Pri pohľade do minulosti si nie je ťažké vybaviť známych vodcov ako nemenné údaje alebo sochy v múzeu.
Avšak, aj dnes sa z ich stratégií a cieľov môžeme veľa naučiť. Webová stránka history.net zostavila rebríček tých najväčších vodcov v histórii. Nájdeme v ňom aj niekoľko významných osobností z obdobia antiky. Nedávno online magazín skúmal spôsob vodcovstva niektorých vojenských stratégov.
Prinášame vám päť najužitočnejších lekcií, ktoré si môžeme odniesť od najväčších generálov staroveku:
Leonidas nás učil uprednostňovať svojich vojakov pred sebou
Dnes je pravdepodobne Loenidas I. známy ako hlavná postava z filmu „300“ – chlapík s výrokom: „Toto je Sparta!“
Sparťanský bojovník a kráľ vošiel do dejín vďaka vedeniu posledného boja v bitke pri Termopylách v roku 480 p. n. l., v ktorom odrazil s malým množstvom vojakov obrovskú perzskú silu. Tento manéver dovolil zvyšku jeho gréckych spojencov uniknúť.
Ako napísal James R. Holmes pre webovú stránku Real Clear Defense, obetovanie sa predstavuje “parabolu statočnosti s ohľadom na neprekonateľné šance.” Leonidas si ako vodca uvedomil, že ak chce zabezpečiť Grécku slobodu, blahobyt jeho vojakov má prednosť pred jeho vlastným blahobytom.
Themistocles nás učil vlastnému šťastiu
Themistokles bol aténsky politik a generál, ktorý bojoval počas druhej perzskej invázie do Grécka spolu s kráľom Leonidom. V roku 480 p. n. l. – kedy bola aj bitka pri Termopylách – velil loďstvu v bitke pri Salamíne. Práve tá sa stala medzníkom vo vojne.
Ako už uviedol online magazín z oblasti biznisu, Perzská ríša bola v období, keď proti nej bojoval Themistokles so svojím vojskom, počas svojho najväčšiho rozmachu.
Napriek tomuto faktu boli Gréci v presile – hnala ich túžba brániť si svoje domovy. Prejavilo sa to najmä v bitke pri Salamíne, kde Themistokles presvedčil svojich spojencov, aby sa spojili s perzským loďstvom, zužitkoval vtedy svoje znalosti vetrov, aby premohol nepriateľa.
Alexander Veľký nás učil nebezpečenstvo vyhorenia
Mnohí považujú Alexandra Veľkého za jedného z najúspešnejších dobyvateľov v histórii. Prevažne vďaka nemu sa helenistická kultúra rozšírila do Stredomoria, ako aj za jeho hranice.
S pevným presvedčením o svojej božskosti sa nakoniec rozhodol, že rozšíri svoju moc aj ríšu. Po tom, ako bola jeho unavená armáda v Indii nútená sa vracať, úplne vyhorel. Ani tí najtalentovanejší vodcovia to nemôžu s prácou preháňať – musia vedieť, kedy ustúpiť alebo prestať. Alexander to ale nedokázal, čo v značnej miere viedlo k jeho predčasnej smrti v roku 323 p. n. l. Mal vtedy 32 rokov.
Hannibal nás učil vytvoriť podporný systém
Kartáginský generál Hannibal Barca dostal počas druhej púnskej vojny Rímsku republiku na kolená. V roku 218 p. n. l., slávnostne prekročil so svojimi vojakmi a slonmi Alpy, pričom najbližších 15 rokov strávil dobývaním Talianska.
V súčasnosti sa považuje za jedného z najgeniálnejších vojenských stratégov všetkých dôb. Jeho pád nakoniec zapríčinili práve tí, za ktorých obranu bojoval.
Ako píše Joshua J. Mark v Encyklopédii antiky, Hannibal neustále prosil kartáginských vládcov, aby mu poslali dostatočný počet mužov a zásob na obsadenie Ríma a ukončenie dlhej vojny. Kartágo odmietlo a poslalo „…len takú pomoc, ktorá im nespôsobila ťažkosti.“
Nakoniec Rím získal nad Hannibalom náhle prevahu tak, že zaútočil na Kartágo a prinútil Hannibala vrátiť sa do Afriky, kde bol v bitke pri Zame porazený. Táto historická udalosť je výborným dôkazom toho, že talent a bystroumnosť sú dôležité, avšak ku skutočnému víťazstvu je potrebná aj podpora iných.
Caesar nás učil riskovať
Julius Caesar v roku 49 p. n. l. prekročil so svojou armádou rieku Rubikon, čím v podstate vyhlásil Rímskej republike vojnu.
V knihe „Život božského Julia“ Suetonius hovorí, že Caesar pri prekročení rieky citoval vyhlásenie aténskeho dramatika: „kocky sú hodené.”
Caesar rozpútal krvavú občiansku vojnu medzi jeho prívržencami a nepriateľmi, nakoniec v nej zvíťazil a stal sa diktátorom. Ak by toľko neriskoval, pravdepodobne by nedosiahol taký úspech (hoci sa tak zároveň mohol vyhnúť atentátu). To len dokazuje, že sa občas oplatí riskovať. Najlepší vodcovia vedia, ktorý risk za to stojí.
Jeho veľký risk sa mu čoskoro vyplatil a bol predzvesťou pádu Rímskej republiky.
Preložila: Nikola Geletkova
( AK by niekoho bavili preklady podobných článkov “Komunitného Motivačného projektu”, nech sa Nám prosím ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Yahoo, MSN
Facebook komentár