V nedávnom článku O tom, ako Čína zjedla Amerike večeru opísal Clif Carothers úspechy Číny za posledných 30 rokov:
„V priebehu 30 rokov bola Čína schopná zvýšiť svoje HDP z 216 miliárd USD na 6 biliónov USD. Nahromadila rezervný kapitál vo výške 3 bilióny USD. Zmenila Ameriku z národu najväčších veriteľov na národ najväčších dlžníkov. Vyplienila americké továrne a vytvorila najväčšiu výrobnú základňu na celom svete. Tento prudký nárast HDP sa odrazil v spotrebe energie, takže v júni tohto roku Čína predbehla Ameriku a stala sa najväčším svetovým spotrebiteľom energie. Zatiaľ čo Amerika spotrebuje 19% svetovej energie, Čína spotrebuje 20,3%.“
Zatiaľ čo čínska ekonomika vzrástla o fenomenálnych 2800%, americké HDP sa zvýšilo z 2,3 bilióna USD na 15 biliónov USD – úbohý 650%-ný nárast, z ktorého 420% bolo kvôli inflácii. Nie je otázkou, či bol čínsky rast pozoruhodný. Otázkou však je, či je udržateľný a stojí na pevných základoch.
Vo februári 2010 uverejnili Casey Research článok Je zotavenie čínskej ekonomiky podvod?, v ktorom uviedli, že stimulačný balíček vo výške 2,1 bilióna USD, ktorý čínske úrady uvoľnili po finančnom krachu v rokoch 2008/2009, viedol k obrovským zlým a podvodným investíciám.
Oficiálne správy v novembri 2008 uvádzali, že stimulačný balíček má hodnotu 586 miliárd USD, ktoré majú byť preinvestované v kľúčových oblastiach ako bývanie, infraštruktúra vidieka, transport, zdravotníctvo a školstvo, životné prostredie, priemysel, obnova po prírodných katastrofách, znižovanie daní a financie. V skutočnosti napumpovala centrálna vláda do ekonomiky ďalšieho 1,5 bilióna USD v snahe udržať sociálnu stabilitu pomocou podpory priemyslu. Čínske banky naliali do štátnych podnikov lacné pôžičky, aby zabezpečili umelé ziskové marže a aby udržali konkurencieschopnosť čínskych výrobkov a zamestnanosť na maxime. Z krátkodobého hľadiska stimulačný balíček priniesol želaný efekt.
Konkrétne Šanghajský index (ktorý v októbri 2007 dosiahol svoje maximum na úrovni 5913 a v novembri 2008 spadol na svoju minimálnu hranicu 1678) zareagoval v januári 2010 na stimulačný balíček skokom na hodnotu 3300 (viď graf 1).
No pri všetkých monetárnych a fiškálnych stimuloch platí, že každý úvodný rast po čase vystrieda pokles. Dnes sa Šanghajský index nachádza na úrovni 2350 bodov, čo je o 29% menej než v čase, keď som napísal môj článok. V Číne sme svedkami akcelerujúcej inflácie a obrovskej bubliny na realitnom trhu, ktorá vznikla ako dôsledok miliárd zlých pôžičiek schválených čínskymi bankami na podnet vlády. Hrozí kríza a kvôli rastúcim cenám potravín a energií sa stupňuje aj sociálne napätie.
Graf 1: 1006-2011 Vývoj Činskeho akciového indexu Shanghai index
Názory na situáciu v Číne sú rôzne. Ľudia sú buď presvedčení, že Čína je moloch, ktorý sa nedá zastaviť a stane sa hlavnou svetovou veľmocou (nedávny prieskum verejnej mienky ukázal, že 47% opýtaných si myslí, že Čína je alebo sa stane dominantnou superveľmocou), alebo si ľudia pri slove Čína predstavia len bublinu kolosálnych rozmerov, ktorá každú chvíľu spľasne a spôsobí celosvetové nepokoje. Aj keď si niektorí môžu myslieť, že môj svetonázor je poznačený pesimizmom, prikláňam sa skôr k tomu, že je zdravo skeptický a pomáha mi vidieť svet v reálnom svetle.
Ak správne rozumiem všetkým faktom, tak čínska vláda vytvorila komerčnú realitnú bublinu ako dôsledok svojej snahy udržať zamestnanosť roľníkov a zabrániť tak pouličným nepokojom. V prípade americkej realitnej bubliny a hypoték pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva upozorňovali kritici ako Steve Eisman a Michael Burry na fakt, že vzniká bublina, už tri roky predtým než praskla. Jim Chanos a Andy Xei upozornili na súčasnú čínsku bublinu približne pred rokom. Od Wall Street sa im dostalo rovnakého výsmechu a pohŕdania ako ich predchodcom v prípade americkej realitnej bubliny. Príbeh Eismana a Burryho však potvrdzuje, že len to, že o niečom hovoríte príliš skoro, neznamená, že nemáte pravdu.
Inflačné sny
Nasledujúca tabuľka zobrazuje znepokojujúci pohľad na rastúcu infláciu a gigantickú prekapitalizáciu realitného trhu. A to berieme do úvahy fakt, že rovnako ako americké údaje ovplyvňuje Úrad pre štatistiku práce v USA, tak aj čínske štatistiky smeruje Strana k tomu, aby prezentovali čo najlepší možný obraz. No aj napriek tomu vlastné čísla čínskej vlády ukazujú, že zatiaľ čo sa ekonomický rast spomaľuje, inflácia stúpa.
Tabuľka 1: Ekonomické a finančné indikátory Číny
A situácia sa nezlepšuje: posledné údaje dokazujú, že inflácia sa rok čo rok tlačí smerom nahor (v júni o 6,4%) a ceny potravín stúpajú doslova raketovou rýchlosťou (o 14%). Pri ročnom disponibilnom príjme menej než 2500 USD v mestských a len 600 USD vo vidieckych oblastiach predstavujú potraviny a energie obrovské percento denných životných nákladov priemerného Číňana. Čínske úrady sa boja revolúcií, ktoré sa na Stredovýchode rýchlo šíria a zúfalo sa snažia uhasiť inflačné ohne.
V snahe skrotiť tvrdohlavo vysokú infláciu zvýšila čínska centrálna banka hlavnú úrokovú sadzbu tento rok už tri krát – vrátane posledného zvýšenia o 25 bázických bodov, ktoré bolo oznámené 6. júla. S úmyslom zabrzdiť nadmerné požičiavanie boli šesť krát zvýšené povinné minimálne rezervy a banky majú nariadené držať v rezervách 21,5% svojho depozitu.
Aj pri rastúcej inflácii klesol v júli Index priemyselnej výroby na 47,2, čo je najmenej za posledných 28 mesiacov a indikuje nastupujúci pokles. Čínsky automobilový priemysel, ktorý v roku 2010 prekonal Ameriku v predaji o 18 miliónov áut, zaznamenal pri 3%-nom júnovom raste dramatický prepad (rok predtým sa rast pohyboval na úrovni 32%). V roku 2011 očakáva čínska Asociácia automobilových výrobcov výrazný pokles v predajoch.
Nedosiahnuteľné nehnuteľnosti
V reakcii na celosvetový finančný kolaps v roku 2008 zaviedli čínske úrady stimuly v hodnote 2,1 biliónov USD, t.j. takmer 33% HDP. V porovnaní s týmto sa americké stimuly vo výške 800 miliárd USD, t.j. 5,5% HDP, zdajú byť zanedbateľné. Na rozdiel od USA, kde sa nevytvorili žiadne pracovné miesta, čínske centrálne riadené hospodárstvo namierilo spomínané stimuly do budovania miest, promenád, ciest, kancelárskych budov a obytných jednotiek. Milióny Číňanov pracovali na vytváraní majetku, o ktorý nebol žiadny záujem. Moody´s odhaduje, že čínske banky financovali najmenej 8,5 biliónov RMB (*pozn. prekl.: RMB = miestna mena renminbi, t.j. 1,3 bilióna USD) z obrovského vládneho dlhu vo výške 10,7 biliónov RMB, ktorý v roku 2008 tvoril výraznú časť stimulačného balíčka. Keď centrálne úrady povedali bankám, že potrebujú požičať, banky sa akurát opýtali: „Koľko?“ Výsledkom bol raketový nárast inflácie na realitnom trhu a zlé investície.
Každý videl obrázky z miest duchov (Chenggong) bez obyvateľov, desivých promenád (Južná čínska promenáda, Dongguanská promenáda) bez nakupujúcich, ciest bez áut a prázdnych kancelárskych priestorov. Analytik Gillem Tolluch z Forensic Asis Limited opisuje súčasnú situáciu v Číne nasledovne:
„Čína spotrebuje viac ocele, železnej rudy a cementu na obyvateľa než akýkoľvek iný národ v histórii. Všetko to ide na železnice, po ktorých nechodia žiadne vlaky, cesty, na ktorých nikto nejazdí a mestá, v ktorých nikto nebýva. Je to ako vstúpiť do lesa mrakodrapov, ale všetky sú prázdne.“
V Číne je 218 miliónov mestských domácností a centrálna vláda nariadila regionálnym vládam, aby do roku 2015 vybudovali ďalších 36 miliónov obývateľných jednotiek. Majú však jeden malý problém: ceny za apartmány v Šanghaji a ďalších hlavných metropolitných oblastiach vzrástli za posledných päť rokov o 100%.
Priemerná veľkosť „lacného“ bytu v treťom pásme čínskych miest je 60 m2, pričom priemerná cena za 1 m2 je 1230 USD (t.j. cca 73800 USD za byt). Byty v druhom pásme Šanghaja alebo Beijingu sa predávajú za 3500 USD/ m2 (t.j. cca 210000 USD za priemerne veľký byt). „Keď sú ceny asi 20-násobne vyššie než je priemerný ročný príjem domácnosti, nie je to cenovo prijateľné,“ hovorí nezávislý šanghajský ekonóm Andy Xie. Milióny pracujúcich Číňanov si kvôli týmto cenám nemôžu dovoliť vlastniť žiadny nehnuteľný majetok a obviňujú miestnu vládu z korupcie a spolčovania sa so špekulantmi. Hnev sa začína nebezpečne šíriť.
Výrazné nadhodnotenie potvrdzuje aj správa Čínskej akadémie sociálnych vied poukazujúca na to, že v súčasnosti sa ceny za obývateľný m2 v hlavných metropolách vo všeobecnosti pohybujú na úrovni 50 až 100% priemerného ročného príjmu. V správe sa píše: „Aby si priemerná pracujúca rodina v Beijingu alebo Šanghaji mohla kúpiť byt s rozlohou 90 m2, musela by na splatenie svojej pôžičky pracovať 50 rokov. Na porovnanie – v rozvinutých priemyselných krajinách to zvyčajne býva päť až desať rokov.“ Autori správy Lu Ding a Huang Yanjie hodnotia, že „neskutočne vysoké ceny nehnuteľností ťažko narušili dostupnosť bývania a medzi verejnosťou vyvolali vlnu strachu a nevôle.“
Domček z karát
Čínska ekonomika posledných 30 rokov systematicky a neoblomne rástla. Avšak USA aj Európa už spozorovali čínsky realitný prepadák. Ak niekto nadmerne poskytuje lacné pôžičky špekulantom, ceny majetku nakúpeného na dlh vyletia vysoko nad jeho reálnu hodnotu. A skôr či neskôr musí vzniknutá bublina prasknúť. Tlak na súčasnú bublinu sa stupňuje. Andy Xie opisuje situáciu v Číne nasledovne:
„Žiadna iná vláda na svete by nikdy neminula toľko peňazí. Ak pôjdete do lokálnych čínskych miest, uvidíte, na čo tie peniaze minuli: desiatky miliónov len na stromčeky, parky a vládne budovy.“
Všetky hlavné ratingovky varujú pred hroziacou čínskou bankovou krízou. Fitch krajine znížili kreditný rating a varovali, že s pravdepodobnosťou 60% bude čínsky bankový systém v horizonte dvoch rokov potrebovať záchranu. Rovnako ako Spojené štáty, aj Čína má banky „príliš veľké na to, aby padli“, pričom päť bánk drží približne 50% čínskych hypoték. V správe z júla 2011 Moody´s upozornili na fakt, že percento nedobytných úverov v súvahách čínskych bánk môže vzrásť o 8 až 12% oproti 1%, ktoré oficiálne proklamuje Čína. Čínske regulačné orgány síce šliapli na brzdy, ale príliš neskoro. Zdá sa, že domček z karát sa zrúti aj pri tom najslabšom vánku.
Fraser Howie, výkonný riaditeľ CLSA v Singapure, zachytil podstatu blížiaceho sa kolapsu vo svojom poslednom stanovisku:
„Ak sa pustíte do riešenia zlej alokácie kapitálu v bankovom a kreditnom systéme, bude to mať obrovský lavínovitý efekt na ziskovosť a životaschopnosť bánk. A ak by nastala hlavná banková kríza, uvidíte, že každý sa bude snažiť dostať svoje peniaze z Číny čo najskôr preč. Čo urobí vláda, aby udržala stabilitu? Môže nastať celá hromada problémov. Je to také závažné, že je dokonca príliš komplikované si to len predstaviť.“
Pri trhových bublinách je isté len jedno: Vždy prasknú! Je to totiž ich prirodzená vlastnosť…
Obrázok 1: Čínsky domček z karát
“Nemá žiadny zmysel vyhýbať sa finálnemu kolapsu spôsobenému úverovou expanziou. Na výber máte len to, či kríza príde skôr ako výsledok dobrovoľného ukončenia ďalšej úverovej expanzie alebo neskôr ako finálna a totálna katastrofa v podobe pádu celého menového systému.“ ~ Ludwig von Mises
Zdroj: Casey Research, LLC
Facebook komentár