Články poukazujú na vyššie ceny zlata “Steve Saville”

Vo vydaní časopisu Barrons z 31. júna 2010 sú dva články, ktoré poukazujú na oveľa vyššiu cenu zlata v nadchádzajúcich rokoch. Prvý z týchto článkov je interview s Rayom Dailom s názvom „Odložte nabok obavy z inflácie – len na teraz“. 

Ray Dailo je investičným riaditeľom Bridgwater Associates, firmy, ktorá spravuje okolo 75 miliárd dolárov v mene vlád, centrálnych bánk, penzijných fondov a nadácii, takže jeho názory majú istú váhu. Jeho názory sú určite býčie na zlato, nie preto, že by bol býk, čo sa týka zlata, ale preto, že očividne súhlasí s Keynesiánskymi ( čítaj: nesprávnymi) politikami realizovanými vládami a centrálnymi bankami ako reakciou na finančnú krízu. Konkrétne, v Dailovom článku je čisto a jasne vyjadrené presvedčenie, že centrálne banky môžu pomôcť ekonomike vytváraním peňazí z ničoho (falšovaním). Napríklad hovorí: 

„Existuje veľká kritika zachraňovania finančných inštitúcií a vytvárania vysokého rozpočtového deficitu, ale ak by to vláda neurobila, boli by sme v hroznej situácii. V budúcnosti nebude možné stimulovať týmto spôsobom, pretože je to politicky neudržateľné. Je to riziko, pretože medzi súčasnosťou a rokom 2012 bude ekonomika pravdepodobne opäť klesať a bude dôležité, aby monetárna a fiškálna politika bola schopná stimulácií a aby federálna rezervná banka schopná opäť nakupovať aktíva.“ 

Taktiež : 

„Angličania majú tiež vysoký dlh, ale oni majú [výhodu na rozdiel od eurozóny v tom, že majú] nezávislú menu a môžu tlačiť peniaze a odvrátiť dlhovú krízu. Dlžníci bez možnosti tlačenia peňazí sú tí, ktorí majú problém.“ 

Navyše, blízko záveru tohoto článku prichádza s myšlienkou, že rozsiahle tlačenie peňazí povedie nasledovne k „inflačnému“ problému: 

„Znehodnocovanie hlavných mien a tlač peňazí nezapríčiní v najbližšej dobe významnú všeobecnú úroveň inflácie. Tlač peňazí bude kompenzovať defláciu, ktorá pochádza zo slabého dopytu tovarov a služieb v dôsledku slabého rastu úverov. Napríklad, v marci 1933 U.S.A. vytlačili veľké množstvo peňazí čo zmenilo defláciu na miernu infláciu, ale nie na vysokú úroveň inflácie… Chcem tým povedať, že v rozvinutých krajinách je prebytok väčšiny vecí a to vytvára deflačné prostredie. Máme príliš veľké výrobné kapacity. Máme príliš veľa pracovnej sily. Máme príliš veľký bytový fond. Ako Európska ekonomika slabne a zhoršuje sa jej dlhová kríza, tlač peňazí neprinesie zvýšenú infláciu, pretože zároveň sa aj menej kupuje a tieto prebytky už teraz spôsobujú deflačné tlaky. To je dôvod, na rozdiel od presvedčenia skoro všetkých, prečo verím, že dlhopisy krajín, ktoré môžu tlačiť peniaze budú dobrou investíciou.“ 

Zhrňme si Daiolov pohľad: Vytváranie peňazí centrálnymi bankami dá pod ekonomiku pevný podstavec, a pokiaľ ide o všeobecnú úroveň cien, v skutočnosti nezáleží koľko nových peňazí sa vytvorí, kým existuje produkčná medzera. 

Ak vysoko rešpektovaný a vplyvný správcovia peňazí ako Ray Dailo veria, že monetárna inflácia je tá správna cesta, potom máme ďaleko od toho, kedy sa politický prúd obráti proti zámerom „inflatovať si cestu z dlhu“. Naznačuje to, že v budúcnosti bude inflácia oveľa vyššia, a že v zásobe sú oveľa vyššie ceny zlata. 

Druhý z dvoch článkov v Barrons je nazvaný „Zlato: Posledná umelá mena“. Tento článok správne poukazuje na to, že ľudia majú tendenciu naháňať sa za výkonom, čím sa investície stávajú vysoko populárne po tom, čo prestanú ponúkať istú hodnotu. Nanešťastie, to je jediný správny bod tohto článku, prepleteného nesprávnymi závermi a chybami v logike. Budeme sa venovať len niektorým chybám/nesprávnym záverom. 

Richard Wiggins, autor článku, tvrdí, že zlato sa stalo príliš populárne, domnieva sa, že ľudia dnes vlastnia príliš veľa zlata, a preto je riziko, že by mohlo zaznamenať veľký pokles ceny. Súhlasíme, že zlato je dnes oveľa populárnejšie ako bolo pred piatimi rokmi, ale len málo členov investičnej verejnosti je v súčasnosti vystavených riziku v súvislosti so zlatom. Citujme Marca Fabera: 

„Dovoľte mi vniesť trochu svetla … [do tvrdenia, že ľudia vlastnia príliš veľa zlata]. Každý rok sa zúčastňujem niekoľko investičných seminárov, korporátnych mítingov a konferencií. Často sa pýtam, kto z publika vlastní nejaké zlato. Zvyčajne maximálne medzi 3% a 5% účastníkov vlastní nejaké zlato alebo iné vzácne kovy. … V skutočnosti, pri tom všetkom tlačení peňazí, ktoré sa deje po celom svete, bol som skôr šokovaný z toho, keď som nedávno navštívil päť rozličných konferencií a skupinových stretnutí s investormi, ktorých považujem za „sofistikovaných“, prezieravých a „inteligentných“, sotva niekto z nich vlastnil nejaký fyzické zlato alebo striebro (zvyčajne spomedzi 200 ľudí možno 3 ľudia).“ 

Po nesprávnom prehlásení, že ľudia vlastnia „príliš veľa“ zlata, Wiggins pokračuje: 

„Hlavný argument v prospech zlata je, že všetko to tlačenie peňazí Federálna bankou — 18 rokov lacných peňazí – nás bude v budúcnosti prenasledovať, keď sa s veľkým rachtom vráti naspäť inflácia. Ak sa teda dnešní investori obávajú o infláciu v USA, môžu ísť na trh, a predať vládne dlhopisy (T-Bonds) alebo nakúpiť euro či inú menu a získať na úroku pri takomto predaji. Investori, ktorí sa obávajú inflácie v štýle rokov 1970 by taktiež mali nakupovať štátne cenné papiere zabezpečené proti inflácii.“ 

Súhlasíme, že krátkej pozícii v amerických dlhopisoch na viac ako 10 rokov (T-Bonds) by sa malo dariť najbližších niekoľko rokov, ale existujú štyri dôvody, prečo krátka pozícia na americké dlhopisi (T-Bonds) nie je dobrá náhrada za investíciu do zlata. Po prvé, krátka pozícia na čokoľvek by nikdy nemala byť považovaná za investíciu. Po druhé, stačí, ak sa pozriete na to, čo sa stalo v priebehu posledných desaťročí aby ste si uvedomili, že klesajúca dôvera vo vládou kontrolovanú menu môže byť sprevádzaná pozitívnym výnosom oboch zlata a vládnych dlhopisov (T-Bonds). Po tretie, monetizovaním vládnych dlhopisov (T-Bonds), môže Fed dosiahnuť to, že trh s vládnymi dlhopismi prestane na nevhodne dlhú dobu (nevhodne znamená, že každý bude mať záujem sa ochrániť pred „infláciou“ prostredníctvom krátkej pozície na vládne dlhopisy (T-Bonds)) odzrkadľovať „inflačnú“ hrozbu. Po štvrté, matematika je viac naklonená „dlhým“ (longs) pred „krátkymi“ (shorts) v tom, že najvyšší potenciál zisku z bez-dlhových krátkych pozícií je 100%, zatiaľ čo najvyšší ziskový potenciál z bez-dlhových dlhých pozícií je neobmedzený. 

Čo sa týka myšlienky, že investori obávajúci sa inflácie by mali nakupovať cenné papiere zabezpečené proti inflácii, len poznamenáme, že tieto cenné papiere sú chránené len pred efektom inflácie, ktorú priznáva vláda. 

Čo sa týka myšlienky, že investori by mali nakupovať euro ako poistenie proti inflácii amerických dolárov: To nemôže myslieť vážne! 

Článok končí nasledovne: 

„Len 15% zlata sa používa ako monetárny kov; zvyšok sa používa ako komerčný kov a toto využitie, konkrétne ako elektrovodič odolný voči korózii pre polovodiče, klesá. Bohužiaľ, je to mäkký, kvázi-nevyužiteľný kov s veľmi malým industriálnym využitím. 

Zlato je len ďalšia umelá mena. Jediný dôvod, prečo je zlato hodnotné je ten, že veríme v jeho hodnotu. Nevyhnutne, táto zlatá bublina skončí slzami. Odhad kedy a o koľko klesnú ceny zlata je na každom zvlášť, ale chytrý odhad je „skôr skôr ako neskôr“.“ 

Taktiež mohol zdvihnúť transparent, ktorý by hovoril: 

„Absolútne nemám šajnu o ponuke a dopyte zlata a nepoznám význam termínu „umelá mena“. Taktiež, nikdy ma nenapadlo, že jediný dôvod prečo má ČOKOĽVEK hodnotu je, že veríme, že to má hodnotu.“ 

Ak by sme to zhrnuli, prvý z vyššie spomenutých článkov v Barrons je býčí na zlato, pretože odráža presvedčenie, že v budúcnosti bude potrebnej oveľa viac monetárnej inflácie na podporu ekonomiky, kým druhý je býčí na zlato, pretože odráža hrubé nepochopenie zlata, peňazí a toho, ako by vyzerala reálna „zlatá bublina“. Takéto nepochopenia sú zvyčajne obvyklé v začiatočných alebo stredných fázach býčích trhov, ale nikdy nie na konci býčích trhov. Keď sa dostaneme do fázy, kedy sa býčí trh skoro končí, takmer každý chápe, prečo cena rastie. 

Zdroj: Speculative-Investor

Preložil: Peter Sarka