Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB a Twitter “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv “práce”)…Čím viac klikov na na FB a Twitter “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”
Chudák Ben Bernanke. Pod jeho dozorom sa blíži najväčšie finančné nešťastie v histórií a bude to predovšetkým zapríčinením jeho predchodcu. Ale nie len Alana Greenspana samého. Washingtonská elita a ich rovnako múdre náprotivky z celého sveta priviedli americkú (a svetovú) ekonomiku k menovej kríze obrovských rozmerov.
Kedy nastane?
Skoro.
Pre vysvetlenie prečo sa to zdá byť nutné a neodvratné sa pozrime na dáta. Po prvé to sú deficity. Sú obrovské a sú tri.
Deficit 1 – Vládny
Najtrápnejšia zámienka na deficit, príbeh z 20. Storočia, je, že vláda môže použiť požičané peniaze na stimulovanie ekonomiky. Nemôže. Pravdou je, že ich môže použiť na podporu mimoriadne uprednostňovaných aktivít (tých so skutočným politickým prepojením). Požičiavanie tlmí zvyšok ekonomiky tým, že ju zbavuje kapitálu.
Horšie je, že tieto aktivity sú zvyčajne plytvaním, ako napríklad: vojny, regulačné agentúry, hojnejšie dotácie pre neekonomické poľnohospodárstvo, komplexnejšie zdravotnícke programy (Medicare), väčší rozpočet pre verejné školstvo, ktoré neučí a pre vysoké školy, ktoré učia jačať.
Kým komerčné projekty, ktoré pridávajú reálne bohatstvo sú odstrihnuté od kapitálu, ktorý potrebujú alebo musia trpieť zvýšené náklady, ktoré pochádzajú zo súťaže o zdroje medzi vládou a investormi. Takže vláda má väčší dlh a menšiu ekonomiku, ktorá platí dane aby ju nakŕmila.
To nie je žiadna veda. Matematika je rovnaká pre vládu ako aj pre chlapíka, ktorý šoféruje Mercedes s rozpočtom pre Volkswagen: Spotrebúvanie viac ako si schopný zarobiť, viac ako budeš niekedy pravdepodobne schopný zarobiť, vedie k zruinovaniu. Jediný rozdiel je, že vláde to trvá dlhšie.
A ak tam ešte nie sme, tak už sa dostávame veľmi blízko. Americká vláda skutočne hrôzostrašne navŕšila dlh o 8,2 biliónov dolárov. To je 28000 dolárov na každého muža, ženu a dieťa v Amerike. Keby išlo len o dlh bolo by to vážne, ale nie katastrofický problém pre ekonomiku. Ale nanešťastie to nie je nezávislý problém. Sýti iné, vrátane inflácie.
Dlh a inflácia
Takže ako môže byť deficit vládneho rozpočtu inflačný? Odpoveď je sčasti politická a sčasti ekonomická.
Politická je jasná. Vládny dlh robí infláciu pre politikov príťažlivú. Inflácia je spomalené neplnenie záväzkov – neplnenie splátkového plánu – ktoré redukuje skutočné náklady na splatenie dlhu a ponecháva viac zdrojov na hranie politikom. Inflácia je pre nich obzvlášť príťažlivá ak dlh patrí cudzincom, ktorí nemajú volebné právo (v danej krajine). Politici nariekajú nad infláciou, tí stále zodpovední, pritom plaču navonok, ale vo vnútri sa smejú.
Ekonomická časť je viac komplexnejšia. Pretože deficit sťažuje podmienky všetkým odvetviam, ktoré nie sú prikŕmované vládnymi výdavkami, väčšina ekonomiky bude strácať silu, čo je signál pre FED k rozširovaniu ponuky peňazí.
Je tu aj druhá kapitola. Vláda financuje svoj rozpočtový deficit predávaním IOU. V prípade US sú IOU primárne krátkodobé, špeciálne americké štátne pokladničné poukážky (T-bills). Z investorského uhla pohľadu sú T-bills ziskprinášajúca náhrada za hotovosť. Takže vládny deficit znižuje dopyt po dolároch samotných – táto redukcia sa stáva druhým, nezávislým zdrojom cenovej inflácie.
Keby US boli na svete samé, bol by to koniec príbehu. Všetky T-bills (a T-bonds) by boli predané Američanom, takže vládny deficit by bol vyrovnaný súkromnými úsporami. Deficit by spôsobil ekonomike len slabšiu horúčku – chronickú, no nenápadnú infláciu spojenú so slabým tempom rastu.
Ale US nie sú jediné na svete a nie sú len nejaká ďalšia krajina, takže príbeh pokračuje. Je to jedinečná úloha US vo svetovej ekonomike, ktorá premení US deficit na globálnu ekonomickú katastrofu.
Svet funguje na dolárovom štandarde od konca druhej svetovej vojny. USD je akceptovaný ako platidlo vo väčšine krajín. Milióny cudzincov sa naň spoliehajú ako na druhú menu a používajú ho ako uchovávateľa hodnoty. A USD je de facto rezervnou menou sveta: je používaný centrálnymi bankami na krytie lokálnych mien. Objem dolárov a aktív denominovaných v dolároch akumulovaný cudzincami počas panovania dolárového štandardu je závratný a bezprecedentný. Každý odklon od dolára by preto bol… povedzme, problematický.
Deficit 2 – Verejný
Američania bývali šporovliví. Už nie sú. Graf 1 predstavuje krutý obraz. Ako nedávno v 1990 Američania priemerne ušetrili okolo 7% zo svojho príjmu (čo im umožňovalo kupovať väčšinu dlhu, vydávaného vládou). Ale úroveň úspor klesala 15 rokov, keď v 2005 dosiahla nulu. Na rozdiel od Číny, kde priemerná úroveň úspor je, povedal by som, 20% (niektoré neoficiálne správy hovoria o 40%-ach) alebo dokonca v niektorých európskych krajinách 10%, úroveň úspor v US je momentálne negatívna.
.png)
Dlh, ktorý Američania tvoria, nie je len číslo na súvahe. A nie je rovnomerne rozdelený na populáciu, ani na ekonomiku. Je koncentrovaný v jedinej oblasti a to rezidentných nehnuteľností. A je koncentrovaný v nestabilnej podobe – vďaka snahám vlády stimulovať ekonomiku.
Po slabnutí boomu s cennými papiermi a po tom, čo US ekonomika ukázala znaky oslabovania v 2000-2001 FED začal znižovať úrokové miery, postupne až k nule. Američania si požičiavali a míňali ako nikdy predtým. Každý kto nevlastnil dom si požičal a kúpil ho, čoraz častejšie bez vlastných peňazí alebo za pôžičky, pri ktorých sa určité obdobie splácajú len úroky. Tí, ktorí už dom vlastnili si požičiavali na nábytok, autá, lode, obrovské televízory a dovolenky na Hawaii. A to niekoľkokrát. Ľudia posilnení extra nízkymi hypotékovými sadzbami zvyšovali ceny existujúcich domov, čím dovolili ich majiteľom cez refinancovanie hypoték čerpať ďalšiu hotovosť – alebo ju využiť na zvýšenie ceny ešte drahšieho domu alebo na kúpu druhého či tretieho, v procese bratia stále väčších hypoték a tlačenia cien domov vyššie.
Takže nie len US vláda je zadlžená, ale aj jednotliví Američania, ktorí prečerpali vyše 8,7 biliónov dolárov cez hypotéky (mnohé s nastaviteľnými sadzbami, ktoré teraz rastú) a 2,2 biliónov cez spotrebné úvery (36333 dolárov na osobu).
Bu-Bu-Bublanie
Všetci vieme, že je realitná bublina. Ale teraz, keď rastú úrokové sadzby – FED zvýšil sadzby posledných 16 stretnutí FOMC – čo bude nasledovať?
Realitný boom sa skončil. V mnohých oblastiach ceny klesli a v ďalších začínajú klesať. Dôvod? Úrokové sadzby stúpli do bodu, kedy hypotéky už viac nevyzerajú ako peniaze zadarmo. Trh refinancovania, ktorý je dobrým barometrom toho, či sa tieto sadzby zdajú verejnosti vysoké alebo nízke, ukazuje túto náladu na Grafe 2. Tí, ktorí si požičiavali štrajkujú a bez požičiavania najlepšie, čo US realitný trh môže urobiť je šliapať vodu.
Áno, realitný boom skončil, ale jeho príbeh nie. Hypotékový dlh je tu stále a každý mesiac vraví „nakŕm ma“. Ak úrokové sadzby aj naďalej porastú…
1. Kupci domov si dvakrát rozmyslia čo kúpia, teda ceny klesnú.
2. Majitelia domov uvidia ako sa hodnota ich majetku zmenšuje a potom zmizne. Poskytovatelia hypoték utŕžia obrovské straty kvôli neplneniu záväzkov od majiteľov domov.
3. Majitelia domov s nastaviteľnou sadzbou budú zahnaní do kúta a
3a. Mnohí budú donútení predať, takže ceny klesnú a
3b. Zvyšok zníži svoju spotrebu aby si mohli nechať svoj dom, takže ekonomika pôjde do recesie.
FED nechal úrokové sadzby rásť, lebo je znepokojený vyhliadkou na recesiu. Ale poškodenie realitného trhu, pri ďalšom náraste úrokových sadzieb je automatické, odporné a zrejmé, takže FED musí vedieť aké budú následky, keď zvýši sadzby. FED by si mal vybrať tolerovanie trocha väčšej inflácie pred rizikom hlbokej recesie. Škoda, že to nie je jediné rozhodnutie, ktorému čelí.
Deficit 3 – Na brehu
US vláde hrozí strašný deficit, tým, že sa čoraz viac zadlžuje. US verejnosti hrozí strašný deficit, tým, že sa čoraz viac zadlžuje. Tak odkiaľ pochádza kredit? V krátkosti, skoro od každého, kto nie je Američan a nie je v hlbokej chudobe.
Dlhšia odpoveď je, že US sú schopné čerpať z rieky zahraničného kreditu silou tretieho deficitu: obchodného. Cudzinci dohromady denne predajú Američanom tovary a služby v hodnote o približne 2 miliardy dolárov viac ako od nich kupujú. Američania vykrývajú rozdiel predajom investícií cudzincom, najzreteľnejšie štátnymi pokladničnými poukážkami. Graf 3 ukazuje túto obojsmernú cestu a ako rapídne narastá jej prevádzka.
Prečo to takto nemôže pokračovať
Ak máte veľmi dobrý rating môžete mať kreditné karty s limitmi 10000 dolárov, 20000 alebo aj viac. Akokoľvek dobre vyzeráte v očiach veriteľov je limit, ktorý nie sú ochotní prekročiť. A akokoľvek dobre mohli vyzerať v minulosti USA, stále boli isté limity, koľko si mohli požičať. Rozdiel medzi vtedy a teraz je, že dnešné USA ich napínajú.
Sú 2 elementy, ktoré určujú ako ďaleko sú veritelia schopní zájsť. Prvý je podobný ako credit test. Druhý je posúdenie portfólia. Pre USA sa stáva čoraz ťažším uspokojiť obidva.
Cudzinci budú akceptovať T-bills a iné IOU denominované v dolároch len dovtedy, kým budú veriť, že US dlžníci budú schopní splatiť svoje dlhy. Znepokojenie nie je primárne o zreteľnom neplnení záväzkov. Je o pravdepodobnosti spomaleného nesplácania pomocou inflácie. Je to znepokojenie nad budúcou hodnotou dolára. Presvedčenie, že dolár udrží svoju hodnotu slabne s každým nárastom US deficitu (ktorý zväčšuje motiváciu US vlády k inflácií) a s každým nárastom celkovej úrovne US dlhu cudzincom (ktorý zvyšuje toleranciu verejnosti k inflácií).
Chce to mimoriadne spomalenú osobu, povedzme, centrálneho bankára, ktorá by mala dostatok dôvery v Strýčka Sama, keď US nedokážu splácať súčasné účty s rozsiahlou maržou – a majú problém povedať „nie“ nový výdavkom. Ale aj dôvera centrálneho bankára musí mať svoje limity.
Centrálni bankári asi ešte nevideli Graf 4 ukazujúci najnovšiu projekciu straty US federálnej vlády od Government Accounting Office (GAO). Podľa jednoduchých predpokladov, že (i) daňové sadzby sa nezmenia, (ii) alternatívna minimálna daň je nastavená a (iii) voliteľné výdavky porastú s HDP, projekcia výdavkov, a teda rozpočtového deficitu vyletí z grafu. Do roku 2040 každý rok porastie deficit zo súčasných 3% HDP na 40%!
Druhým prvkom vo výpočtoch zahraničných veriteľov je posúdenie portfólia. Vlastnenie príliš veľa niečoho je znepokojujúce. Takže aj keď riziko, že dolár stráca svoju hodnotu bolo mierne (čo už nie je), ako zahraničné držanie cenných papierov denominovaných v dolároch rástlo, riziko sa stávalo neprijateľným.
Graf 5 ukazuje držanie US investícií zahraničím. Tie čísla sú ohromujúce. Samotné Japonsko stavilo viac ako jeden bilión dolárov na to, že dolár má schopnosť udržať si hodnotu. To je dosť na obavy u každého portfólio manažéra. A čísla neustále rastú, pretože USA stále dovážajú tovary a platia pomocou IOU denominovaných v dolároch. Bod zlomu sa približuje o úroveň 2 miliardy dolárov denne.
Spoliehanie sa na dobrosrdečnosť zahraničia… Kto nás neznáša?
Veľkou iróniou je, že USA počítajú so zahraničnými investíciami v objeme dve miliardy denne… v dobe, kedy nevyhrávame srdcia a mysle za hranicami. Kontraproduktívna a nevyhrateľná vojna v Iraku je len nešťastnou časťou súčasnej situácie. Mimo iných dôvodov prečo nenávisť k Američanom narastá:
- Udržiavame vojenské základne, ktorými miestni nie sú nadšení a nie len v islamistických krajinách. Mnoho Nemcov má pocit, že ich krajina je stále okupovaná a to aj po vojne, ktorá skončila predtým ako sa narodili. USA má vojakov vo viac ako 130 krajinách, kde väčšina ľudí nie je práve najšťastnejšia, že ich vidí, ako keby Američania vídavali ruských alebo irackých vojakov nakupovať v miestnom WalMarte.
- USA sa úprimne pokúšajú zaviesť iným úradne vydané „americké hodnoty“. Bush povedal, že chce demokratizovať Irak – bez ohľadu na to, či Iračania chcú byť „demokratizovaní“ či nie a bez myšlienky na to, že prax bude vyzerať ináč. Kárame iných, vrátane Číny, za nedodržiavanie ľudských práv, ale naše slová teraz vyzerajú pokrytecky, ak spomeniem tvrdú americkú okupáciu Iraku a neospravedlniteľnú existenciu gulagu Guantanámo.
- USA pomáhajú vládam vedeným diktátormi a vrahmi udržať si moc, čo si preživšie obete pamätajú. Nezabudnú, že Saddam Hussein bol raz spojenec. Iránci, ktorí nenávidia Američanov tak nerobia preto, že nemajú radi spodné prádlo Calvin Klein, ale preto, že sa cítili utlačovaní, keď sme v minulosti ochraňovali Šaha. O to isté ide pri mnohých súčasných amerických spojencoch, končiacich na –stan, najzjavnejší súčasný príklad je cesta Viceprezidenta Cheneyho do Kazachstanu, aby sa zavďačil tamojšiemu despotovi. Tento vzor dlho platil v Latinskej Amerike, preto efektivita anti-amerických politických vystúpení Chaveza, Moralesa a im podobným sa nezdá byť žiadnym prekvapením.
- Hovoríme o slobode a voľnom obchode, ale zdá sa, že hrozby násilím sú hlavným nástrojom našej diplomacie a americké dotácie farmárom nie sú najlepšou školou voľného obchodu farmárom tretieho sveta.
V skratke, Amerika – svetový policajt, vzdialená od vďaky za to, že urobila svet bezpečnejším, je vnímaná ako pokrytecký a lúpeživý zločinec – to sú len ťažko vlastnosti, ktoré pritiahnu cudzincov aby investovali do Ameriky.
Americká nemotornosť v zahraničí a nešťastie sú nebezpečné z mnohých dôvodov, vrátane ich vplyvu na US dolár. Vojna v Iraku a situácia ohľadom Iránu dvíhajú ceny ropy a iných dovozov v USA, čo zvyšuje obchodný deficit a množstvo IOU denominovaných v dolároch držaných cudzincami. A rovnaká bojovnosť utvrdzuje v mnohých blízkovýchodných mysliach, že USA sú riadené antiislámskou agendou. To im dáva nefinančný motív k prijímaniu alternatív k doláru: euro, yen – hocičo nepochádzajúce z USA. Iní cudzinci vidia bojovnosť ako dôkaz, že US vláda je nezodpovedný utrácač a bezohľadná k dôsledkom z narastajúceho dlhu.
Keď bubny stíchnu
Cudzinci vlastniaci všetky tie doláre začínajú byť nepokojní. Graf 6 ukazuje nedávne zmeny v zahraničnom držaní US štátnych dlhopisov. Vzor sa mení.
Je zarážajúce, že, v súlade s jeho oficiálnymi vyhláseniami, Japonsko (najväčší zahraničný vlastník US štátnych dlhopisov) skutočne začalo znižovať svoje zásoby amerického papieru. To nie je nejaké „ak“ alebo „možno“, ale skutočná a veľmi významná zmena… dejúca sa teraz.
Aj ďalšie zmeny sa dejú, ešte nie hlavný dolárový dumping, ale už hrmí. Pozrite sa na stĺpec UK – viac ako vynahrádza japonské negatívne čísla. To je zaujímavé – prečo UK?
UK, tak ako Luxembursko a Kajmanie ostrovy, ďalšie dva hlavné zdroje kupovania US dlhu, je finančná medzistanica pre medzinárodné transakcie – hlavne z Blízkeho východu. Máme dojem, že UK nárast reflektuje túžbu blízkovýchodných investorov vyhnúť sa priamemu obchodovaniu s USA – sú to napríklad Arabi s kopou peňazí z ropy, ktorí nechcú odhaľovať svoje US aktíva kvôli anti-moslimskej precitlivelosti – ale ešte nie sú pripravení úplne sa zbaviť dolára. To je dôležitý znak. V moslimskom svete znamená zmenu v ponímaní USA ako bezpečia pre svoje financie.
A je toho viac. Posúďte výrok pána Yu Yongdinga z People’s Bank of China:
Ohľadne potreby Číny znížiť jej rezervy USD: Najprv musíme znížiť kumulovanie, až potom môžeme znížiť rezervy… [Čína a ázijské krajiny] nepotrebujeme také množstvo, viac ako 2 bilióny, cudzej meny… Všetky východoázijské krajiny majú ohromné zásoby v cudzej mene a všetky sa jej chcú zbaviť, ale ak tak urobia spôsobia konkurenčnú devalváciu, nie ich vlastných mien, ale USD. Takže by sme to mali urobiť systematicky. Ak sa Ázia uponáhľa všetci stratíme… Bolo by totálne zlé ak by Japonsko predalo časť [ich zásob], ktorá spôsobuje problémy. Potom by Čína spanikárila a tiež by predala časť – to by bolo devastačné.
Pán Yu vyjadril obavu, ktorú zdieľajú aj iné centrálne banky: túžba zbaviť sa prebytku nadhodnoteného dolára, ktorá je kontrolovaná z obavy, že by spustila jeho dominový pád. Nebudú to tolerovať večne. Stačí aby sa jedna centrálna banka vyľakala a rozhodla, že je lepšie zbaviť sa dolára skôr ako ostatní. Davová mánia bude nezastaviteľná a výmenná hodnota dolára padne.
Kam všetky tie peniaze poputujú? Do eura? Yuana? Rubľa? Jedno je isté, že významná časť pôjde do zlata, nie len ako investícia, ale aj ako ochrana bohatstva. Pred niekoľkými dňami bol pán Yu citovaný v tlači: „Potrebujeme použiť nejaké rezervy na kúpu aktív ako sú zlato a strategické zdroje, napr. ropa.“
Nevieme, ktorá centrálna banka k tomu pristúpi ako prvá ani kedy. Proces možno už začal. Ale vieme, že dôležité zmeny už nastali medzi americkými obchodnými partermi. Vidina US vlády, že spotreba vedie k prosperite, nemusí prežiť ani rok.
Koniec dolárového štandardu
Centrálne banky nebudú jedinými hráčmi. Milióny ľudí na celom svete, ktorí používajú dolár ako druhú menu sa pridajú. Pre väčšinu z nich „dolár“ neznamená pokladničné poukážky, ale 20, 50 a 100 dolárové bankovky. Kolaps devízovej hodnoty dolára, spôsobený zahraničnými centrálnymi bankami pri zbavovaní sa prebytkov v zásobách, podkope dôveru iných v jeho užitočnosť ako uchovávateľa hodnoty. Súkromní zahraniční investori sa budú vyhýbať doláru, čím ešte znížia jeho devízovú hodnotu. Väčšina hotovosti v súkromných rukách bude prúdiť späť do USA a zvyšovať infláciu. Dolárový štandard zhynie.
Následky budú historických rozmerov.
Ako „historických“? Ako môžete vidieť v Grafe 7, ak by svetové centrálne banky kryli svoje meny zlatom, jeho cena by vzrástla na niekoľko tisíc dolárov za uncu – v pohode aj 5000 a viac.
No nebudú centrálne banky bojovať proti takémuto nárastu ceny zlata? Nebudú predávať svoje zlaté prúty aby zarobili alebo aspoň udržali cenu zlata?
Naši priatelia z GATA prišli s presvedčivými dôkazmi, že centrálne banky v skutočnosti nemajú tak veľa zlata ako vravia. Ale aj keby to nebola pravda, stále ho nemajú ani len z ďaleka dosť na krytie ich mien. Poznamenávame, že majú zlato, ktoré predstavuje len 0,04% papierových rezerv.
Takže znova, ak dolár dokáže, že je nespoľahlivý ako krytie iných mien, čím ho centrálne banky (CB) nahradia? Dokonca aj keď prejdú na euro, globálna kríza je pre CB ťažko časom na výpredaj jedného ich aktíva.
A všetky moderné meny sú prázdne sľuby. Ak dolár je „dlhujem ti nič“, tak euro je „kto ti dlhuje nič?“ Čo, chcú CB kryť ich papier iným papierom v období, keď sa svet zmieta v kríze dôvery v papier?
S politickými neistotami obklopujúcimi iných uchádzačov – nehovoriac o lekcii z ohromného kolapsu USD – veríme, že svet sa vráti k zlatému štandardu. Môže sa do stať už v tomto desaťročí. Medzitým môžu flirtovať s eurom, yenom alebo papierovými vreckovkami, ale nie nadšene a nie dlho.
Panny sú tento krát v bezpečí
Môže nejako US vláda zabrániť vykoľajeniu tohto vlaku? V minulosti skúšali obetovať panny bohom aby odvrátili katastrofu, ale zriedkakedy to fungovalo a nie je pravdepodobné, že sa to bude opakovať. FED môže skúsiť dvíhať úrokové sadzby stále vyššie, dosť vysoko na to, aby presvedčil zahraničné CB, aby pokračovali v dolárových investíciách, ale to má asi rovnakú šancu na úspech ako hádzanie pozlátených panien do hlbokej žumpy. Môže to na chvíľu ochrániť dolárový štandard, ale zmení rezidenčné nehnuteľnosti na finančný cintorín a spustí hospodársku depresiu, ktorej sa FED snaží vyhnúť. Samozrejme FED proti tomu môže bojovať znižovaním úrokových sadzieb. Ale to by prinieslo opúšťanie dolára a ešte rýchlejší koniec dolárového štandardu. Niet cesty von.
Budúca neistota?
Ak máme pravdu ohľadom blížiacej sa zmeny monetárneho režimu, je ťažké predstaviť si budúcnosť USA, ktorá nie je desivá a nespôsobuje množstvo škody obchodným partnerom: inflácia… menová kríza… pád dolára… nestabilná vláda… vnútorný konflikt kvôli obmedzeným zdrojom… kolaps sociálneho systému… obrovská nezamestnanosť… zvýšené dane a populácia postihnutá konkurencieneschopnou US ekonomikou… pokles dolára o 40%… 60%… 80%?… konkurenčné ekonomické bitky na mnohých frontoch: Čína, India, Japonsko, Rusko – a tiež mnoho vojenských. Koniec ríše/Pád Ríma je späť… Väčšia depresia.
Už sme svedkami extrémnej volatility na rozvíjajúcich sa trhoch, napr. hedžové fondy. Zvyknite si na to.
Pamätajte, nikdy v histórii nebola nekrytá papierová mena jednej krajiny použitá ako rezervy svetových CB. Skutočne sme na Terra Incognita, neprebádanom území – a chlp od spustenia menovej krízy, ktorá ak raz začne, veľmi rýchlo sa vymkne spod kontroly.
Zlato je minulosťou… a budúcnosťou
Na našej minulej konferencii v Chicagu sme sa pýtali obecenstva, či niekto z 300 návštevníkov vie vymenovať 5 prirodzených dôvodov od Aristotela, prečo zlato predstavuje peniaze. Navzdory ich spomenutiu – a ponúknutiu odmeny – ani jeden z nich nemal odvahu postaviť sa vymenovať ich. Tu sú: Má skutočnú hodnotu (dá sa použiť na mnoho účelov); je pohodlné (domy sa ťažko prenášajú); dá sa deliť (Mona Lisa sa nedá); je trvácne (pšenica zhnije); a je rovnaké (diamanty majú rôzne stupne, ktoré nie sú vždy ľahko viditeľné).
Dokonca aj keď sa zmení režim, čo ako predvídame bude trvať desaťročia, príjemnejšie „jemné pristátie“ bude stále bolestivé, keďže letíme na papierovej mene. To je prečo vravíme, že zlato nielenže prerazí strechu, ale vyletí až na mesiac. A vzhľadom na realitnú bublinu praskajúcu na hrane vyšších úrokových mier a zbavovaním sa dolárových aktív zahraničnými investormi, veríme, že ohňostroj vystrelí skoro.
Čo by mali špekulanti – či každý – urobiť, nezáleží na tom, či pád dolára umocní krízu, ktorú očakávame. Kroky, ktoré obhajujeme sú pre ľudí, ktorí nechcú raniť menovou krízou: nakupujte fyzické zlato (a striebro – obidve sú stále relatívne lacné); dajte časť svojich aktív do stabilnej krajiny, mimo USA (preferujte nejakú nezapojenú do „vojny s terorizmom/islamom“ ); a časť investujte do akcií zlata.
Ešte jeden postreh
Vládne deficity, obchodné deficity a oslabovanie dolára ide ruka v ruke. Objasnenie je v Grafe 8 ktorý ukazuje čo sa dialo po tom, čo USA opustili zlatý štandard.
Zdroj: Safeheaven
Facebook komentár