Pre zahraničných obchodníkov s nábytkom nie je jednoduché dostať sa na americký trh.
Konkurencia v maloobchode je gigantická, náklady sú vysoké, pôda je drahá, personálne náklady sú vysoké a produkcia v nábytkárskom priemysle je slabá.
V skutočnosti strávila Ikea po vstupe na americký trh v roku 1985 dekádu bojov s nízkymi cenami. Medzi rokmi 1993 a 1999 neotvorila ani jednu novú predajňu.
Ikea to však nakoniec vyriešila.
Jej bývalý riaditeľ Anders Dahlvig vysvetlil jej stratégiu pre vstup do USA vo svojej knihe „The Ikea Edge.“ Popisuje ju ako „priamočiaru:“
- Zamerať sa na najsilnejšie produkty Ikei – Spálňové a kuchynské produkty sa musia stať „motorom pre predajný rast,“ pretože to sú jej základné zbrane.
- Držať ceny agresívne nízko – pre Ikeu to vždy bola priorita, pre americký trh bolo na to treba ešte o niečo viac. Bolo treba „radikálne znížiť“ fluktuáciu zamestnancov, vytvoriť stabilné pracovné prostredie v maloobchodných predajniach a udržať obchodné operácie čo najjednoduchšie.
- Ekonomika predaja – Bez toho by sa v žiadnom prípade v konkurencii nepresadila. Ikea potrebovala pridať tony nových obchodov, ak chcela poriadne investovať do marketingu a vybudovať lokálnu produkciu. „Jediným spôsobom na udržanie zvyšovania ziskovosti v USA je lokálny zdroj a tým sme sa aj zaistili proti zmene výmenného kurzu,“ píše Dahlvig.
Ikea sa pustila do zmien a ako sa po 8 rokoch ukázalo, stratégia sa vyplatila a Ikea začala otvárať nové obchody po celej krajine. Aj keď generuje najviac predaja v Európe, v podiely na trhu to v roku 2009 dotiahla až na druhé miesto.
Facebook komentár