Ak sa v horizonte objavuje vážna recesia, svetové centrálne banky môžu mať problémy ako s ňou bojovať.
Centrálne banky počas finančnej krízy podnikli dramatické a neortodoxné kroky, aby zabránili hospodárskemu kolapsu. Znížili úrokové sadzby a v rokoch, ktoré nasledovali na trhy naliali niekoľko biliónov dlhopisov, ako súčasť snahy pre stimuláciu rastu.
O jedno desaťročie neskôr, celosvetové centrálne banky začínajú tieto svoje stratégie meniť.
Úrokové sadzby vo vyspelých ekonomikách sú naďalej neuveriteľne nízke; na niektorých miestach sú dokonca negatívne. Federálny rezervný systém odpredáva časť z týchto nakúpených dlhopisov, no centrálne banky v Európe a Japonsku tak ešte neurobili.
Otázkou je, či centrálne banky nečakali príliš dlho na to, aby vykonali zvýšenie sadzieb na normálnejšie úrovne a tým sú tak na ďalšiu krízu naozaj nepripravené.
Kenneth Rogoff, profesor z Harvardskej univerzity a bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu, poznamenal: “Ak budeme čeliť recesií, myslím, že to bude horšie ako zvyčajne,” … “Bude ťažšie na ňu reagovať.”
Centrálnym bankám politika taktiež komplikuje život. V krajinách ako India a Turecko čelia hrozbám politického zasahovania, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval Federálny rezervný systém.
Súvisiace: $4,5 bilióna, ktoré vplývajú na výkyvy finančných trhov
“Prázdna pneumatika”
Výhľad svetového hospodárstva v posledných mesiacoch výrazne oslaboval, keďže obchodné napätie spôsobilo spomalenie rastu v krajinách vrátane Číny a Nemecka.
Medzinárodný menový fond a Svetová banka znížili svoje prognózy rastu na rok 2019 a experti varujú pred väčšími bolesťami v dôsledku zvyšovania úrokových sadzieb v USA, obchodných konfliktov a geopolitických rizík, ako je Brexit.
Nikto neočakával, že synchronizovaný globálny rast bude pokračovať navždy. Akcie centrálnych bánk za posledných 10 rokov však môžu obmedzovať svoju reakciu na prudké spomalenie.
Mohamed El-Erian, hlavný analytik spoločnosti Allianz, uviedol: “Zamyslite sa nad vozidlom, ktoré cestuje na nerovnej ceste bez náhradných pneumatík. Naozaj nechcete mať obutú pneumatiku, ktorá by mohla prasknúť.”
El-Erian uviedol, že Federálna rezervná banka USA, ktorá v roku 2018 zrealizovala navýšenie úrokových sadzieb už štyrikrát, je v lepšej kondícii ako iné vedúce centrálne banky. Jej referenčná sadzba, ktorá je v súčasnosti stanovená v rozmedzí od 2,25% do 2,5%, zostáva historicky nízka a obmedzuje priestor, ktorý vie vykonať zníženie sadzieb, aby podnietil rast. Aj Fed má menej flexibility ako v minulosti.”
Európska centrálna banka a Centrálna Banka Japonska sú na tom horšie. Kľúčová úroková sadzba ECB je v hodnote 0%, pričom jej úroková sadzba na depozity sa nachádza v hodnote -0,4%. V Japonsku sú krátkodobé sadzby v negatívnom území už od roku 2016.
Rogoff poznamenal, že sa jedná “o veľké obmedzenia ohľadom toho, čo by mohli v budnúcnosti urobiť.”
Nadmerné množstvo munície
Potom existujú nebývalé kroky centrálnych bánk, aby po kríze podporili rast vo forme nákupu dlhopisov, v hodnote biliónov dolárov – čo je politika známa ako kvantitatívne uvoľňovanie alebo QE.
Spojené štáty začali zmenšovať bilanciu vo výške 4,5 bilióna dolárov až v októbri 2017 a stále drží dlhopisy v hodnote zhruba 4 biliónov dolárov.
Zatiaľ čo Federálna rezervná banka by mohla technicky začať opäť podporovať QE, El-Erian uviedol, že takýto program by “pravdepodobne bol menej účinným pri podpore udržateľného rastu”.
Európa ukončila program QE len v decembri, po vytvorení nových peňazí o objeme 2,6 bilióna eur (3 bilióny dolárov). Celkový objem nakúpených dlhopisov v Centrálnej banke Japonska v minulom roku dosiahol 554 biliónov jenov (5,1 bilióna dolárov), keďže zostala v režime stimulov pod vedením guvernéra Haruhika Kuroda. Tieto aktíva sú o hodnote väčšej ako celková ročná hospodárska produkcia krajiny.
Ed Yardeni, ktorý je prezidentom investičnej poradenskej spoločnosti Yardeni Research poznamenal: “Jednoducho povedané, centrálny bankový systém svoju “muníciu vyčerpáva.”
“Už tak nemusia mať toľko palebnej sily alebo dôveryhodnosti.”
Chaotická politika
Okrem týchto náročných podmienok existujú aj politické tlaky, ktoré by mohli komplikovať schopnosť niektorých centrálnych bánk zmierniť alebo reagovať na spomalenie.
V decembri, guvernér Indickej centrálnej banky náhle odstúpil, keď sa vláda premiéra Narendra Modiho uchýlila k nátlaku ohľadom toho, aby pred voľbami urobil viac, aby posilnili ekonomiku.
Posledné rýchle vymenovanie bývalého vládneho činiteľa, aby sa stal jej predsedom obavy z politických zásahov len navýšili.
Začiatkom minulého roka sa Turecko ocitlo v kríze, keď jeho centrálna banka odmietla úrokové sadzby zvýšiť aj napriek rastúcej inflácii, ktorá naopak vedie k poklesu líry.
Rozhodnutie prišlo potom, čo prezident Recep Tayyip Erdogan uviedol, že chce získať kontrolu nad nastavením úrokových sadzieb, ktoré opísal ako “matku a otca všetkého zla”.
Súvisiace: Sú centrálni bankári ďalšími obetnými baránkami?
V Spojených štátoch, Trump verejne pokarhal predsedu Fedu – Jeromeho Powella za stratégiu zvyšovania sadzieb. Trump si dokonca vypočul názory poradcov aj ohľadom toho, či má zákonné právomoci pre zmenu Powella.
Yardeni poznamenal: “Existujú čoraz viac príkladov toho, ako nezávislosť centrálnych bánk je niečo, čo nefunguje, najmä v miestach, kde krajiny majú vo vedení populistických vodcov.”
Otázky týkajúce sa politickej nezávislosti centrálnych bánk v kombinácii s ich relatívnym nedostatkom palebných síl znamenajú, že v recesii by záchrana nemusela vôbec prísť.
Yardeni nakoniec uviedol: “Možno sa dá obmedziť na to, čo môže menová politika dosiahnuť,” … “A môže to byť chyba povedať verejnosti, že dokážu vyriešiť všetky naše problémy.”
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Bloomberg, MSN
Facebook komentár