Čína ukončila dlhoročné špekulácie o jeho oficiálnych rezervách v zlate, keďže odhalila takmer 60 percent nárast svojich zásob od roku 2009.

Centrálna banka krajiny oznámila, že jej rezervy v zlate ku koncu júna roka 2015 boli na úrovni 1658 ton (53,31 miliónov trójskych uncí vo forme rýdzeho zlata). V apríli roka 2009 boli rezervy na úrovni 1054 ton.

Nákupy ukazujú, ako sa Čína snaží diverzifikovať svoje rezervy od amerického dolára v čase, kedy cena zlata klesla takmer na najnižšiu cenu od roku 2010.

Ale táto úloha bola komplikovaná rýchlym rastom devízových rezerv Číny, ktoré sú najväčšími na svete a sú v hodnote viac ako 3 bilióny.

Súvisiace: Čína vytvorila obrí investičný fond zlata, aby rozšírila svoj vplyv na trhoch

Pri hodnote 60,9 miliárd dolárov, na základe dnešných cien, rezervy zlata v Číny tak tvoria len 1,6 percent svojich celkových devízových rezerv. Svetový priemer podľa agentúry Reuters GFMS bol na konci roka 2014 tesne pod 10 percentami.

Čína v tomto roku vykonala zníženie svojich devízových rezerv, keďže na konci júna boli výške 3,69 biliónov amerických dolárov, z 3,84 biliónov dolárov v mesiaci január.

Ľudová banka Číny na svojich internetových stránkach uviedla: “Zlato má osobitý význam ohľadom svetových rizík a už nejaký ten rok nie je zlou investíciou.”

“Ale kapacita trhu so zlatom je malá v porovnaní s devízovými rezervami Číny, ak by devízové rezervy boli použité ku kúpe veľkého množstva zlata v krátkom čase, malo by to veľmi veľký vplyv na trh.”

Leon Westgate, ktorý je analytikom z ICBC Standard Bank poznamenal: “Ak sa vám môže zdať, že sa jedná o optimistický fakt, realizácia ich nákup nie je býčím, najmä z hľadiska rozsahu.”

Podľa Svetovej Rady pre Zlato (World Gold Council): “Napriek tomu na základe týchto údajov, Čína v súčasnosti prekonala Rusko ako šiesteho najväčšieho držiteľa zlata na svete, po USA, Nemecku, Medzinárodnom menovom fonde, Taliansku a vo Francúzsku. USA má rezervy v zlate  o hodnote 8133 ton.

Čína neoznamuje svoje pravidelné údaje ohľadom svojich rezerv v zlate. Pred posledným oznámením Číny v roku 2009, v priebehu posledných 15 rokov boli podľa banky UBS vykonané len dve ďalšie oznámenia ohľadom zmeny svojich zlatých rezerv.

Podľa UBS je možné, že toto oznámenie ohľadom zlata je určitým “gestom transparentnosti”, ako MMF chce v tomto roku vykonať začlenenie ich meny k tzv. jednotnej menovej a účtovnej jednotky používanej v rámci Medzinárodného menového fondu. Pôvodne bola jednotka SDR viazaná na zlato.

Súvisiace:

Čína ďakuje za lacnú cenu zlata
Stratégia Číny pre zlato

Zlato sa v roku 2011 obchodovalo na historických maximách 1 921,17 dolárov za trójsku uncu, predtým, než prudko pokleslo k úrovni 1 136 dolárov.

Čínske nákupy boli vykonané pomocou najrôznejších tuzemských rafinérií, produkčných zásob a prostredníctvom obchodovania na domácich i medzinárodných burzách.

Pravdivosť rezerv

Podľa Briena Lundina, editora tzv. Gold Newsletter: “Najnovší výsledok celkových rezerv je na polovičnej úrovni, toho čo si myslel trh. Trh všeobecne očakával, že ich rezervy sú vo výške viac ako 3000 ton.

“Existuje veľa dôkazov, že ich podiely sú v skutočnosti na omnoho vyšších úrovniach a každý sa musí pýtať, prečo oznámili toto tzv. podhodnotenie.”

Toto zverejnenie Číny naozaj prišlo v deň, keď ceny futures na zlato dosiahli jeho najnižšiu úroveň za viac ako päť rokov. Cena zlata s dodaním v auguste skončila piatkové obchodovanie na Comexe, pri úrovni 1 131,90 dolárov za uncu.

Ross Norman, ktorý je výkonným riaditeľom spoločnosti Sharps Pixley poznamenal: “Čína má ambície vytvoriť globálnu rezervnú menu, s cieľom napadnúť hegemóniu dolára a zaplniť prázdnotu vytvorenú centrálnymi bankami eurozóny.”

Ďalej uviedol: “A Čína jasne uznala úlohu zlata pri poskytovaní dôveryhodnosti a postavenie toho, čo by malo byť novou menou na medzinárodnej scéne.”

To by však mohlo znamenať, že Čína bude pridávať oveľa viac zlata do svojich rezerv v nadchádzajúcich mesiacoch, keďže sa blíži jej termín k začleneniu do už spomínanej menovej jednotky MMF.

O’Byrne povedal, že by sa nečudoval, keby Čína mesačne začne hromadiť minimálne 100 metrických ton zlata.

Zdroj: WallStreetJournal, Bloomberg

Facebook komentár