Pandémia podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) mala za následok najväčší jednoročný nárast celosvetového dlhu od druhej svetovej vojny.
Podľa organizácie so sídlom vo Washingtone, celková úroveň dlhu, ktorá zahŕňa pôžičky vlád, domácností a podnikov v roku 2020 vzrástla na rekordných 226 biliónov dolárov (200 biliónov eur) alebo 256 percent hrubého domáceho produktu (HDP), keďže svetová ekonomika musela čeliť celosvetovej zdravotnej kríze a hlbokej recesie.
V správe sa ďalej uvádza: „Dlh sa zvýšil už počas krízy, ale aktuálne vlády musia vedieť plávať vo svete rekordne vysokých úrovní verejného a súkromného dlhu, nových vírusových mutácií a rastúcej inflácie.“
Predstavitelia MMF v blogu, ktorý rozoberá najnovšia aktualizácia globálnej databázy dlhov, napísali: “Veľký nárast dlhu bol odôvodnený potrebou chrániť životy ľudí, zachovať pracovné miesta a vyhnúť sa vlne bankrotov. Ak by vlády nepodnikli kroky, sociálne a ekonomické dôsledky by boli zničujúce.”
“Nárast dlhu však zosilňuje zraniteľné miesta, najmä keď príde k sprísneniu podmienok financovania. Vysoké úrovne dlhu vo väčšine prípadov obmedzujú schopnosť vlád podporovať obnovu a schopnosť súkromného sektora, s cieľmi okolo investícií v strednodobom horizonte.”
Čísla a fakty svetového dlhu
Čísla MMF, odvodené z jeho globálnej databázy dlhov, naznačujú, že pôžičky vlád predstavovali o niečo viac ako polovicu nárastu, keďže pomer celosvetového verejného dlhu vyskočil na rekordných 99 percent HDP.
Súkromný dlh nefinančných spoločností a domácností tiež dosiahol nové maximá.
Nárast dlhu bol „obzvlášť markantný“ vo vyspelých ekonomikách, ako poznamenal MMF s tým, že verejný dlh vzrástol z približne 70 percent HDP v roku 2007 na 124 percent HDP v roku 2020.
Súkromný dlh za rovnaké obdobie vzrástol miernejším tempom zo 164 na 178 percent HDP.
MMF uviedol, že verejný dlh v súčasnosti predstavuje takmer 40 percent celkového globálneho dlhu, čo je najvyšší podiel od polovice 60. rokov, pričom poznamenal, že tento nárast možno pripísať dvom veľkým ekonomickým krízam – finančnej kríze v roku 2008 a súčasnej pandémii.
Správa fondu poukazuje na masívny dlhový rozdiel medzi rozvojovými a vyspelými ekonomikami.
Vyspelé ekonomiky a Čína v roku 2020 predstavovali viac ako 90 percent nárastu dlhu o 28 biliónov dolárov.
MMF uviedol: „Tieto krajiny počas pandémie dokázali rozšíriť verejný a súkromný dlh, vďaka nízkym úrokovým sadzbám, krokom centrálnych bánk (vrátane veľkých nákupov vládneho dlhu) a dobre rozvinutým finančným trhom.“
Dlh jednotlivých ekonomík
V správe sa ďalej uvádza: „Väčšina rozvojových ekonomík je však na opačnej strane finančnej priepasti a čelia obmedzenému prístupu k financovaniu a často vyšším úrokovým sadzbám pôžičiek.“
Vládny dlh Írska v priebehu minulého roka vzrástol na 105 percent národného príjmu, keďže štát si vo veľkom požičiaval, aby sa vyrovnal s následkami koronavírusu.
Finančné štatistiky zverejnené Ústredným štatistickým úradom ukazujú, že hrubý vládny dlh sa v roku 2020 vyšplhal na 217,9 miliardy eur.
To sa rovnalo 104,7 percenta HND* (upraveného hrubého národného príjmu), čo je miera národného príjmu prispôsobená Centrálnym štatistickým úradom, ktorá odstraňuje skresľujúce národné údaje.
Pomer štátneho dlhu k HDP bol stanovený na 58,4 percenta z 57,2 percenta v roku 2019.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: MMF
Facebook komentár