Odkedy Trump znížil dane pre podniky na 21%, robotníci v celej krajine sa radujú. Spoločnosti ako Wall-Mart, Apple, Bank of America a mnoho ďalších oznámili pevné bonusy a nárast minimálnej mzdy. Zdá sa, že znižovanie daní je pre väčšinu jasným úspechom. Avšak niektorí komentátori, ako napríklad Dr. Veronique de Rugy z časopisu Reason majú pochybnosti.
Dr. De Rugy tvrdí, že toto oznámenie nie je v súlade s ekonomickou teóriou. Ovplyvnenie mzdy cez znižovanie daní by malo zabrať viac času. Novovzniknuté príjmy zo znížených daní sa musia nazhromaždiť a investovať do podnikového vybavenia, čo zvýši produktivitu zamestnancov a následne aj ich mzdy. Zjednodušene povedané, Dr. De Rugy naznačuje, že znižovanie daní jednoducho nemôže byť priamo zodpovedné za tieto oznámenia za tak krátky čas a dokonca uvažuje aj nad tým, či to nie je nič viac, ako len ďalší krok propagandy.
Popravde, tieto bonusy a nárasty sú perfektne v súlade s tým, čo predpovedala ekonomická teória.
Ako sa určujú mzdy
Mzdy sú ekvivalentné očakávanému nárastu príjmov, ktoré vygeneruje dané pracovné miesto pre podnik, alebo podobne, Mzdy vychádzajú zo sumy, ktorá by bola podľa očakávaní stratená, ak by jeho, alebo jej miesto ostalo neobsadené.
Súvisiace: Je naozaj čas na masívne zníženie daní v USA?
Napríklad, predstavte si že reštaurácia zamestnáva 5 kuchárov, ktorý sú schopný obslúžiť C počet zákazníkov za hodinu a zarobiť si E dolárov z tržby. Jeden z kuchárov vyhrá lotériu a odíde žiť na Bahamy, teraz je reštaurácia schopná obslúžiť len C – L zákazníkov a teda dosiahnuť iba tržby X. Samozrejme, zamestnávateľ bude ochotný platiť iba rozdiel medzi E a X, teda číslo, ktoré budeme označovať ako W, na zamestnanie 5. kuchára. W je to, čo ekonómovia označujú ako hraničný príjmový produkt a vďaka konkurencií na trhu práce majú mzdy tendenciu smerovať toto číslo na voľný trh, znížené o zľavu z preferencie času.
Aby sme videli, ako dane ovplyvňujú mzdy, predstavte si, že by zakaždým, keď by šiel majiteľ reštaurácie vložiť do banky zisk z jeho podniku, prepadol by ho ozbrojený lupič a ukradol by mu 35 % z čistého zisku prevádzky. Ak momentálne neberieme do úvahy, čo zlodej spraví so svojim lupom, či za ne postaví cesty, alebo bude financovať štúdiu účinkov kokaínu na promiskuitnosť japonských prepelíc. Akonáhle sa krádež udeje, reštaurácia má menej peňazí, ako predtým. Tým sa reštaurácia okamžite stane menej efektívnou a peniaze, ktoré boli určené na investovanie späť do firmy, vrátane peňazí pre robotníkov, sú hneď menšie. Pozrime sa na to inak: príjem, ktorý si firma môže teraz udržať sa znížil, čo znamená, že zisk zo zamestnanca sa znížil. To mzdy potlačí smerom nadol, aj keď na voľnom trhu by firma mohla byť ochotná platiť zamestnancom viac.
Po nejakom čase nový, “zhovievavejší“ zlodej nahradí toho bývalého a rozhodne sa kradnúť iba 21 % z čistého príjmu reštaurácie. Časť nákladov, spôsobených zločinom sa znížila a to bude mať rovnaký efekt, ako zníženie hocijakých iných nákladov. Pokiaľ sa mzda nevráti na tú úroveň, kde bola pred tým, ako krádeže začali, bude rásť, pretože pracovníkov výkon sa stal hodnotnejší v momente, kedy sa znížila ukradnutá suma. Navyše, firemné očakávania výnosu vzrastú, čo potenciálne povedie k zvýšeniu mzdy.
Ak slovo “krádež“ nahradíme za slovo “daň“ a reštauráciu za americké firmy, môžeme jasne vidieť, že nárast mzdy je v súlade so štandardnou ekonomickou analýzou. Aj keď je pravda, že zníženie firemných daní umožní investovať viac peňazí do samotného podniku, tento fenomén je oddelený od toho, ktorý je v súčasnosti vo funkčnosti. Zníženie záťaže od vlády na súkromný sektor má ako okamžité, tak aj dlhodobé výhody pre pracovníkov, ako aj vlastníkov a Trumpová daňová reforma je toho dôkazom.
Zníženie daní je dobré, no taktiež musíme znížiť výdavky.
Je potrebné prijať viac opatrení, aby boli výhody tejto reformy udržateľné. Pokiaľ tu budú deficitné výdavky umožnené tlačou peňazí v centrálnej banke, musia sa tiež znížiť vládne výdavky, aby sa obmedzil efekt dane z inflácie.
Keď sa vrátime späť k nášmu príkladu, predstavme si, že zlodej nechce znížiť svoje výdavky pod súčasnú úroveň, napriek tomu, že kradne už menej. V skutočnosti si náš zlodej rozvinul schopnosť dokonale napodobiť prístup jeho lokálnej ekonomiky a perfektne oklamať každého, kto ho prijal.
Hmatateľný efekt bude podobný jeho bezohľadnej krádeži. Cena tovaru bude narastať tak, aby vynulovala nominálne zvýšenie mzdy, no nie skôr, ako sa prevedie skutočný hmotný majetok na zlodeja a prvých prijímateľov nových peňazí.
Súvisiace: Apple a technologické firmy zo zámoria do USA presunú $ 400 miliárd
Poprípade, ak sa zlodej obáva, že verejnosť príde na jeho praktiky, môže požiadať o pôžičku z finančných prostriedkov komunity. Finančníci mu radi dajú pôžičku, pretože môže jasne dokázať, že má veľký a nezrovnateľne spoľahlivý zdroj príjmu. V tomto prípade by zlodej mohol byť schopný udržať si výdavky na aktuálnej úrovni, avšak na úkor rastu v rámci ekonomiky. Skôr, či neskôr zlodej musí vyrovnať svoj dlh a vyrovnať sa s tým bez škrtov v rozpočte, jeho jediným východiskom bude buď začať kradnúť viac peňazí, alebo si tlačiť vlastné.
Lekcia je jasná. Ak si kongres a Trumpová vláda prajú vidieť dlhodobo udžateľný nárast blahobytu Amerických občanov, mali by nasledovať svoje znižovanie daní, aj znižovaním rozpočtu.
Preložil: Tibor Bobrik
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Mises Institute
Facebook komentár