Centrálne banky nakúpili najviac zlata od roku 1967

Najviac zlata tento rok dokonca nakúpila turecká centrálna banka, za ňou nasleduje Uzbekistan a India.

Centrálne banky na celom svete tento rok nahromadili zlaté rezervy tempom, aké nebolo videné od roku 1967, keď bol americký dolár ešte krytý práve týmto drahým kovom.

Podľa novej správy Svetovej rady pre zlato (WGC) v štvrťroku končiacom sa v septembri dopyt po zlate medziročne vzrástol o 28 % a dosiahol 1 181 ton. Dopyt po zlate v tomto roku bol primárne poháňaný tzv. útekom smerom k bezpečnejším aktívam, uprostred spaľujúcej inflácie.

Zlato sa považuje za účinné zabezpečenie proti inflácii, hoci niektorí analytici sa domnievajú, že to platí len v extrémne dlhých časových horizontoch, ktoré siahajú do obdobia dlhšieho viac ako storočie.

Súvisiace: Centrálna banka Británie: “Penzijné fondy boli hodiny pred katastrofou”

Značná časť dopytu zo strany centrálnych bánk vznikla počas predchádzajúceho štvrťroka, čím sa vytvoril rekordný objem takmer 400 ton, čo zvýšilo doterajšie čisté nákupy centrálnych bánk na 673 ton.

Graf: 2010-2022 Nákup zlata v tonách – centrálne banky vs. Prúty a mince

WGC vo svojej správe uviedla, že išlo o „kombináciu stabilne hlásených nákupov centrálnymi bankami a tzv. podstatného odhadu tzv. neohlásených nákupov.”

Centrálne banky sa zásobujú zlatom

Najväčším nákupcom zlata počas posledného štvrťroka bolo Turecko, za ním nasledoval Uzbekistan (26,13 tony) a India (17,46 tony). Nie všetky krajiny však pravidelne hlásia svoje nákupy zlata, takže je ťažké zistiť, koľko za rovnaké obdobie nakúpili napríklad Čína a Rusko.

Graf: Najväčší kupci zlata v roku 2022

India tiež podporuje navyšovanie svojich rezerv v zlate.

Indickí spotrebitelia zvyčajne v priebehu každého októbra (pred sviatočným obdobím) nakupujú veľké objemy šperkov zo zlata. No odhliadnuc od toho, Centrálna Banka Indie (RBI) kúpila 13 ton zlata v júli a 4 tony v septembri, čím podľa WGC rozšírila svoje rezervy na 785 ton.

Súvisiace: Libanonské banky sa zatvárajú na neurčito, keď na pobočky útočia vkladatelia

Jedným z dôvodov, prečo by sa Centrálna banka Indie pustila do nákupov zlata, by mohol byť pokus o diverzifikáciu aktív, v ktorých sú zaparkované jej devízové rezervy.

V roku 2022 indická rupia voči americkému doláru výrazne klesla – takmer o 10 %, v dôsledku agresívneho zvyšovania sadzieb zo strany Federálneho rezervného systému. Avšak Centrálna banka tejto krajiny na zmiernenie pádu v menšej miere siahla po svojich devízových rezervách.

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: CNBC