Čo je v bankových trezoroch?

Keď zoberieme do úvahy fakt, že dopyt po fyzickom zlate medzi privátnymi investormi v priebehu roka 2013 zostáva silný, významný  pokles cien v posledných mesiacoch prekvapil mnohých investorov. Pri snahe dať tejto situácii zmysel vznikli špekulácie, že tzv. tehličkové (bouillonové) banky (väčšinou inštitúcie typu “Too Big To Fail”, ktoré úzko spolupracujú s centrálnymi bankami), požičali, alebo dokonca predali zlato na frakčnom základe, ďaleko prekročiac množstvo, ktoré sa predpokladá u nich v trezoroch. Výsledkom by bolo zmnohonásobenie množstva “zrejmého” zlata na trhu, čo by stlačilo jeho cenu. Takáto akcia by poskytla potrebné krytie pre ťažkosti centrálnych bánk v oblasti politiky znižovania hodnôt mien.

Väčšina týchto rečí má svoj pôvod v záhadnom januárovom oznámení Nemecka, druhého najväčšieho držiteľa zlatých rezerv na svete, o repatriácii asi 300 ton jeho zlatých rezerv, ktoré  sú držané vo Federal Reserve Bank v New Yorku. Vo všeobecnosti sa verí, že táto žiadosť bola motivovaná vnútornými politickými požiadavkami, ktoré spochybňovali potrebu ďalšieho držania nemeckého suverénneho bohatstva v rukách cudzincov.

Táto požiadavka reprezentovala menej, než 5% všetkého zlata, ktoré FED oficiálne drží vo svojich trezoroch v New Yorku. (Je zaujímavé, že skoršia požiadavka Nemecka na inšpekciu jeho aktív, bola Fedom zamietnutá).  Napriek relatívne malej požiadavke (v pomere k celkovej držbe), repatriácia sa očakáva v roku 2020.

Snáď zo strachu, že by mohlo byť “presvedčené” akceptovať  “hotovostné vyrovnanie”v USD namiesto zlata, neodvážilo sa Nemecko sťažovať sa. Buď to, alebo ako dôležitý  člen elitného klubu centrálnych bánk, konalo Nemecko “zodpovedne”, aby zabránilo narušeniu rovnováhy centrálnymi bankami kontrolovaného frakčného trhu s fyzickým zlatom. Napriek tomu sedemročné čakanie na návrat depozitu rozčerilo trhy so zlatom. Narástlo aj podozrenie, že FED už nevlastní 8,133.5 ton zlata, ktoré hlási. Dlhé roky centrálne banky prehlasovali, že “robia” veci so zlatom, vrátane požičiavania a swapovania. Niektoré, napríklad Rakúska centrálna banka, dokonca deklarovali “príjmy” zo zlata, inštrumentu, ktorý nenesie kupón.

Bloomberg hlási, že, nanajvýš neočakávane, odkedy Nemecko požiadalo o čiastočnú repatriáciu zlata, zásoby zlata na COMEXe padli z 11 miliónov uncií na približne 7 miliónov, teda asi o 36 %, na najnižšiu úroveň za 5 rokov. Je zrejmé, že dealeri požadovali fyzické dodanie nakúpeného zlata v zvýšenej miere počas roka 2013.

Niektorí dealeri boli možno presvedčení na prevzatie dodávky správami, že tehličkové banky, vrátane Morgan Stanley, vraj zažili vážne nájazdy na ich fyzické zlato, ktoré  držali v trezoroch pre svojich klientov. Už 23. januára 2013 stránka  The Wealth Cycles komentovala, že “…je takmer isté, že nie všetko zlato, ktoré je v záznamoch ako držané v tehličkových bankách, je skutočne tam. Mnoho z neho bolo založené a znovuzaložené ako záruka oproti dlhu, ktorý drží svetový finančný systém nad vodou.”

List, ktorý vydala 1. apríla 2013 holandská, štátom vlastnená banka ABN-AMRO pre držiteľov papierových nárokov na zlato a striebro, ktoré drží v trezoroch, musel zatriasť  samoľúbosťou. Klientom bolo oznámené, že akékoľvek fyzické  kovy, ktorú sú uskladnené v banke, budú v budúcnosti “vyrovnané v hotovosti” a že požiadavky na fyzickú dodávku budú zamietnuté. V rozpore s logikou, cena zlata v tomto období narastajúcej fyzickej neistoty nevzrástla. V skutočnosti do konca júna 2013 cena zlata klesla z  1.668.25 USD za unciu 8. februára na  1.192 USD, teda asi o 29%.

Mnohí pochopiteľne cítili, že centrálne banky možno konali, aby dovolili tehličkovým bankám vybrať si masívne krátke pozície vo vzácnych kovoch, aby pohnali ceny dole. Predchádzajúci pochod zlata smerom hore bol neustálou  hrozbou pre súčasný režim fiat meny. 8. júla 2013 šéf FEDu Ben Bernanke svedčil pred Kongresom, že: “… v skutočnosti nikto nerozumie cenám zlata, a ani ja nepredstieram, že im rozumiem.” Toto prehlásenie prešlo Kongresom nepovšimnuté, ale u niektorých pozorovateľov vyvolalo podozrenie z hrubého pokrytectva, dokonca vyhovárania sa. Toľko pokiaľ ide o podvodné “forwardove smerovanie.”

Pán Bernanke by bol pravdepodobne absolútne šokovaný, keby ho nejaký Kongresman požiadal, aby vysvetlil, prečo sa ponúkaná forwardova miera zlata – Gold Forward Offered Rate (GOFO), ponorila do negatívnej oblasti. GOFO je teraz pod úrokovou mierou fondov vlády USA (U.S. Federal Funds Rate) a medzibankovou úrokovou mierou v Londýne -London Interbank Offered Rate (LIBOR). Investori by mali oceniť dva faktory, Za prvé: ceny zlata možno boli centrálnymi bankami potláčané dlhé roky a mohli by reagovať, keď sa fyzický nedostatok a znehodnotenie fiat meny stanú jasnejšími. Za druhé, zvýšená hodnota fyzického vlastníctva vzácnych kovov by sa mohla stať manifestačnou.

Preložil: Anton Kovalčík

Zdroj: Euro Pacific Capital