenu prasaťa a kuraťa budúci rok, ale bolo by veľa priestoru na hádky („toto prasa nie je také zdravé, aké som ti dal ja minulý rok“).
S komoditnými peniazmi, kde nie je žiadna odchýlka v kvalite a kde sa používajú univerzálne mierky, ako napríklad váha, môžete s určitosťou požičať, pretože viete, že to čo sa vám vráti je rovnakej kvality.
Peniaze urobili tiež špecializáciu omnoho praktickejšou. Ak ste boli dobrý v jednej veci, napríklad – výroba klincov (slávny príklad Adama Smitha) – mohli ste žiť len výrobou klincov. Niekto, kto strávil celý deň výrobou klincov si musel nájsť (a) niekoho s nadbytkom jedla, kto chcel klince, (b) niekoho s nadbytkom prístrešia, kto chcel klince, (c) niekoho s nadbytkom šatstva, kto práve chcel klince atď.
Akonáhle sú peniaze, predavač klincov už len potrebuje nájsť (a) niekoho s peniazmi, kto chce klince a (b) rozličných ľudí so všetkým, čo predavač klincov potrebuje, ktorí chcú peniaze. Uľahčenie špecializácie vytvára efektivitu, pretože ľudia si delia prácu podľa zručnosti a záujmu.
V nespočetne veľa spôsoboch peniaze zlepšujú spoločnosť.
Súťaž mien
V minulosti súťažilo o status meny viacero typov komodít. Soľ mala svoje výhody, tiež však nevýhody – museli ste ju skladovať v suchu, ľahko sa rozsypala. Stúpaním hladiny mora sa získavanie soli stávalo v Ríme čoraz ťažšie.
Medzitým malo zlato veľa plusov. Ľahko sa skladuje. Ako soľ, ľahko sa delí a tiež kombinuje: môžeme vytvoriť kocky alebo mince rozličných váh alebo denominácií, ktoré môžu byť štandardizované. Nekoroduje. Nepodstupuje žiadnym neprajúcim chemickým operáciám.
Ako aj každé peniaze, zlato má svoju hodnotu. Väčšinou hovoríme o dekoratívnej hodnote – v každej kultúre je zlato považovaná za krásne. Ženy ho milujú a uspokojovanie žien je všeobecne považované za dobrú vec. Vďaka svojej odolnosti voči korózii má industriálne využitie.
Zlato je tiež dostatočne vzácne na to, aby bolo hodnotné, avšak je ho dostatok na to, aby bolo široko cirkulované. Jeho zásoby rastú, nikdy však nie príliš rýchlo.
Žiadny orgán ho nemusel vyhlásiť za peniaze. Vzniklo ako dobré médium výmeny a v mnohých prípadoch prevyšuje iné meny. Bolo to pravdepodobne zatiaľ najúspešnejšie platidlo, najmä vďaka svojim atribútom.
A čo je najdôležitejšie: peniaze nepochádzajú z vlády ale z civilnej spoločnosti.
Facebook komentár