Recesia vyvolaná koronavírusmi sa od minulých poklesov (recesií) veľmi líši, čo pre centrálnych bankárov a zákonodarcov znamená nové výzvy – s týmto vyjadrením prišla členka Rady Európskej centrálnej banky.
Súčasný stav krízy v súčasnosti závisí od odvetvia služieb, ktoré sa od zavedenia sociálnych obmedzení na celom svete začiatkom tohto roka takmer zastavilo. Napriek určitej úľave v letných mesiacoch, kedy európske vlády zmierňovali obmedzenia, následne muselo mnoho reštaurácií, barov, kaviarní, niektorých hotelov a väčšina maloobchodných predajní opäť zavrieť svoje brány, pretože región bojuje proti druhej vlne nárastu infekcií.
Isabel Schnabelová, členka rady guvernérov ECB, na konci tohto týždňa poznamenala: „Táto recesia v oblasti služieb sa môže veľmi líšiť od bežnej recesie. Jedna otázka teda znie: Ako dlho bude zotavenie trvať? Ďalšia znie: Aké budú vplyvy na zamestnanosť?“
Súvisiace: Európa by mohla čeliť dvojitej recesii
Jej vyjadrenia prišli potom, keď prezidentka ECB – Christine Lagardeová v prejave zdôraznila, že „veľký počet ľudí, ktorí na jar prišli o prácu, opustili trh práce a následne prestali hľadať prácu, pričom 3,2 milióna pracovníkov bolo klasifikovaných ako „odradených.“
Títo ľudia sa neregistrovali ako nezamestnaní, a preto nie sú zahrnutí do formálnych štatistík nezamestnanosti v regióne.
Posledné údaje ukazujú, že nezamestnanosť v eurozóne vzrástla – v septembri vzrástla o na 8,3% – zatiaľ však nedosiahla úroveň predchádzajúcich kríz, keď pokles zamestnanosti znamenal prudký nárast nezamestnanosti. Táto miera v roku 2013, počas dlhovej krízy regiónu prekročila hodnotu 12%.
Schnabelová v rozhovore uviedla, že programy udržania zamestnania zabránili masívnemu zvýšeniu počtu nezamestnaných, zároveň však „niektorí ľudia práve prestali pracovať a následne … nie sú započítavaní ako nezamestnaní“.
ECB sa navyše obáva toho, ako koronavírusová kríza zasahuje rôzne časti populácie.
Schnabelová ďalej poznamenala: “To, čo tiež vidíme a čo si myslím, že je dôležité, je to, že veľmi odlišne zasahuje rôzne krajiny a následne veľmi rozdielne zasahuje aj rôznych ľudí v rámci krajín,” … “To v skutočnosti prináša nové výzvy, hlavne pre fiškálnu stránku, ale samozrejme to má vplyv aj na menovú politiku.”
Existujú dôkazy, že medzi dve najviac postihnuté skupiny v rámci tohto poklesu patria mladí ľudia a ženy. Mladí pracovníci majú tendenciu mať zmluvy na dobu určitú, čo napríklad uľahčuje ich prepúšťanie; a veľa žien pracuje v oblastiach citlivých na kontakt, ktoré boli pandémiou vážne zasiahnuté.
Ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku 2020 vzrástla o 12,7% – čo je jej najprudší rast zaznamenaný po uvoľnení obmedzení. V druhom štvrťroku nasledovalo zníženie o 11,8%, keďže došlo k prísnym obmedzeniam.
ECB naznačila, že pracuje na ďalších monetárnych stimuloch pre eurozónu. Lagardeová, ktorá začiatkom tohto týždňa, v rámci vystúpenia navrhla, aby centrálna banka mohla zaviesť priaznivejšie podmienky pre banky a ďalšie nákupy štátnych dlhopisov v snahe udržať ekonomiku nažive.
Schnabelová dodala: „Je dôležité, aby poskytovanie pôžičiek zostalo také rozsiahle, ako bude potrebné,“ a dodala, že ECB skúma „všetky“ dostupné nástroje.
Na otázku o možných zmenách úrokových sadzieb v decembri odpovedala: „Existujú dôvody, prečo sme v minulosti nepristúpili k zníženiu úrokových sadzieb a v súčasnosti musíme skontrolovať, či sú tieto dôvody stále relatívne.“
Súvisiace: Vakcína globálnu ekonomiku nevylieči
Na rozdiel od Federálneho rezervného systému a Centrálnej banky Británie sa ECB na začiatku krízy vyznačovala tým, že sa rozhodla pre nezníženie sadzieb.
Nakoniec poznamenala: „Všetky naše rozhodnutia v oblasti menovej politiky sú vždy analýzou nákladov a prínosov, a preto sa musíme pozrieť na efektívnosť opatrení za súčasných okolností a musíme aj myslieť na vedľajšie účinky a vždy si vyberieme nástroje, pre ktoré je táto rovnováha k dispozícii a je zároveň aj tou najlepšou.“
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ
Facebook komentár