Prelomová dohoda zameraná na odstránenie cezhraničných medzier v daňových systémoch je nakoniec pravdepodobná, avšak podľa vyjadrení odborníkov neodstráni motiváciu niektorých z najväčších svetových spoločností presúvať svoje zisky do zahraničia, pričom jedna časť z nich označila navrhovanú reformu za „šokujúco“ nespravodlivú pre krajiny s nízkou sadzbou v oblasti príjmov.
Stáva sa to krátko potom, čo ministri financií skupiny G-20 podporili plán, ktorý zabezpečí, aby nadnárodné spoločnosti platili svoj spravodlivý podiel daní kdekoľvek pôsobia. Pakt, ktorý presadzuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, by mal zaviesť minimálnu globálnu sadzbu dane z príjmu právnických osôb vo výške 15%.
Zámerom je reforma globálneho daňového systému, aby bol vhodný najmä pre digitálny vek, a bude pravdepodobne mať dopad na mnoho spoločností, vrátane skupín Amazon, Google a Nike . Cieľom je, aby svetoví lídri dokončili dohodu na októbrovom summite v Ríme.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire označil túto dohodu za „unikátnu daňovú revolúciu celého storočia“ a ďalej povedal, „že nie je cesty späť.“ Americká ministerka financií Janet Yellenová uviedla, že podpora od popredných svetových predstaviteľov ministerstiev financií ukázala, že „multilaterálna spolupráca môže byť úspešná“.
Doteraz sa k „inkluzívnemu rámcu“ OECD prihlásilo 132 krajín, aj keď je známe, že niekoľko krajín má vážne výhrady týkajúce sa podmienok dohody.
Alex Cobham, výkonný riaditeľ skupiny advokátov Tax Justice Network, označil diskusiu a dohodu o globálnej minimálnej dani z príjmu právnických osôb v rámci OECD za „historickú“, avšak je takou, ktorá neprináša spravodlivé a účinné reformy.
Varoval, že dohoda by mala „šokujúco“ priniesť hlavný podiel na príjmoch najväčším členom OECD v čase, kedy krajiny s nižšími sadzbami pre oblasť príjmov už strácajú najväčší podiel daňových výnosov, v rámci zneužívania daňových systémov z príjmu právnických osôb.
Na otázku, čo by návrh OECD mal pravdepodobne znamenať pre budúcnosť daňových rajov, Cobham telefonicky poznamenal: „Podstata daňových rajov pre právnické osoby bude jednoznačne ovplyvnená.“
Pokračoval: „Stále bude existovať určitý stimul pre zmeny, pretože ak v krajine X zaplatíte 25%, potom je 15% stále lepších, ale spôsob, akým krajiny v rámci svojich sídiel zachytávajú príjmy podľa tohto návrhu, znamená, že by ste svoje zisky efektívne presunuli do USA alebo namiesto toho, aby už zbytočne míňali čas a peniaze, aby ich presunuli z Francúzska do Írska, alebo na Bermudy.“
„Bude to teda dramatický posun, pokiaľ ide o obchodný model daňových rajov pre právnické osoby. Nebude to absolútny koniec, ale čím pevnejšie bude dohoda definovaná, tým komplexnejšie sa obchodný model ovplyvní.“
Ako funguje presun ziskov?
Presunutie zisku je postup, ktorý používajú niektoré nadnárodné spoločnosti pre platenie nižšej dane, ako by mali. Spoločnosti to robia presunutím zisku, ktorý dosiahli na hlavných trhoch, ako je Veľká Británia, kde ponúkajú svoje tovary alebo služby a presunú ich krajín s nízkym zdanením, ako je Írsko a jurisdikcie v Karibiku. Tento zisk sa následne zdaňuje veľmi nízkou sadzbou – alebo možno vôbec – v závislosti od sadzby dane z príjmu právnických osôb danej krajiny alebo jurisdikcii.
Ekonómovia odhadujú, že takéto krajiny na daniach každým rokom prichádzajú o viac ako 427 miliárd dolárov, v dôsledku vyhýbania sa medzinárodným daniam z príjmu právnických osôb a daňových únikov.
Na vyriešenie tohto dlhotrvajúceho problému navrhla OECD riešenie stojace na dvoch pilieroch. Prvý pilier je zameraný na 100 najväčších svetových spoločností s celosvetovými ročnými príjmami nad 20 miliárd dolárov. Odvod sa bude vzťahovať na ziskové marže spoločností s hodnotou nad 10%.
Odborníci a ekonómovia sa obávajú, že tento pilier sa vzťahuje iba na malú časť ziskov relatívne malého počtu spoločností, zatiaľ čo je nepravdepodobné, že väčšina krajín (najmä krajiny s nízkym príjmom) by získali späť príjmy, ktoré môžu zo súčasných daní z digitálnych služieb stratiť.
Jednou z podmienok prvého piliera sú krajiny, ktoré by prístup k novému rozdeleniu daňových práv získali odstránením všetkých existujúcich jednostranných daní voči technologickým spoločnostiam. Niektoré krajiny sa zdráhajú, pretože dane z digitálnych služieb môžu pokrývať väčší počet spoločností ako súčasná dohoda o prvom pilieri. Ako OECD navrhuje, v niektorých prípadoch by krajiny v rámci daní z digitálnych služieb mohli vybrať viac výnosov.
Druhý pilier predstavuje globálnu minimálnu sadzbu dane z príjmu právnických osôb vo výške 15%. Má sa za to, že to má oveľa väčší význam ako prvý pilier a ak by sa uplatnila po celom svete, mohlo by to znamenať získanie ďalších príjmov v hodnote až 275 miliárd dolárov.
Popri Nezávislej komisii pre reformu medzinárodného zdaňovania spoločností, niekoľko krajín druhý pilier pre nedostatok ambícií kritizovalo.
Kate Barton, zo spoločnosti EY pre oblasť daní, začiatkom tohto mesiaca v rozhovore uviedla, že návrh OECD pre globálnu minimálnu sadzbu dane z príjmu právnických osôb znamená „veľký krok vpred“, avšak je potreba ešte veľkého množstva diskusií.
„Z tohto pohľadu je skutočne dôležitý časový harmonogram,“ uviedla Barton v súvislosti s cieľom OECD dokončiť podmienky dohody v októbri a zaviesť globálnu minimálnu sadzbu dane z príjmu právnických osôb v roku 2023. „Považujem to za veľmi nadhodnotené.“
Na otázku, čo by návrh pravdepodobne mal znamenať pre budúcnosť daňových rajov, Barton odpovedala: „Myslím si, že veľa krajín prehodnotí svoje daňové zákony a štandardne posunie svoje sadzby vyššie, takže ide skutočné preteky v rámci oblasti zdaňovania stredných hodnôt.“
Barton ďalej poznamenala: “Stále však bude nejaký aspekt príťažlivosti daňových zákonov. Ale toto určite vedie k obmedzovaniu výhod.“
Zvýšená aktivita v iných druhoch daňových rajov
Christian Hallum, vedúci daňovej politiky v spoločnosti Oxfam, uviedol, že dvojpilierový rámec OECD riskuje „prehĺbenie existujúcich nerovností“ v už aj tak extrémne nerovnom systéme.
Taktiež varoval, že dohoda môže viesť k normalizácii sadzieb daní, ktoré boli predtým spojené s daňovými rajmi, ako sú Írsko a Singapur.
Hallum ďalej uviedol: “Stále existujú určité nejasné oblasti a niektoré veci, ktoré o dohode nevieme, ale z toho, čo vieme, a nazval by som to vzdialeným odhadom, dohoda bude do istej miery zlou správou pre klasické daňové raje z 0% sadzbou pri dani z príjmu.” ako sú Bermudy a Kajmanské ostrovy atď.“
“Vzhľadom na to, máme množstvo ďalších druhov daňových rajov.” Máme Írsko, Luxembursko a Holandsko. Ďalšie miesta, ktoré majú inú povahu, a to, čo považujeme za potenciálny efekt, je to, čo by sme radi označili za „preskupenie daňových rajov“.“
Hallum uviedol, že v súčasnej podobe sa v rámci OECD v praxi stretne razantný zákrok proti jednému typu daňového raja so zvýšenou aktivitou voči iným typom daňových rajov.
„Myslím si, že čo je dôležité, je treba si uvedomiť pri minimálnej dani, je to, že nejde o plošnú 15% daň z príjmu právnických osôb, ktorá bude platiť všade, určite má svoje výnimky,“ uviedol Hallum s tým, že to pravdepodobne bude znamenať, že veľa spoločností bude schopných platiť sadzby „hlboko pod už príliš nízkych 15%.“
Takzvaná „substancia“ v dohode OECD umožňuje spoločnostiam platiť nižšiu sadzbu ako 15% v krajinách, kde majú veľký počet zamestnancov alebo hmotný majetok, ako sú továrne a stroje.
Hallum ďalej poznamenal: “Toto je samozrejme pozvánkou na nové formy daňového plánovania a umožní daňovej konkurencií pokračovať v ceste hlboko pod 15%,” … „Základný stimul na presúvanie ziskov v rámci minimálnej dane z príjmu právnických osôb v hodnote 15% tak nebol odstránený.“
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, Bloomberg
Facebook komentár