Prevládajúca predstava ekonómov a mainstreamových médií je, že úrokové sadzby rastú, pretože sa zlepšuje ekonomický rast. Rovnako, ako aj veľa iných princípov dnešného finančného sveta, aj toto má základ v omyle.
Úrokové sadzby od prvého marcového týždňa stúpli o 40 bázických bodov na americkom 10-ročnom dlhopise. Tento fakt je podsúvaný ako hlavný dôkaz toho, že ekonomika je ozdravená a rast HDP bude zrýchľovať. Ale po pravde povedané, nedávny prudký nárast výnosov vládnych dlhopisov je len reakcia na opadávanie strachu z obchodovania dlhopisov eurozóny, ktoré spôsobili ich nedávny pokles.
Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi práve dotlačil biliónte euro(1000 miliárd) v snahe upokojiť trhy. Táto nová likvidita podľa očakávaní našla cestu do dlhom ohrozenej eurozóny a upokojila investorov, ktorí držia jej dlhopisy. Pre túto chvíľu… Odkedy grécky odchod z eurozóny už nie je vnímaný ako bezprostredné ohrozenie, investori začali predávať svoje nedávne nákupy amerických štátnych pokladničných poukážok a vracajú sa späť k štátneho dlhu eurozóny. Napríklad výnos na talianskom 10 ročnom dlhopise zažil jazdu zo 7% na začiatku tohto roku, na 5% do začiatku marca.
Avšak, na rozdiel od toho, čo sa dnes považuje za ekonomickú múdrosť, zvýšenie sadzby štátnych dlhopisov je zapríčiňované zhoršením ich úverovej schopnosti a menovými a inflačnými rizikami. Ale určite to nie je kvôli zlepšeniu vyhliadok na rast. Ekonomika, ktorá zažíva zdravý nárast by dosahovala zníženie vo všetkých týchto troch faktoroch, ktoré môžu spôsobiť rast výnosov dlhopisov. Silný rast HDP, ktorý vyplýva z vyššej produktivity, slúži na zníženie úverového rizika, kvôli vzpruženiu daňového základu. To tiež znižuje mieru inflácie zvýšením množstva tovaru a služieb, ktoré sú dispozícii pre nákup. Tiež to inklinuje k posilneniu výmenného kurzu meny.
Hospodársky rast, ktorý je tiež sprevádzaný zdravou menovou politikou má tendenciu znižovať mieru inflácie, a tým zvyšuje reálnu úrokovú mieru. Ale robí to bez navýšenia nominálnych úrokových sadzieb. Namiesto toho poskytuje vyšší reálny výnos z vlastníctva štátneho dlhu.
Toto je presne to, čo sa stalo v USA v skorých 80-tych rokoch . Potom, čo predseda FED-u Paul Volcker zvíťazil v boji s infláciou, hospodársky rast zažil masívny rast, zatiaľ čo akciový trh prudko stúpol na hodnote. Nominálne ceny dlhopisov začali klesať, a nie rásť. Na začiatku roku 1980, HDP klesol o 0,3%, 10-ročný dlhopis bol na úrovni 12% a miera inflácie bola 14%. Preto na začiatku tohto desaťročia reálne úrokové sadzby boli záporné a na úrovni 2%. Ale v roku 1984 sa rast HDP zrýchlil na 7,2%. Avšak, nominálny 10-ročný dlhopis klesol na 11% a inflácia klesla až na 4%. V tomto klasickom príklade je jasne ilustrované, že hospodársky rast nespôsobuje infláciu. Reálne úrokové sadzby prudko stúpli o 9 percentuálnych bodov, aby priniesli pozitívnu 7% návratnosť štátneho dlhu! V zdravej ekonomike: akcie, ceny dlhopisov a mena by mali spoločne rásť tak, ako klesajú nominálne výnosy a rastú reálne úrokové sadzby. Jednoduchou pravdou je, že miera inflácie by mala klesať rýchlejšie, ako klesá miera nominálnych výnosov.
Avšak to, čo Fed, ECB a BOJ robia teraz, poskytuje recept na rastúce nominálne úrokové sadzby v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Tieto centrálnej banky porušujú všetky tri podmienky, ktoré vedú k dlhodobo nízkym a stabilným úrokovým sadzbám. Výrazným zvyšovaním množstva peňazí v obehu spôsobujú rast inflácie a zníženie kúpnej sily svojich mien. A vytváraním nadbytočných peňazí a úverov, centrálne banky poskytujú potrebné krytie pre svoje vlády na vytvorenie ohromujúceho dlhu. Menové, úverové a inflačné riziko vlastniť tieto tri štátne dlhopisy výrazne narástlo. A takto vytvorili ideálne podmienky pre kolapsu trhu s ich dlhopismi.
Centrálni bankári veria, že majú väčšiu moc a vplyv na výnosovú krivku ako v skutočnosti majú. Faktom je, že ovplyvniť môžu len úrokové sadzby, a aj to na relatívne krátku dobu. Tým, že neumožnia úrokovým sadzbám slobodne fungovať, Fed, ECB a BOJ čelia možnosti debaklu na trhu dlhopisov, ktorý tiež rozdrví ich meny a akciové trhy. Nedávna história ukázala, že tieto centrálne banky budú bojovať s následným vzostupom výnosov s, v poradí ďalším, kvantitatívnym uvoľňovaním č. III, IV a V v snahe odložiť bolesť. Táto neschopnosť priznať si realitu spôsobí možný kolaps, ktorý bude oveľa naliehavejší.
Zdroj: Pento Portfolio Strategies
Preložil: Tomáš Frečka
Facebook komentár