Čo by sa stalo, keby celý svet prestal jesť mäso?

Budete zdravší, ak budete jesť viac ovocia a zeleniny a menej červeného a spracovaného mäsa. To je každému jasné.  Ale keďže sliepky a kravy taktiež konzumujú potravu a spaľujú ich vlastnú energiu, mäso je taktiež prispievateľom k zmene klímy. Prechod na vegetariánstvo vie drasticky znížiť tvoje prispievanie ku globálnemu otepľovaniu.

Toto je všetko na úrovni jedného človeka. Ale čo keď sa tieto zmeny vynásobia 7 miliardami ľudí a zaráta sa do toho rast obyvateľstva?

V našom poslednom výskume moji kolegovia odhadli, že zmeny smerom k rastlinnej strave v súlade s globálnymi stravovacími pokynmi od WHO (Svetová Zdravotnícka organizácia), by mohli do roku 2050 znížiť úmrtnosť o 5-8 miliónov ľudí ročne. To reprezentuje 6-10% zníženie globálnej úmrtnosti.

Súvisiace: Francúzskom prešiel zákon proti plytvaniu potravín supermarketmi

Emisie skleníkových plynov spojené s výrobou jedla by boli taktiež znížené o viac ako dve tretiny. Dokopy by tieto zmeny mali pre spoločnosť hodnotu vyššiu ako 1 bilión amerických dolárov – možno dokonca až okolo 30 biliónov. To je asi desatina pravedpobného globálneho HDP v roku 2050. Naše výsledky sú publikované v žurnáli PNAS.

Obraz stravovania v budúcnosti ale prináša zlovestné predstavy. Konzumácia ovocia a zeleniny by mala vzrásť, rovnako ale aj konzumácia  červeného mäsa a kalórií vo všeobecnosti. Zo 105 svetových regiónov obsiahnutých v našej štúdiu, menej ako tretina smeruje k splneniu vyživovacích odporúčaní.

Väčšia populácia, ktorá sa vyživuje ešte horšie, znamená že do roku 2050 budú emisie skleníkových plynov spojené s výrobou jedla predstavovať viac ako polovicu „rozpočtu“ emisií, ktoré má svet, aby obmedzil globálne otepľovanie na menej ako 2°C.

Aby bolo jasné, ako výživové zmeny dokážu odvrátiť takýto pochmúrny scenár, skonštruovali sme štyri alternatívne výživové plány a analyzovali ich dopady na zdravie a prostredie. Prvý bol založený na predpokladoch vyživovania v roku 2050; ďalší založený na globálnych vyživovacách pokynoch, ktoré obsahujú minimálne množstvo zeleniny a ovocia, a tiež limity na množstvo červeného mäsa, cukru a celkového množstva kalórií; a nakoniec dva vegetariánske plány, jeden zahrňujúci vajíčka a mliečne výrobky (lakto-ovo-vegetariánsky) a druhý založený kompletne na rastlinnej strave (vegánsky).

Dá sa vyhnúť miliónom úmrtí

Zistili sme, že privlastnenie globálnych stravovacích pokynov by malo za následok zníženie o 5,1 milióna úmrtí za rok do roku 2050. Vegetariánska a vegánska strava by znížila úmrtia o 7,3 milióna, respektíve 8,1 milióna úmrtí. Asi polovica z tohto je vďaka konzumovaniu menších objemov červeného mäsa. Druhá polovica vďačí vyššej konzumácii ovocia a zeleniny, spolu so znížením príjmu celkovej energie (spojenej so znížením obezity).

Existujú ale obrovské regionálne odchýlky. Odhaduje sa, že asi dve tretiny zdravotncýh prínosov týchto stravovacích plínov by sa objavili v rozvíjajúcich sa krajinách, hlavne vo východnej a južnej Ázii. Bohaté krajiny ich tesne nasledujú, a výhody na konkrétnu osobu v rozvinutých krajinách by mohli byť až dvakrát väčšie ako v rozvíjajucích sa krajinách, keďže ich relatívne stabilnejšie vyživovanie necháva priestor na zlepšenie.

Najväčšiu zmenu a najviac zdravotných výhod by pocítila Čína, s 1,4-1,7 miliónom odvrátených úmrtí ročne. Zníženie objemu červeného mäsa a celkového množstva prijatej energie by bol jeden z najdôležitejších faktorov ako v Číne, tak aj v EU alebo USA, ktoré by z týchto zmien tiež veľmi profitovali. Ale za to v Indii, viac ako milión ľudí ročne by sa mohlo vyhnúť úmrtiu len vďaka konzumovaniu väčšieho množstva zeleniny a ovocia.

Rusko a ďalšie krajiny Východnej Európy by videli zažili obrovské výhody pre každú osobu, hlavne kvôli zníženej konzumácii červeného mäsa. Ľudia v malých ostrovných štátoch ako Maurícius alebo Trinidad a Tobago by profitovali kvôli zníženiu obezity.

Vegáni verzus klimatické zmeny?

Odhadli sme, že prijatie globálnych stravovacích pokynov by znížilo emisie spojené s výrobou jedla o 29%. Ani to by ale nestačilo na zníženie skleníkových plynov spojených s výrobou jedla na ustráženie stúpania priemernej teploty pod 2°C kvôli globálnemu otepľovaniu.

Na seriózny boj s klimatickými zmenami sú potrebné stravovacie návyky viac založené na rastlinnej potrave. Naša analýza ukazuje, že ak by sa celý svet zmenil na vegetariánsky, emisie z výroby jedla by klesli o 63%. A keby sa každý zmenil na vegána? Až o astronomických 70%!

Akú to má hodnotu?

Stravovacie návyky by mali obrovské ekonomické výhody, globálne by sa ušetrilo 700-1000 miliárd dolárov ročne na zdravotnej starostlivosti a stratených pracovných dňoch. Hodnota, ktorú spoločnosť dáva na nižší risk úmrtia, by mohla byť až 9-13% z globálneho HDP, alebo 20-30 biliónov amerických dolárov. Odvrátené klimatické zmeny spôsobené skleníkovými plynmi z výroby jedla by mohli mať hodnotu až 570 miliárd dolárov.

Súvisiace: Svet ročne plytvá potravinami za $ 400 miliárd

Hodnotenie zdravia a prostredia dolárovými hodnotami je citlivá téma. Na druhej strane, naše výsledky poukazujú, že zmeny stravovacích návykov by mohli veľmi prospieť spoločnosti, a hodnota tohto prospechu je silným argumentom pre zdravšie a viac environmentálne udržateľné stravovanie.

Rozpätie takejto úlohy je jasne enormné. Len na splnenie globálnych stravovacích pokynov by musela byť produkcia a konzumácia ovocia a zeleniny v krajinách Subsaharskej Afriky alebo Južnej Ázie, zatiaľ čo spotreba červeného mäsa by musela byť znížená o polovicu globálne, v bohatších krajinách až o dve tretiny. Taktiež by musel byť porazený kľúčový problém nadmerného príjmu potravy. Určite by to bola pre svet ťažká skúška….

Preložil: Michal Mráz

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: Yahoo, WSJ