Lesný požiar na ceste
Každým týždňom sa kríza v Eurozóne stáva viac a viac podobná vysušenému lesu, kde sa malé požiare, ktoré vypukli, zdajú byť podnetom pre vzplanutie ďalšieho väčšieho ohňa. “Riešenia” sú navrhnuté, len aby sa ukázalo aké sú nevyhovujúce. Noví premiéri Grécka a Talianska sú oslavovaní ako schopní zavedenia potrebných opatrení na odvrátenie lesného požiara v celom rozsahu. Ale aj títo (v budúcnosti obetní baránkovia?) muži si uvedomujú, že môžu prispieť iba malým množstvom k problémom.
Riešenie spočíva v intenzívnom oživení rastu a rekapitalizácii bánk a finančných tokov dosahujúcich kapiláry finančného tela eurozóny. Ale to sa zdá nad možnosti národov eurozóny a ich politických vodcov. A tak ostaneme aj naďalej pri sledovaní požiaru vo veľmi suchom lese. Najväčším strachom v rozvinutom svete je to, že malých požiarov, proti ktorým sa bojuje v eurozóne, sa chytí vietor a prejdú do USA a na ich bankový systém. Môžme k tomu byť bližšie, než momentálne veríme.
Takže je múdre, aby sme sa tešili na lesný požiar v plnom rozsahu. Záchrana Grécka bola doteraz neúspešná a keďže Taliansko je „priveľké, aby stroskotalo“, je tiež „priveľké na záchranu”. Jeho 1.3 biliónov € dlhu ho pohltí aj bez pákového efektu finančnej výpomoci. Prevalí zadĺžených a zvrhne so sebou aj bankový systém Eurozóny. Nasledujúce lesné požiare prekročia aj Atlantik, ktorý už teraz zápasí so svojimi vlastnými dlhmi. Ak Grécko opustí eurozónu, budú nasledovať dva dôležité aspekty toho, čo sa potom rozvinie:
Budúcnosť Grécka
Odchod Grécka z eurozóny bude znamenať obnovenie drachmy. S ohľadom na únik kapitálu, ktorý sa už uskutočnil, môžme očakávať potenciálny pokles jej hodnoty až o 60% a viac. Avšak, bolo by to nezodpovedné od gréckej centrálnej banky, aby to dovolila. Pozrite sa naprieč Atlantikom do Argentíny. Tam Kontroly Kapitálu vedú centrálnu banku k prevzatiu kontroly nad vkladmi dolára, aby nedošlo k ich opustenie krajiny. V predchádzajúcich článkoch sme diskutovali o možnosti dvojstupňovej meny, jednej pre kapitálové transakcie a druhej pre obchodné transakcie v Grécku. Takýto režim by bol zameraný na prevenciu proti ďalším únikom kapitálu z krajiny. Iste, pre Grécko je už trochu neskoro na prijatie takýchto opatrení, keďže veľká časť svojho kapitálu už odišla do členských štátov EÚ do severnej časti krajiny.
Ak by Grécko opustilo eurozónu, znamenalo by to, že import by bol mimoriadne nákladný a bolo by to ťažké, získať ho. Bola by to jemnejšia verzia sankcií, než tie, ktoré boli uložené v Južnej Afrike a Rodézii v minulom storočí. Tieto dve krajiny zistili, že dosiahli miestný “boom”, pretože náhrada importu priniesla toľko príležitostí. Veľký problém Grécka je v jeho úradníkoch, nafúknutej časti krajiny. Mali by byť prudko zredukovaní a poslaní na alternatívny životný štýl.
To by tam mohlo spôsobiť hlboké sociálne problémy, ale napriek tomu by vzniklo veľa príležitostí v súkromnom sektore pre prebudenie množstva mdlého. Hoci by tam utiekla inflácia, náklady na dovoz by boli prehnané a viedli by k [J-krivka] vyrovnávaniu platobnej bilancie. Cestovný ruch by rozkvitol, keďže jedny z najlacnejších dovoleniek v Stredomorí by sa stali dostupnými spolu s nízkymi cenami nehnuteľností. Príliv eur z týchto dvoch zdrojov by mohol zdvihnúť Grécko späť hore. So znížením ich dlhu pod úroveň 50%, by to trvalo oveľa kratšiu dobu, kým by sa grécka ekonomika obnovila. Škoda spôsobená Grécku úspornými opatreniami by bola rovnako veľká, akokeby Grécko opustilo Eurozónu. Avšak veľký rozdiel by bol v tom, že čas potrebný pre Grécko na zotavenie by bol oveľa kratší, ak by Grécko opustilo EÚ, než keď v nej ostalo.
Pod dvojstupňovým menovým systémom, ako sme videli v iných krajinách v minulosti, by bol kapitál priťahovaný ku Grécku, kde by si užíval vyššie úrokové sadzby a zisky z úverov poslané do Grécka. Odhadujeme, že po piatich rokoch, by grécke financie boli v dobrom stave a ekonomike by sa darilo.
Budúcnosť eurozóny
EÚ bude mať veľký problém, ak by Grécko samo opustilo eurozónu. Trhy sa obávajú, že by Portugalsko, Taliansko a Španielsko mohlo nasledovať. Euro by dostalo veľký úder, lebo investori by sa bežali schovať k americkému doláru a vodcovia EÚ by museli tieto krajiny rýchlo zachraňovať alebo by sa len pozerali na euro padajúce ako kameň.
Môžete si byť relatívne istí, že eurobondy by potom boli vydávané na všetky národy v EÚ s limitmi na pôžičky slabšim členom, aby sa tak zaistilo neopakovanie minulosti. Fiškálna únia by tak mohla byť na dennom poriadku, v prípade, že by sa slabší členovia zhodli na centralizovanom EÚ systéme výberu daní. Tlak vyvíjaný na EÚ by posilnil takéto zmeny. Táto scéna by bola podobná, ak by si severní členovia podmanili južných členov bez krviprelievania. Očakávajte, že jednotlivé národné vlastníctva zlata budú nútené do otroctva aj keď len ako kolaterál (pomocou meny / swapov zlata Banky pre medzinárodné platby).
Ak by všetky slabé stredomorské členské krajiny eurozóny opustili EÚ, potom by sa obraz dramaticky zmenil. EÚ by sa potom skladala zo silných štátov Eurozóny. Ich platobná bilancia by buď vykazovala prebytok, alebo v najhoršom prípade by bola v rovnováhe. To by nebolo jednoduchou záležitosťou, pretože by nasledovala politická debata o každom národe, čo by spôsobilo zmätok na európskych a medzinárodných finančných trhoch až do skutočného odchodu týchto členov.
Potom, čo by odišli, euro by voči doláru prudko stúplo, peniaze by opustili USA (uprostred jeho vlastných dlhov / politickej krízy), aby sa vrátili do Európy. Opäť by tento proces bol škodlivý pre medzinárodný obchod, pretože cena eura by spôsobila, že mnohé exporty európskych národov by v zahraničí neboli konkurencieschopné.
Pokušenie zaviesť protekcionizmus by sa pravdepodobne ukázalo ako príliš veľa pre EÚ, jednoducho kvôli zachovaniu medzinárodných obchodných pozícií a ekonomickému zdraviu svojich členov. Ako sme videli v Japonsku a Švajčiarsku, hodnota meny bude obetovaná na ochranu obchodnej pozície národa alebo skupiny národov. To bolo jedno z hlavných lákadiel pre Nemecko, aby sa stalo členom EÚ. Keď to urobili, zistili, že sa môžu tešiť “pevnému” kurzu oproti ich európskym obchodným partnerom v EÚ. Ak by o to mali prísť, potom by sa dostali späť do dní plávajúceho, neustále sa zhodnocujúceho eura, a to aj voči americkému doláru. Spojené štáty by z toho mali obrovský prospech, keďže by to zrezalo európsky vývoz.
Európsky bankový systém by utrpel rad telesných rán, ktoré by mohli mnoho z nich zložiť a naštartovali by “domino” efekt na americké banky kvôli previazanosti ich financií. To môže mať oveľa väčšie náklady než na jednotlivé zúčastnené národy. Jediný spôsob, ako sa dostať von z tejto finančnej explózie je cez stupeň tvorby peňazí ďaleko za hranicou úrovne našej predstavivosti. Aby bolo možné zadržať defláciu, zdivočilo by to ekonomiku silných členov, rovnako ako aj slabých členov. Takže deflácia nemôže byť jednou z dostupných možností.
Zdroj: Gold-Authentic Money
Facebook komentár