Spolu s B. Bernankem môžem s presvedčením povedať, že riziko deflácie je nulové a to tak ostane aj po jeho odstúpení z funkcie. K deflácii dôjde iba úplným kolapsom existujúceho finančného systému. Som toho názoru, že takýto scenár nie je pravdepodobný v dohľadnej budúcnosti.
V tomto článku nájdete dôvody prečo sa neočakáva deflácia v dohľadnej budúcnosti a v nasledujúcich 5-10 rokoch. Naopak, mohli by sme byť svedkami stredne až veľmi vysokej inflácie v priebehu tohto obdobia.
Ako môže Bernanke a spol. zabrániť deflácii?
Bernanke totiž tvrdí, že je to celkom jednoduché dosiahnuť v rámci systému nekrytých peňazí. Uvádzam výňatok z jeho prejavu s názvom „Deflácia: Uistenie sa, že sa to nestane tu“ z roku 2002.
„Záver, že deflácia je vždy zvratná v rámci systému nekrytých peňazí, vyplýva zo základného ekonomického myslenia. Tu je jeden príklad: Dnes unca zlata stojí cca 300 dolárov. Predpokladajme, že moderný alchymista rieši svoj problém tak, že nájde spôsob ako produkovať neobmedzené množstvo nového zlata prakticky s nulovými nákladmi. Navyše, tento jeho spôsob je všeobecne známy a vedecky overený. Oznámi, že jeho zámerom je začať masívne produkovať zlato v priebehu niekoľkých dní. Čo by sa stalo s cenou zlata? Možno predpokladať, že by potenciálne neobmedzený zdroj lacného zlata spôsobil prepad trhovej ceny. Cena zlata by sa prepadla bezprostredne po oznámení zámeru, ešte predtým ako sa alchymistovi podarí vyrobiť alebo predať prvú uncu žltého kovu.“
„Čo to má spoločné s menovou politikou? Rovnako ako zlato, aj dolár má hodnotu len dovtedy, kým je jeho dodávka prísne limitovaná. Ale americká vláda má takú technológiu, ktorá jej umožňuje vyrobiť toľko amerických dolárov, koľko sa jej zachce, a to s nulovými nákladmi. Zvýšením množstva amerických dolárov v obehu, americká vláda môže tiež znížiť hodnotu svojej meny v prípade tovarov a služieb, čo vlastne znamená zvýšenie cien týchto tovarov a služieb. Z toho vyplýva, že v systéme papierových peňazí vláda vždy môže generovať vyššie výdavky a tým aj pozitívnu infláciu.“
Bernanke ďalej pokračoval:
„Hoci o intervenčnej politike, ktorá by ovplyvnila kurzovú hodnotu amerického dolára, dnes nie je ani reči, treba poznamenať, že v minulosti bola kurzová politika účinnou zbraňou proti deflácii. Pozoruhodných príkladom zo Spojených štátov je Rooseveltova 40 %-ná devalvácia dolára voči zlatu v rokoch 1933-34, ktorá bola vynútená nákupným programom zlata a tvorbou domácich peniazov. Devalvácia a rýchly nárast ponuky peňazí pomohli ukončiť defláciu Spojených štátov pozoruhodne rýchlo.“
Tieto vyhlásenia potvrdili presvedčenie centrálnych bankárov, že treba zabrániť deflácii na trhu aktív a aj deflácii všeobecne.
Podľa jeho slov, tlačenie peňazí má predísť deflácii. Keďže výmenná rýchlosť peňazí je rekordne nízka a banky nechcú požičať, infláciu treba vytvoriť tlačením neobmedzeného množstva dolárov. Program QE3 čiastočne smeruje práve k tomu. Ako sme mohli byť svedkami, po vyhlásení programu OMT (Outright Monetary Transactions – pozn. prekl.) dolár klesol voči všetkým tvrdým menám.
V minulosti som už diskutoval o finančnej represii – tvrdím, že devalvácia dolára, finančná represia a úrokové sadzby blízko nuly po nejakom čase vytvoria infláciu – to je ich cieľom. Úrokové sadzby blízko nuly nemajú žiadny pozitívny následok pre reálnu ekonomiku ani pre zadĺžených spotrebiteľov.
Pohyb cien ropy je dobrým príkladom toho, ako môže byť inflácia vytvorená devalváciou meny v relatívne slabej ekonomickej situácii. Pred krízou – v čase vrcholu globálnej ekonomickej aktivity sa s ropou obchodovalo pod 80 dolárov. V súčasnosti – v čase globálnej výrobnej recesie je na oveľa vyššej úrovni. Samozrejme musíme brať do úvahy aj geopolitické faktory, avšak po odrátaní tohto faktora ceny energie vytvorili infláciu kvôli devalvácii meny. Jeden z najlepších príkladov je cena zlata v dolároch a v menách tvoriacich index dolára.
Za posledných 10 rokov zlato ocenili na úrovni 450 % v prípade dolára. Počas rovnakého obdobia bolo ocenené len 303 % v prípade mien tvoriacich index dolára (Euro 57,6 %; Japonský jen 13,6 %; Libra 11,9 %; Kanadský dolár 9,1 %; Švédska koruna 4,2 %; Švajčiarsky frank 3,6 %).
Inflácia cien aktív je samozrejme ovplyvnená menou. S cieľom vytvoriť dostatočnú infláciu, Bernanke a spol. sa rozhodnú pre zmysluplnú devalváciu meny.
Ako som spomenul na začiatku, deflácia je možná iba v prípade zrútenia súčasného finančného systému. Nechcem, aby to znelo priveľmi desivo, ale v dlhodobom horizonte sa to môže stať celkom ľahko. Súčasné riešenia sú dočasné a neriešia dlhodobé štrukturálne problémy v ekonomike a finančnom systéme.
Vládny dlh dosahuje historické rekordy a v nasledujúcom desaťročí môžeme byť svedkami reštrukturalizácie dlhu, finančnej represie, inflácie a hyperinflácie.
Hyperinflácia a deštrukcia mien nie sú žiadnou novinkou: svet bol svedkom 29 prípadov hyperinflácie v priebehu posledných 100 rokov. Som toho názoru, že smerujeme k ďalšej fáze zlyhania vládneho dlhu a hyperinflácie. Zákonodarcom s Bernankovým zmýšľaním by naozaj nevadila vysoká inflácia alebo hyperinflácia.
V súčasnosti už nie je žiadna možnosť, aby Spojené štáty splatili svoj obrovský dlh. Navyše, ešte viac dlhu nahromadia za nasledujúce 10 ročné obdobie (podľa CBO 10 biliónov dolárov).
Vlády budú v dlhovej pasci štandardizované cez masívne inflácie, potom nasleduje obdobie deflácie. Preto môžu mať pravdu zástancovia inflácie aj deflácie. Nie je žiadna investičná stratégia alebo investičný návrh, ktoré by fungovali v súčasnej hospodárskej a finančnej situácii. Najlepšou stratégiou je rozšíriť sa globálne s väčšou expozíciou tvrdých aktív ako sú zlato, striebro, ropa a niekoľko ďalších priemyselných komodít. Akonáhle prežijeme fázu inflácie, môžeme diskutovať o deflácii.
Preložila: Silvia Harcsová
Zdroj: EconomicFanatic
Facebook komentár