Čína ktorá je najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov sa konečne vyjadrila k situácie amerického rozpočtu a varovala Kongres, že musí vyriešiť bezvýchodiskovú politickú situáciou ohľadom jej dlhového stropu, čo by malo zabrániť meškania jej splátok.
Čínsky vicepremiér minister zahraničia Zhu Guangyao ohľadom jednaní amerických politikov, ktoré sú na mŕtvom bode uviedol pár pripomienok, ako napr. že “čas beží” a vyzval ich, aby ju vyriešili, predtým, ako federálna vláda predpokladá, že jej dôjdu peniaze dňa 17. októbra.
Zhu novinárom v Pekingu uviedol: “Žiadame, aby Spojené štáty včas vážne podnikli kroky na vyriešenie politických otázok okolo dlhového stropu a zabráneniu nesplácania jej amerického dlhu, s cieľom zaistiť bezpečnosť čínskych investícií v Spojených štátoch,” … “Je zodpovednosť Spojených štátov.“
Americká vláda včera vstúpila do siedmeho dňa nefunkčnosti, po páde rokovaní v Kongrese, ako nepríšlo k schváleniu štátneho rozpočtu (v predošlom týždni). Nebolo ale moc vidno veľkého náznaku v pokroku, v stále zásadnej otázke rýchlo sa blížiaceho termínu “dlhového stropu”. Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov, John Boehner v nedeľu uviedol, že “pre nás nastal čas stáť pevne a bojovať”. Dodal, že môže nastať aj situácia „nesplatenia“. Americké akciové trhy otvorili v reakcii na agresívne pripomienky včera otvorili v strate, keďže akciový index S&P 500 odpísal 0,5 percent.
V septembri 2008 Čína zatienila Japonsko a stala sa najväčším jednotlivým zahraničným veriteľom americkej federálnej vlády. Americká administratíva odhaduje, že čínska vláda v jej dlhopisoch drží aspoň 1,3 bilióna amerických dolárov. Celkovo by toto číslo mohlo byť vyššie, pretože Peking je známy, že drží americký dlh cez rôznych sprostredkovateľov. A orgány v Pekingu celkovo držia dolárové aktívá vo veľkosti $ 3,5 biliónov, ktoré by boli taktiež boli zasiahnuté.
Tieto obrovské devízové rezervy sú vedľajším produktom uzavretého finančného systému Číny a pretrvávajúceho prebytku bežného účtu, čo znamená, že väčšina cudzej meny, ktoré vstúpia do krajiny sa hromadia v centrálnej banke. Centrálna banka ich potom investuje do normálnych “bezpečných” dolárových aktív. Obrovské dolárové rezervy vytvorené v posledných desaťročiach sú taktiež dedičstvom politiky Číny, ktorá umelo drží hodnotu svojej meny – jüanu, s cieľom zvýšiť zámorské predaj svojho politicky vplyvného exportného priemyslu.
Čínsky vicepremiér ministerstva zahraničia Zhu Guangyao sa pustil do krízy amerického rozpočtu, čo však kritizovali ekonómovia, keďže majú populárny názor, že Čína mohla vyvíjať politický alebo ekonomický vplyv na Washington. Keby pohrozila predať svoje dolárové investície, takýto drastický posun by v konečnom dôsledku slúžil k podkopaniu hodnoty obrovského investičného portfólia vlastného Pekingom. Avšak, Čína z pozície veriteľov a jej statusu, ako druhej najväčšej svetovej ekonomiky dáva jej hlas nejakú tú váhu smerom k Washingtonu a pán Zhu dal jasne najavo, svojimi súkromnými vyhláseniami: “USA si je jasne vedomá čínskych obáv, ohľadom finančnej patovej situácie a Číny vyjadrila žiadosť u USA, aby zabezpečili bezpečnosť čínskych investícií.”
Keďže globálna finančná kríza viedla k prudkému oslabeniu v hodnote dolára voči jüanu, úrady v Pekingu boli znepokojené tým, že jej štátne rezervy sú vedené v aktívach americkej meny. Čína presadzuje myšlienku novej rezervnej meny, ktorá nahradí americkú menu, ale niektorí analytici naznačujú, že jüan by raz mohol zaujať jej vedúce miesto.
Pán Zhu zdôraznili, že je dôležité, a to nielen aj pre Čínu, ale aj širšiu globálnu ekonomiku, vyriešiť jej politickú slepú uličku. Ďalej dodal: “Zaistenie dlhu má zásadný význam pre ekonomiku USA a vo svete.” S odkazom na podobné zablokovanie v roku 2011 – ktoré viedlo k zhoršeniu kvality úverového amerického ratingu AAA od ratingovej agentúry Standard & Poor pán Zhu povedal: “Dúfame, že Spojené štáty plne chápu poučenie z histórie.”
Zdroj: TheGuardian
Facebook komentár